„Hlasy znovuzriadenia: Krst za našich predkov, ‚veľkolepá náuka‘“, Poď, nasleduj Ma – na použitie doma a v cirkvi: Náuka a zmluvy 2025 (2025)
„Krst za našich predkov, ‚veľkolepá náuka‘“, Poď, nasleduj Ma – na použitie doma a v cirkvi: 2025
Hlasy znovuzriadenia
Krst za našich predkov, „veľkolepá náuka“
Táto skica znázorňuje krstiteľnicu v chráme v Nauvoo, ktorá leží na dvanástich voloch.
Phebe a Wilford Woodruffovci
Phebe Woodruffová žila neďaleko Nauvoo, keď začal Joseph Smith učiť o možnosti dať sa pokrstiť za tých, ktorí žili pred nami. Napísala o tom svojmu manželovi Wilfordovi, ktorý slúžil na misii v Anglicku:
„Brat Joseph … sa pomocou zjavenia dozvedel, že ľudia v tejto cirkvi môžu byť pokrstení za všetkých svojich príbuzných, ktorí sú zosnulí a nemali výsadu počuť toto evanjelium, dokonca za svoje deti, rodičov, bratov, sestry, starých rodičov, strýkov a tety. … Hneď ako sú pokrstení za svojich priateľov, tí sú potom prepustení z väzenia, a môžu si ich nárokovať pri vzkriesení a priviesť ich do celestiálneho kráľovstva – táto náuka je cirkvou prijímaná srdečne a chodia v zástupoch, niektorí sú pokrstení až 16-krát … za jeden deň.“1
Wilford Woodruff neskôr o tejto zásade povedal: „Vo chvíli, keď som o tom počul, moja duša poskočila od radosti. … Išiel som a bol som pokrstený za všetkých svojich zosnulých príbuzných, ktorí mi napadli. … Chcel som povedať aleluja, keď prišlo toto zjavenie a odhalilo nám krst za mŕtvych. Cítil som, že sme mali právo radovať sa z požehnaní Neba.“2
Vilate Kimballová
Tak ako sestra Woodruffová, aj Vilate Kimballová počula o krste v zastúpení, keď bol jej manžel Heber preč, aby kázal evanjelium. Napísala mu:
„Prezident Smith otvoril novú a veľkolepú tému … ktorá spôsobila v cirkvi nárast viery. A tou bolo dať sa pokrstiť za mŕtvych. Pavol o tom hovorí v 1. liste Korintským, v 15. kapitole, 29. verši. Joseph obdržal zjavením podrobnejšie vysvetlenie tejto náuky. … Je výsadou tejto cirkvi vykonať krsty za všetkých svojich príbuzných, ktorí zomreli predtým, než prišlo toto evanjelium; dokonca až k ich praotcovi a pramatke. … Keď tak činíme, konáme ako ich zástupcovia a poskytujeme im výsadu vyjsť v prvom vzkriesení. Hovorí, že im bude kázané evanjelium … no nejestvuje taká vec, ako že by duchovia mohli byť pokrstení. … Odkedy tu bolo toto prikázanie kázané, vody sú neustále zaneprázdnené. Počas konferencie bolo niekedy v rieke naraz osem až desať starších, ktorí krstili. … Chcem byť pokrstená za svoju mamu. Počítala som s tým, že počkám, kým prídeš domov, no keď Joseph hovoril o tejto téme naposledy, radil každému, aby boli pripravení a konali a oslobodili svojich priateľov z väzenia tak rýchlo, ako sa dá. Myslím si teda, že to urobím tento týždeň, lebo chcú ísť aj viacerí susedia. Niektorí boli už pokrstení niekoľkokrát. … A tak vidíš, že jestvuje šanca pre všetkých. Nie je táto náuka úžasná?“3
Phebe Chaseová
Keď bola krstiteľnica v chráme v Nauvoo hotová, krsty v zastúpení boli vykonávané tam, nie v rieke. Phebe Chaseová, obyvateľka Nauvoo, napísala svojej mame o chráme, pričom opísala krstiteľnicu ako miesto, kde „môžeme byť pokrstení za svojich zosnulých a stať sa spasiteľmi na hore Sion“. Pokračovala vo vysvetľovaní, že v tejto krstiteľnici „som bola pokrstená za svojho drahého otca a všetkých ostatných zosnulých priateľov. … Teraz by som chcela vedieť, aké sú mená tvojho otca a mamy, aby som ich mohla oslobodiť, pretože si prajem pomôcť zosnulým. … Pán opäť prehovoril a znovuzriadil toto starobylé nariadenie“.4
Sally Randallová
Keď Sally Randallová písala svojim priateľom a rodine o krste za členov rodiny, ktorí žili predtým, spomenula úmrtie svojho syna Georgea:
„Bolo to pre mňa veľmi namáhavé obdobie a zdá sa, že ešte stále sa nemôžem zmieriť s tým, že to tak je, ale … jeho otec bol za neho pokrstený a je to úžasná vec, že veríme a získavame plnosť evanjelia, keď je teraz kázané, a môžeme byť pokrstení za všetkých svojich zosnulých priateľov a zachrániť ich, tak ďaleko do minulosti, ako o nich niečo dokážeme zistiť.
Chcela by som, aby ste mi napísali krstné mená všetkých našich príbuzných, ktorí sú zosnulí, aspoň po starých otcov a staré mamy. Chcem urobiť, čo môžem, aby som zachránila svojich priateľov a budem veľmi rada, ak niektorí z vás prídu a pomôžu mi, lebo je to priveľká práca len pre jedného človeka. … Očakávam, že si budete myslieť, že je to nezvyčajná náuka, ale zistíte, že je pravdivá.“5