11. – 17. septembra

2. Korintským 1 – 7

„Zmieril svet so sebou“

Pri štúdiu Pavlových listov Korintským si zapíšte niektoré zásady evanjelia, ktoré objavíte, a premýšľajte, ako ich môžete uplatniť vo svojom živote.

Zaznamenajte si svoje dojmy

Byť cirkevným vedúcim niekedy znamená, že musíte povedať určité ťažké veci. To platilo v Pavlovej dobe rovnako ako dnes. Zjavne predchádzajúci list od Pavla korintským Svätým obsahoval karhanie a spôsobil pocity zármutku. V liste, ktorý sa stal 2. Korintským, sa pokúsil vysvetliť, čo motivovalo jeho tvrdé slová: „Písal som vám veľmi stiesnený a skľúčený v srdci, s mnohými slzami, nie, aby ste sa rmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorou vás milujem nadovšetko“ (2. Korintským 2:4). Keď obdržíte slová nápravy od vedúceho, určite vám pomôže vedieť, že sú inšpirované kresťanskou láskou. A dokonca aj v prípadoch, keď to tak nie je, ak sme ochotní vidieť druhých s takou láskou, akú cítil Pavol, je ľahšie primerane reagovať na akékoľvek urážky. Ako radil starší Jeffrey R. Holland: „A tak buďte zhovievaví voči ľudským slabostiam – k tým svojim aj k slabostiam tých, ktorí s vami slúžia v tejto Cirkvi vedenej smrteľnými dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami. Boh musí, okrem Svojho dokonalého Jednorodeného Syna, vždy pracovať iba s nedokonalými ľuďmi“ („Pane, verím!“, Generálna konferencia apríl 2013).

Námety pre osobné štúdium písiem

2. Korintským 1:3 – 7; 4:6 – 10, 17 – 18; 7:4 – 7

Moje skúšky môžu byť požehnaním.

Vzhľadom na všetko, čomu Pavol čelil počas svojho života, nie je prekvapujúce, že písal veľa o účeloch a požehnaniach súženia. Keď budete čítať 2. Korintským 1:3 – 7; 4:6 – 10, 17 – 18; 7:4 – 7, premýšľajte o tom, ako môžu byť vaše skúšky požehnaním. Môžete napríklad premýšľať o tom, ako „nás [Boh] potešuje v každom našom súžení“ a ako môžeme naopak „potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení“ (2. Korintským 1:4). Alebo sa môžete zamerať na to, ako svetlo Ježiša Krista „zažiarilo“ vo vašom srdci, dokonca aj keď ste boli „utláčaní“ a „tiesnení“ (2. Korintským 4:6, 8).

Pozri tiež Mosiáš 24:13 – 17; Henry B. Eyring, „Skúšaní, osvedčovaní a zušľachťovaní“, Generálna konferencia október 2020.

2. Korintským 2:5 – 11

Odpustenie je požehnaním, ktoré môžem dávať aj prijímať.

O mužovi, o ktorom Pavol hovorí v 2. Korintským 2:5 – 11, veľa nevieme – iba to, že sa previnil (pozri verše 5 – 6) a že Pavol chcel, aby mu Svätí odpustili (pozri verše 7 – 8). Prečo sa nám niekedy nedarí ‚dokazovať‘ našu lásku milovanej osobe, ktorá nás urazila? (verš 8). Ako škodí zadržiavanie odpustenia druhým a nám samým? (pozri verše 7, 10 – 11). Ako zadržiavanie odpustenia dáva Satanovi výhodu? (pozri verš 11).

Pozri tiež Náuka a zmluvy 64:9 – 11.

2. Korintským 5:14 – 21

Prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista môžem byť zmierený s Bohom.

Ako každý, aj Pavol vedel, aké to je stať sa „novým stvorením“ (2. Korintským 5:17). Z prenasledovateľa kresťanov sa stal nebojácnym obrancom Krista. Keď budete čítať 2. Korintským 5:14 – 21, zamyslite sa nad otázkami ako sú tieto: Čo znamená zmieriť sa? Čo znamená byť zmierený s Bohom? Zamyslite sa nad tým, čo by vás mohlo oddeľovať od Boha. Čo musíte urobiť, aby ste sa s Ním zmierili viac? Ako nám to Spasiteľ umožňuje?

Môžete sa tiež zamyslieť nad tým, čo to znamená byť „vyslancami Krista“ v „službe zmierenia“ (verše 18, 20). Aké poznatky získate z posolstva staršieho Jeffreyho R. Hollanda „Služba zmierenia“? (Generálna konferencia október 2018).

Pozri tiež 2. Nefi 10:23 – 25.

2. Korintským 7:8 – 11

Zármutok podľa vôle Božej vedie k pokániu.

Zármutok zvyčajne nepovažujeme za dobrú vec, ale Pavol hovoril o „zármutku podľa vôle Božej“ (2. Korintským 7:10) ako o dôležitej súčasti pokánia. Zamyslite sa nad tým, čo sa o zármutku podľa vôle Božej dozviete z nasledujúceho: 2. Korintským 7:8 – 11; Alma 36:16 – 21; Mormon 2:11 – 15; a posolstvo sestry Michelle D. Craigovej „Božská nespokojnosť” (Generálna konferencia október 2018). Kedy ste pocítili zármutok podľa vôle Božej a aký vplyv to malo na váš život?

Námety pre rodinné štúdium písiem a domáci večer

2. Korintským 3:1 – 3.Požiadali už niekedy členovia vašej rodiny niekoho, aby pre nich napísal odporúčací list, napríklad pre prácu alebo prihlášku do školy? Požiadajte ich, aby o tejto skúsenosti porozprávali. Pavol učil, že životy Svätých boli ako odporúčacie listy pre evanjelium Ježiša Krista „[napísané] nie černidlom, ale Duchom Boha živého“. Pri spoločnom čítaní 2. Korintským 3:1 – 3 diskutujte o tom, akým spôsobom sú naše príklady ako listy, ktoré „poznajú a čítajú všetci ľudia“ a dokazujú tak pravdu a hodnotu evanjelia. Každý člen rodiny by mohol napísať list alebo „epištolu“ vysvetľujúcu, ako bol iný člen rodiny dobrým príkladom učeníka Ježiša Krista. Môžu prečítať svoje listy rodine a dať ich členovi rodiny, o ktorom písali. Prečo je dôležité pochopiť, že naše životy sú „Kristovými listami“?

2. Korintským 5:6 – 7.Čo to znamená, že „žijeme vierou, a nie videním“? Čo robíme pre to, aby sme ukázali, že veríme v Spasiteľa, aj keď Ho nevidíme?

2. Korintským 5:17.Dokáže vaša rodina vymyslieť alebo nájsť v prírode príklady vecí, ktoré prechádzajú pozoruhodnými premenami a stávajú sa novými tvormi? (pozri obrázok na konci tejto lekcie). Ako nás môže evanjelium Ježiša Krista zmeniť?

2. Korintským 6:1 – 10.Čo podľa 2. Korintským 6:1–10 znamená byť „Božími služobníkmi“? (verš 4). Aké vlastnosti má Boží služobník?

2. Korintským 6:14 – 18.Ako sa môžeme riadiť Pavlovou radou „[vyjsť] spomedzi nich a [oddeliť sa] sa“ a zároveň milovať tých, ktorí sú okolo nás?

Pre viac nápadov na výučbu detí pozri tému na tento týždeň v Poď, nasleduj Ma – pre Primárky.

Ako zlepšiť našu výučbu

Používajte názorné ukážky. Niektoré pojmy evanjelia, ako napríklad uzmierenie, môžu byť ťažko pochopiteľné. Zvážte, že použijete obrázky alebo predmety, ktoré môžu vašej rodine pomôcť pochopiť zásady, ktoré objavujete v písmach.

Keď sme obrátení ku Kristovmu evanjeliu, naša premena je taká hlboká, že ju Pavol opísal ako „nové stvorenie“ (2. Korintským 5:17).