„Myšlienky, na ktoré treba pamätať: Dom Izraela“, Poď, nasleduj Ma – pre jednotlivcov a rodiny: Starý zákon 2022 (2021)

„Myšlienky, na ktoré treba pamätať: Dom Izraela“, Poď, nasleduj Ma – pre jednotlivcov a rodiny: 2022

Obrázok

ikonka myšlienok

Myšlienky, na ktoré treba pamätať

Dom Izraela

Niekde v pustatine na východ od Kanaánu čakal Jákob nervózne na stretnutie s Ézavom, svojím bratom dvojčaťom. Keď naposledy pred 20 rokmi videl Jákob Ézava, Ézav sa mu vyhrážal zabitím. Jákob strávil celú noc namáhajúc sa v pustatine, hľadajúc požehnanie od Boha. Výsledkom Jákobovej viery, vytrvalosti a odhodlania bolo, že Boh zodpovedal jeho modlitby. V tú noc sa Jákobovo meno zmenilo na Izrael, na meno, ktoré znamená „ten, ktorý bojuje s Bohom“ (Genesis 32:29, poznámka pod čiarou a; pozri tiež Genesis 32:24 – 32).¹

Jákob obdržal meno Izrael blízko rieky Jabbok.

Je to prvýkrát, čo sa meno Izrael objavuje v Biblii a je to meno, ktoré pretrváva v celej knihe a v celej histórii. Toto meno začalo čoskoro označovať viac ako len jedného muža. Izrael mal 12 synov a ich potomkovia boli spoločne známi ako „dom Izraela“, „kmene Izraela“, „deti Izraela“ alebo „Izraeliti“.

Počas histórie prikladali deti Izraela veľký význam svojmu pôvodu z jedného z dvanástich kmeňov Izraela. Ich línia bola dôležitou súčasťou ich zmluvnej identity. Apoštol Pavol prehlásil, že bol „z kmeňa Benjamínovho“ (Rímskym 11:1). Keď Lechí poslal svojich synov do Jeruzalema, aby získali mosadzné dosky, jedným dôvodom bolo, že tieto dosky obsahovali „rodové zoznamy otcov svojich“ (1. Nefi 5:14; pozri tiež 1. Nefi 3:3). Lechí zistil, že bol Jozefovým potomkom a to, že jeho potomstvo rozumelo svojmu spojeniu s domom Izraela sa pre nich ukázalo byť v nasledujúcich rokoch dôležité (pozri Alma 26:36; 3. Nefi 20:25).

V Cirkvi môžete dnes počuť o Izraeli v rámci výrazov ako je „zhromažďovanie Izraela“. Spievame o „Vykupiteľovi Izraela“.² V týchto prípadoch nehovoríme ani nespievame iba o starodávnom kráľovstve Izraela alebo súčasnom národe, ktorý sa nazýva Izrael. Skôr hovoríme o tých, ktorí boli zhromaždení z národov sveta do Cirkvi Ježiša Krista. Hovoríme o ľuďoch, ktorí zotrvávajú pri Bohu, ktorí usilovne vyhľadávajú Jeho požehnania a ktorí sa prostredníctvom krstu stali Jeho ľudom zmluvy.

Vaše patriarchálne požehnanie spomína vaše spojenie s jedným z kmeňov domu Izraela. Je to viac ako len zaujímavá informácia z rodinnej histórie. Byť súčasťou domu Izraela znamená, že máte zmluvný vzťah s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom. Znamená to, že ako Abrahám máte „[byť] požehnaním“ pre Božie deti (Genesis 12:2; Abrahám 2:9 – 11). Znamená to, že, slovami Petra, „ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla“ (1. Petra 2:9). Znamená to, že vy ste tým, kto „zotrváva pri Bohu“, keď si ctíte svoje zmluvy s Ním.