„Myšlienky, na ktoré treba pamätať: Proroci a proroctvá“,Poď, nasleduj Ma – pre jednotlivcov a rodiny: Starý zákon 2022 (2021)
„Myšlienky, na ktoré treba pamätať: Proroci a proroctvá“,Poď, nasleduj ma – pre jednotlivcov a rodiny: 2022
Myšlienky, na ktoré treba pamätať
Proroci a proroctvá
V tradičnom kresťanskom rozdelení Starého zákona sa posledná časť (od Izaiáša po Malachiáša) nazýva „Proroci“.1 Táto časť, asi štvrtina Starého zákona, obsahuje slová Bohom poverených služobníkov, ktorí hovorili s Pánom a potom hovorili za Neho a zdieľali Jeho posolstvo s ľuďmi približne medzi rokmi 900 a 500 pred Kristom.2
Proroci a proroctvá hrajú v celom Starom zákone hlavnú úlohu. Patriarchovia Abrahám, Izák a Jákob videli videnia a hovorili s nebeskými poslami. Mojžiš hovoril s Bohom tvárou v tvár a oznamoval Jeho vôľu deťom Izraela. V 1. a 2. Kráľov sa spomínajú pamätné diela a posolstvá prorokov Eliáša a Elízea. Starý zákon hovorí aj o prorokyniach ako Miriam (pozri Exodus 15:20) a Debora (pozri Sudcovia 4) spolu s ďalšími ženami požehnanými duchom proroctva, ako Rebeka (pozri Genesis 25:21 – 23) a Anna (pozri 1. Samuelova 1:20 – 2:10). A hoci Žalmy nepísali oficiálni proroci, aj oni sú plní ducha proroctva, najmä keď sa tešia na dobu príchodu Mesiáša.
Nič z toho nie je pre Svätých neskorších dní prekvapením. Znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista nás v skutočnosti učí, že proroci nie sú len zaujímavým kúskom histórie, ale aj podstatnou súčasťou Božieho plánu. Aj keď niektorí môžu považovať prorokov za jedinečných pre starozákonné časy, my sa na nich pozeráme ako na niečo, čo máme spoločné so starozákonnou dobou.
Ale aj tak sa môže zdať čítanie kapitoly z Izaiáša alebo Ezechiela iné ako keď čítame posolstvo z generálnej konferencie od súčasného prezidenta Cirkvi. Niekedy je ťažké vidieť, že starodávni proroci nám majú čo povedať. Nakoniec, svet, v ktorom dnes žijeme, sa výrazne líši od sveta, v ktorom kázali a prorokovali oni. A skutočnosť, že máme žijúceho proroka, by mohla nastoliť otázku: prečo stojí za to vynaložiť úsilie – a vyžaduje si to úsilie – čítať slová starodávnych prorokov?
Majú nám čo povedať
Ľudia dnes väčšinou nie sú primárnym publikom starozákonných prorokov. Títo proroci mali bezprostredné obavy, na ktoré sa zameriavali vo svojom čase a na svojom mieste – rovnako ako naši proroci neskorších dní riešia naše bezprostredné obavy dnes.
Proroci sa zároveň môžu pozerať aj nad rámec bezprostredných obáv. Jednak učia večné pravdy relevantné pre akýkoľvek vek. A požehnaní zjavením vidia väčší obraz, širšiu perspektívu Božieho diela. Napríklad Izaiáš mohol nielen varovať ľudí svojej doby pred ich hriechmi – mohol tiež písať o vyslobodení pre Izraelitov žijúcich 200 rokov v budúcnosti a súčasne učiť o vyslobodení, o ktoré sa usiluje všetok Boží ľud. Okrem toho mohol písať proroctvá, ktoré dokonca aj dnes stále čakajú na svoje úplné naplnenie – ako sľuby o „novej zemi“ (Izaiáš 65:17), ktorá „bude plná poznania Hospodina“ (Izaiáš 11:9), kde budú zhromaždené stratené kmene Izraela a kde sa „národy“ už „nebudú učiť vojne“ (Izaiáš 2:4). Súčasťou radosti a inšpirácie, ktorá pochádza z čítania slov starozákonných prorokov ako Izaiáš, je uvedomenie si, že zohrávame úlohu v onom slávnom dni, ktorý predvídali.3
Keď si teda prečítate starodávne proroctvá, je užitočné dozvedieť sa viac o kontexte, v ktorom boli napísané. Mali by ste však v nich vidieť aj seba alebo pripodobniť ich sebe, ako to povedal Nefi (pozri 1. Nefi 19:23 – 24). Niekedy to znamená uznať Babylon ako symbol svetskosti a pýchy, nie len ako starodávne mesto. Mohlo by to znamenať chápanie Izraela ako Božieho ľudu v ktorejkoľvek dobe a chápanie Sionu ako záležitosti neskorších dní, do ktorej sa zapája Boží ľud, nie len ako ďalšieho slova pre Jeruzalem.
Písma môžeme prirovnať, pretože chápeme, že proroctvo sa môže naplniť rôznymi spôsobmi.4 Dobrým príkladom toho je proroctvo v Izaiáš 40:3: „Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu!“ Pre zajatých Židov v Babylone sa toto vyhlásenie mohlo týkať Pána, ktorý poskytuje cestu von zo zajatia a späť do Jeruzalema. Matúšovi, Markovi a Lukášovi sa toto proroctvo naplnilo v Jánovi Krstiteľovi, ktorý pripravil cestu pre Spasiteľovu službu v smrteľnosti.5 A Joseph Smith dostal zjavenie, že toto proroctvo sa v neskorších dňoch bude ešte vždy napĺňať v podobe prípravy na Kristovu mileniálnu službu.6 Určitým spôsobom sa ešte stále snažíme porozumieť tomu, že starí proroci skutočne hovorili k nám. A učili mnoho drahocenných, večných právd, ktoré sú pre nás rovnako dôležité ako boli aj pre Izrael za stara.
Plnosť časov, Greg K. Olsen
Svedčili o Ježišovi Kristovi
Možno ešte dôležitejšie ako vidieť v starozákonných proroctvách seba je vidieť v nich Ježiša Krista. Ak Ho budete hľadať, nájdete Ho, dokonca aj keď Ho nezmieňujú menom. Mohlo by pomôcť mať na pamäti, že Boh Starého zákona, Pán Jehova, je Ježiš Kristus. Kedykoľvek proroci opisujú, čo Pán (Hospodin) robí alebo čo urobí, hovoria o Spasiteľovi.
Nájdete na Neho tiež odkazy ako na pomazaného (pozri Izaiáš 61:1), Vykupiteľa (pozri Ozeáš 13:14) a budúceho Kráľa z Dávidovej línie (pozri Izaiáš 9:6 – 7; Zachariáš 9:9). Všetko sú to proroctvá o Ježišovi Kristovi. Všeobecnejšie sa dočítate o oslobodení, odpustení, vykúpení a znovuzriadení. Vďaka tomu, že budete mať Spasiteľa na pamäti a v srdci, tieto proroctvá vás prirodzene nasmerujú k Božiemu Synovi. Najlepším spôsobom, ako pochopiť proroctvo, je koniec koncov mať ducha proroctva, o ktorom nám Ján hovorí, že je svedectvom o Ježišovi (Zjavenie 19:10).