Ako Lea Faka-Pilitāniá
Lēsoni 20: Moʻui Leleí mo e Mahamahakí


“Lēsoni 20: Moʻui Leleí mo e Mahamahakí,” EnglishConnect 2 maʻá e Kau Akó (2022)

“Lēsoni 20,” EnglishConnect 2 maʻá e Kau Akó

ʻĪmisi
toʻu tupu malimali he veʻe vaitafe

Lesson 20

Health and Sickness

Taumuʻá: Te u ako ke fakamatalaʻi e tuʻunga moʻui lelei ʻa ha taha mo kole pea fai ha faleʻi.

Personal Study

Mateuteu ki hoʻo kulupu fepōtalanoaʻakí ʻaki haʻo fakakakato ʻa e ngaahi ʻekitivitī A ki he I.

ʻĪmisi
fakaʻilonga a
Study the Principle of Learning: Love and Teach One Another

Feʻofaʻaki mo Feakoʻiʻaki

I can learn by the Spirit as I love, teach, and learn with others.

Te u lava ʻo ako ʻi he Laumālié ʻi heʻeku ʻofa, faiako, mo ako fakataha mo e niʻihi kehé.

Ko ha fānau koe ʻa e ʻOtuá. ʻOkú Ne finangalo ke ke tupulaki mo fakalakalaka. ʻOkú Ne fie tokoniʻi koe ke ke fakatupulaki ha ngaahi taukei foʻou mo ako ha ngaahi meʻa lelei lahi. Ko e founga ʻe taha ke ako aí ko haʻo akoʻi ha taha kehe. ʻI hoʻo akoʻi ha taha kehé, ʻe lava ke tupulaki ai e mahino ʻokú ke maʻú. Kuo tuku atu ʻe he ʻOtuá ha talaʻofa fakaʻofoʻofa:

“Pea ʻoku ou fai kiate kimoutolu ʻa e fekau ke mou feakoʻi ʻaki ʻiate kimoutolu ʻa e tokāteline ʻo e puleʻangá.

“Ke mou akoʻi faivelenga pea ʻe ʻiate kimoutolu ʻa ʻeku ʻofá, koeʻuhí ke akonekina ʻa kimoutolu ʻo kakato ange, …

“Koeʻuhí ke mou mateuteu ʻi he ngaahi meʻa kotoa pē” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 88:77–78, 80).

ʻI heʻetau feakoʻiʻaki mo fetokoniʻakí, ʻoku tau fakaafeʻi ai ʻa e Laumālié ke nofoʻia ʻiate kitautolu. ʻE lava ʻa e Laumālié ʻo tokoni ke mahino lelei ange pea vave ange ʻetau akó. Ko hono akoʻi e niʻihi kehé ko e founga ia ʻe taha ʻoku fakalahi ai ʻe he ʻOtuá ʻa ʻetau malava ke akó. ʻOku tau manavasiʻi he taimi ʻe niʻihi ke akoʻi e niʻihi kehé. ʻOku tau fakakaukau he taimi ʻe niʻihi ʻoku ʻikai ke tau maʻu ha meʻa ke akoʻi. Ka ʻoku ʻafioʻi ʻe he ʻOtuá ʻoku lahi fau e lelei ke ke vahevahe mo e niʻihi kehé. ʻI heʻetau vahevahe ʻa e meʻa ʻoku tau akó, ʻoku tau feakoʻiʻaki ai. ʻI hoʻo akoʻi e niʻihi kehé mo vahevahe hoʻo ngaahi aʻusiá, ʻe tokoniʻi koe ʻe he Laumālié ke ke ako lahi ange.

ʻĪmisi
kakai ʻe toko tolu ʻoku malimali ʻi he kalasi lea faka-Pilitāniá

Ponder

  • ʻE tokoni fēfē hono akoʻi ha taha kehe ke fakalahi ai hoʻo akó?

  • Ko e hā ha ngaahi founga te ke lava ʻo tokoni ke akoʻi mo poupouʻi ai ʻa kinautolu ʻi homou kulupu EnglishConnect?

ʻĪmisi
fakaʻilonga e
Memorize Vocabulary

Ako ʻa e ʻuhinga pea mo hono puʻaki ʻo e ngaahi foʻi lea takitaha kimuʻa pea fai homou kulupu fepōtalanoaʻakí. ʻAhiʻahi fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi lea mei he konga “Memorize Vocabulary” ʻi hoʻo ngāue fakaʻahó.

feel/feeling

ongo/ongoʻi

You should …

ʻOku totonu ke ke …

You shouldn’t …

ʻOku ʻikai totonu ke ke …

Adjectives

anxious

loto-hohaʻa

dizzy

ninimo

sick

puke

tired

helaʻia

Nouns

cold

momoko

cough

tale

fever

mofi

flu

flu

headache

langa ʻulu

sore throat

mamahi e mongá

stomachache

langa kete

Verbs

drink water

inu vai

exercise

fakamālohisino

go home

ʻalu ki ʻapi

go to the doctor

ʻalu ki he toketaá

put ice on it

ʻai ha poloka ki ai

rest

fiemālie

take some medicine

folo ha foʻiʻakau

ʻĪmisi
fakaʻilonga f
Practice Pattern 1

Akoako hono ngāue ʻaki ʻa e ngaahi sīpingá kae ʻoua kuó ke lava lelei ʻo ʻeke mo tali e ngaahi fehuʻí. Te ke lava ʻo fetongi ʻa e ngaahi foʻi lea ʻoku laineʻí ʻaki ʻa e ngaahi foʻi lea ʻi he konga ki he “Memorize Vocabulary.”

Q: How are you feeling?A: I feel (adjective). I have a (noun).

Questions

ʻĪmisi
sīpinga 1 fehuʻi ʻoku fēfē hoʻo ongoʻí

Answers

ʻĪmisi
sīpinga 1 tali ʻoku ou ongoʻi hoanauna

Examples

ʻĪmisi
fefine puke ʻoku tokoto he mohengá

Q: How are you feeling?A: I feel sick.

ʻĪmisi
fefine ʻoku ongoʻi ninimo

Q: How is she feeling?A: She feels dizzy.

ʻĪmisi
fefine ʻoku mofi

Q: How are you feeling?A: I have a fever.

Q: How is he feeling?A: He has the flu.

ʻĪmisi
fakaʻilonga h
Practice Pattern 2

Akoako hono ngāue ʻaki ʻa e ngaahi sīpingá kae ʻoua kuó ke lava lelei ʻo ʻeke mo tali e ngaahi fehuʻí. ʻAhiʻahi fakahoko ʻa e ngaahi ʻekitivitī pōtalanoa fakakulupu 1 mo e 2 kimuʻa pea fakataha hoʻo kulupú.

Q: What should I do?A: You should (verb).

Questions

ʻĪmisi
sīpinga 2 fehuʻi ko e hā ʻoku totonu ke u faí

Answers

ʻĪmisi
sīpinga 2 tali ʻoku totonu ke ke veape

Examples

ʻĪmisi
toketā ʻoku talanoa ki ha mahaki

Q: What should I do?A: You should go to the doctor.

Q: What shouldn’t she do?A: She shouldn’t exercise.

Q: What should he do?A: He should go home and rest.

ʻĪmisi
tangata ʻoku mohe ʻi he mohengá

ʻĪmisi
fakaʻilonga i
Use the Patterns

Hiki ha foʻi fehuʻi ʻe fā te ke lava ʻo ʻeke ki ha taha. Hiki ha tali ki he fehuʻi takitaha. Lau leʻolahi kotoa ia.

Additional Activities

Fakakakato ‘a e ngaahi ʻekitivitī mo e sivi ʻo e lēsoní ʻi he ʻinitanetí ʻi he englishconnect.org/learner/resources pe ʻi he Tohi Ngāue EnglishConnect 2.

Act in Faith to Practice English Daily

Hokohoko atu hono ako ʻa e lea faka-Pilitāniá he ʻaho kotoa pē. Fakaʻaongaʻi hoʻo “Founga Muimuiʻi ʻo e Ako Fakatāutahá.” Toe vakaiʻi hoʻo taumuʻa akó pea sivisiviʻi hoʻo ngaahi ngāué.

Conversation Group

Discuss the Principle of Learning: Love and Teach One Another

(20–30 minutes)

ʻĪmisi
kakai ʻe toko tolu ʻoku malimali ʻi he kalasi lea faka-Pilitāniá

ʻĪmisi
fakaʻilonga 1
Activity 1: Practice the Patterns

(10–15 minutes)

Toe vakaiʻi ʻa e lisi ʻo e ngaahi foʻi leá mo ha hoa.

Ako ʻa e sīpinga 1 mo ha hoa:

  • Akoako hono ʻeke ha ngaahi fehuʻí.

  • Akoako hono tali ha ngaahi fehuʻí.

  • Akoako ha fepōtalanoaʻaki ʻo fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi sīpingá.

Toe fai ʻa e sīpinga 2.

ʻĪmisi
fakaʻilonga 2
Activity 2: Create Your Own Sentences

(10–15 minutes)

Vakai ki he ʻū fakatātaá. Fehuʻi pea tali ʻa e ngaahi fehuʻi fekauʻaki mo e tokotaha takitaha. Taufetongi. Fetongi e ngaahi hoá pea toe akoako pē.

Ngaahi Foʻi Lea Foʻou

exhausted

ongosia

go to work

ʻalu ʻo ngāue

stuffy nose

fofonu e ihú

Example: Andrea

“I have a fever.”

ʻĪmisi
fefine ʻoku mofi
  • A: How is she feeling?

  • B: She has a fever.

  • A: What should Andrea do?

  • B: She should take some medicine.

  • A: What shouldn’t Andrea do?

  • B: She shouldn’t go to work.

Image 1: Tasha

“I feel sick. I have a stuffy nose.”

ʻĪmisi
fefine puke ʻoku tokoto he mohengá

Image 2: Becca

“I feel exhausted.”

ʻĪmisi
fefine ʻoku mālōlō ʻi ha tesi

Image 3: Ramesh

“I have a headache.”

ʻĪmisi
tangata ʻoku puke hono ʻulú ʻoku lavea

Image 4: Jean

“I have a stomachache.”

ʻĪmisi
tokotaha ʻokú ne puke hono keté ʻoku lavea

Image 5: Lupe

“I feel tired. I don’t want to eat.”

ʻĪmisi
fefine ʻokú ne siofi ha meʻakai ʻi ha peleti

Image 6: Marcus

“I feel anxious. I’m worried about work.”

ʻĪmisi
tangata ʻoku ongoʻi mamahi hono fatafatá

ʻĪmisi
fakaʻilonga 3
Activity 3: Create Your Own Conversations

(15–20 minutes)

Fakatulamaʻi. ʻOku ʻi ai ha palopalema he moʻui lelei ʻa hoa E. ʻOku ʻeke ʻe hoa A ha ngaahi fehuʻi mo fai ha faleʻi. Fakahoko ha faleʻi lelei mo kovi. Taufetongi ʻa e ngaahi tuʻungá.

New Vocabulary

Do you have a fever?

ʻOkú ke mofi?

I think I ate some bad food.

Mahalo naʻá ku kai ha meʻakai kovi.

Example

  • A: How are you feeling?

  • B: I feel very sick.

  • A: Do you have a fever?

  • B: Yes, and I also have a headache.

  • A: Do you have a stomachache?

  • B: Yes, I have a stomachache. I think I ate some bad food. What should I do?

  • A: OK. You shouldn’t go to work today. You should go to bed and rest. You shouldn’t eat a lot. You should drink a lot of water.

Evaluate

(5–10 minutes)

Sivisiviʻi hoʻo fakalakalaka ʻi he ngaahi taumuʻá pea mo hoʻo ngaahi ngāue ko ia ke akoako fakaʻaho ʻa e lea faka-Pilitāniá.

Evaluate Your Progress

I can:

  • Ask how others are feeling.

    Fehuʻi pe ʻoku fēfē ongoʻi ʻa e niʻihi kehé.

    ʻĪmisi
    fofonga ʻoku ʻikai fakahaaʻi e ongó, fofonga fiemālie, fofonga fiefia
  • Talk about how I and others are feeling.

    Talanoa ki heʻeku ongoʻí mo e niʻihi kehé.

    ʻĪmisi
    fofonga ʻoku ʻikai fakahaaʻi e ongó, fofonga fiemālie, fofonga fiefia
  • Ask for health advice.

    Kole ha faleʻi fakaemoʻui lelei.

    ʻĪmisi
    fofonga ʻoku ʻikai fakahaaʻi e ongó, fofonga fiemālie, fofonga fiefia
  • Give health advice.

    Fai ha faleʻi ki he moʻui leleí.

    ʻĪmisi
    fofonga ʻoku ʻikai fakahaaʻi e ongó, fofonga fiemālie, fofonga fiefia

Evaluate Your Efforts

Sivisiviʻi hoʻo ngaahi feinga ke:

  1. Ako ʻa e tefitoʻi moʻoni ʻo e akó.

  2. Ako Maʻuloto ʻa e Ngaahi Foʻi Leá.

  3. Akoako ʻa e ngaahi sīpingá.

  4. Akoako he ʻaho kotoa.

Fokotuʻu ha taumuʻa. Fakakaukau ki he ngaahi fokotuʻu ki he akó ʻi he “Founga Muimuiʻi ʻo e Ako Fakatāutahá.”

Vahevahe ʻa hoʻo taumuʻá mo ha hoa.

Act in Faith to Practice English Daily

“Kapau te tau faiako mo ako ʻi he founga kuo tuku mai ʻe he ʻEikí, te Ne ʻomi Hono Laumālié ke fakamaama mo tataki ʻi heʻetau fai iá” (Dallin H. Oaks, “Teaching and Learning by the Spirit,” Ensign, Mar. 1997, 6).

Paaki