Opisy prvého videnia

Prehľad

Joseph Smith zaznamenal, že Boh Otec a Ježiš Kristus sa mu zjavili v hájiku stromov neďaleko domu jeho rodičov na západe štátu New York, keď mal asi 14 rokov. Joseph bol znepokojený svojimi hriechmi a nebol si istý, po akej duchovnej ceste by sa mal vydať, a preto vyhľadával vedenie navštevovaním zhromaždení, čítaním písiem a modlitbou. Ako odpoveď dostal nebeské zjavenie. Joseph sa podelil o Prvé videnie, ako sa neskôr začalo nazývať, a zdokumentoval ho pri viacerých príležitostiach. Sám napísal alebo ustanovil pisárov, aby napísali štyri rôzne opisy videnia.

Joseph Smith počas svojho života uverejnil dva opisy Prvého videnia. Prvý z nich, ktorý je známy pod menom Joseph Smith – Životopis, bol kanonizovaný v Drahocennej perle, a tak sa stal najznámejším opisom. Dva neuverejnené opisy, ktoré boli zaznamenané v najskoršej autobiografii Josepha Smitha a v neskoršom denníku, boli všeobecne zabudnuté až do doby, kedy ich historici pracujúci pre Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní neobjavili a neuverejnili v 60. rokoch 20. storočia. Od toho času sa o týchto dokumentoch opakovane hovorilo v cirkevných časopisoch, v dielach tlačených v tlačiarňach vlastnených alebo spolupracujúcich s Cirkvou, a v iných dielach odborníkov spomedzi Svätých neskorších dní.¹ Popri opisoch z prvej ruky tiež jestvuje päť opisov videnia Josepha Smitha, ktoré boli zaznamenané jeho súčasníkmi.²

Tieto rozličné opisy Prvého videnia rozprávajú konzistentný príbeh, hoci sa prirodzene líšia v tom, čo zdôrazňujú, a v detailoch. Historici predpokladajú, že keď jednotlivec v priebehu mnohých rokov znovu rozpráva o skúsenosti za rozličných okolností a rôznemu publiku, každý opis bude zdôrazňovať rôzne hľadiská skúsenosti a bude obsahovať jedinečné podrobnosti. Vskutku, odlišnosti podobné tým v opisoch Prvého videnia sa tiež nachádzajú vo viacerých opisoch v písmach o Pavlovom videní na ceste do Damašku a o skúsenosti apoštolov na Hore premenenia.³ Aj napriek týmto odlišnostiam je však zachovaná konzistentnosť naprieč všetkými opismi Prvého videnia. Niektorí ľudia chybne tvrdili, že akákoľvek odchýlka pri prerozprávaní príbehu je dôkazom o tom, že bol vymyslený. Je to však naopak, keďže bohaté historické záznamy nám umožňujú naučiť sa viac o tejto významnej udalosti, než by sme mohli, ak by bola menej zdokumentovaná.

Opisy Prvého videnia

Každý opis Prvého videnia od Josepha Smitha a jeho súčasníkov má svoju vlastnú históriu a kontext, ktorý ovplyvňuje, ako sa na udalosť spomínalo, ako bola prednesená a zaznamenaná. O týchto opisoch sa hovorí nižšie.

Opis z roku 1832. Najskorší známy opis Prvého videnia, jediný opis napísaný rukou Josepha Smitha, sa nachádza v krátkej, nevydanej autobiografii Josepha Smitha, vytvorenej v druhej polovici roku 1832. V tomto opise Joseph Smith popisuje svoje vedomie o svojich vlastných hriechoch a pocitoch márnosti, keďže sa mu nepodarilo nájsť cirkev, ktorá by sa podobala na tú, o ktorej čítal v Novom zákone a ktorá by ho doviedla k vykúpeniu. Zdôraznil uzmierenie Ježiša Krista a osobné uzmierenie, ktoré ponúkalo. Napísal, že sa „Pán“ zjavil a odpustil mu jeho hriechy. Vďaka videniu Joseph zakúsil radosť a lásku, aj keď, ako poznamenal, sa nenašiel nikto, kto by jeho opisu veril.Tu si prečítajte opis z roku 1832.

Opis z roku 1835. Na jeseň roku 1835 Joseph Smith vyrozprával Prvé videnie Robertovi Matthewsovi, ktorý bol návštevníkom Kirtlandu v Ohiu. Prerozprávanie zaznamenané v Josephovom denníku pisárom Warrenom Parrishom zdôrazňuje jeho pokus zistiť, ktorá cirkev je tá pravá, nepriazeň, ktorú pociťoval pri modlitbe, a zjavenie jednej nebeskej bytosti, po ktorej sa zakrátko zjavila druhá. Tento opis tiež zaznamenáva zjavenie anjelov vo videní. Tu si prečítajte opis z roku 1835.

Opis z roku 1838. Rozprávanie Prvého videnia, ktoré je najznámejšie pre Svätých neskorších dní v dnešnej dobe, je opis z roku 1838. Opis bol prvýkrát uverejnený v roku 1842 v Times and Seasons, cirkevnom časopise vydávanom v Nauvoo v Illinois, a tento opis bol časťou dlhšieho príbehu nadiktovanom Josephom Smithom v časoch silného protivenstva. Opis z roku 1832 zdôrazňuje osobnejší príbeh Josepha Smitha ako mladého muža hľadajúceho odpustenie a naproti tomu sa opis z roku 1838 sústredí na videnie ako začiatok „vzostupu a napredovania Cirkvi“. Podobne ako opis z roku 1835 je ústrednou otázkou rozprávanie o tom, ktorá cirkev je pravdivá. Tu si prečítajte opis z roku 1838.

Opis z roku 1842. Tento opis bol napísaný ako odpoveď pre editora novín Chicago Democrat, Johna Wentwortha, ktorý si vyžiadal informácie o Svätých neskorších dní, a v roku 1842 bol vytlačený v časopise Times and Seasons. („Wentworhov list“, ako je všeobecne známy, je tiež zdrojom pre Články viery.)⁴ Tento opis, ktorý bol určený na vydanie pre publikum neoboznámené s mormonskými náukami, je stručný a priamočiary. Joseph Smith zaznamenal, podobne ako v skorších opisoch, zmätok, ktorý pociťoval, a zjavenie dvoch bytostí ako odpoveď na jeho modlitbu. O rok nato Joseph Smith poslal tento opis s menšími zmenami historikovi pod menom Israel Daniel Rupp, ktorý ho vydal ako kapitolu vo svojej knihe He Pasa Ekklesia [Celá cirkev]: Pôvodná história vierovyznaní existujúcich v súčasnosti v Spojených štátoch.⁵Tu si prečítajte opis z roku 1842.

Opisy z druhej ruky. Okrem týchto opisov od samotného Josepha Smitha bolo súčasníkmi, ktorí počuli Josepha hovoriť o videní, napísaných päť opisov. Tu si prečítajte tieto opisy.

Argumenty v súvislosti s opismi Prvého videnia Josepha Smitha

Rozličnosť a množstvo opisov Prvého videnia viedlo niektorých kritikov k tomu, že začali pochybovať, či sú opisy Josepha Smitha v súlade so skutočnosťou jeho skúsenosti. Voči jeho dôveryhodnosti sú väčšinou vznášané dva argumenty: prvý namieta voči zapamätaniu si udalostí Josephom Smithom; druhý namieta, či príbeh časom neprikrášlil.

Pamäť. Jeden argument ohľadom opisov Prvého videnia Josepha Smitha tvrdí, že historické dôkazy nepodporujú popis Josepha Smitha o náboženskej evanjelizácii v Palmyre v New Yorku a jeho okolí v roku 1820. Niektorí ľudia tvrdia, že to podrýva ako Josephovo tvrdenie o nezvyčajnom náboženskom zápale, tak aj samotný opis videnia.

Listinné dôkazy však podporujú vyhlásenia Josepha Smitha ohľadom evanjelizácie. Región, v ktorom žil, sa stal známym pre svoje náboženské zanietenie a bol bezpochyby jedným zo stredísk náboženskej evanjelizácie. Historici región nazývajú „prepáleným okresom“, keďže kazatelia opotrebovali pôdu usporadúvaním táboriskovej evanjelizácie a vyhľadávaním obrátených na začiatku 19. storočia.⁶ V júni 1818 napríklad metodisti usporiadali táboriskové stretnutie v Palmyre a nasledujúce leto sa metodisti opäť zhromaždili v meste Vienna (dnes Phelps) v New Yorku, 24 km od rodinnej farmy Smithovcov. Denníky putujúceho metodistického kazateľa dokumentujú náboženské nadšenie v Josephovej geografickej oblasti v rokoch 1819 a 1820. Uvádzajú, že reverend George Lane, evanjelizujúci metodistický kňaz, bol v oboch rokoch v tejto oblasti a hovoril o „spôsoboch Božích pri uskutočňovaní reformácie“.⁷ Tieto historické dôkazy sú v súlade s Josephovým popisom. Povedal, že nezvyčajné náboženské nadšenie v jeho okrese či regióne „sa začalo metodistami“. Vskutku, Joseph povedal, že ho „celkom zaujal“ metodizmus.⁸

Prikrášľovanie. Druhým často vznášaným argumentom ohľadom opisov Prvého videnia Josepha Smitha je, že časom svoj príbeh prikrášlil. Tento argument sa zameriava na dve podrobnosti: počet a identita nebeských bytostí, o ktorých Joseph Smith tvrdí, že ich videl. Opisy Josephovho Prvého videnia opisujú nebeské bytosti časom detailnejšie. V opise z roku 1832 sa hovorí, že „Pán otvoril nebesia nado mnou a videl som Pána“. Opis z roku 1838 tvrdí, že „som videl dve Bytosti“, z ktorých jedna predstavila druhú ako „Môj milovaný Syn“. V dôsledku toho kritici argumentujú, že Joseph Smith začal s tvrdením, že videl jednu bytosť – „Pána“ – a skončil s tvrdením, že videl aj Otca, aj Syna.⁹

Existujú ďalšie, konzistentnejšie spôsoby, ako sa pozerať na dôkazy. Už zo začiatku je potrebné uznať základný súlad v rozprávaní v priebehu času: tri zo štyroch opisov jasne vyhlasujú, že Josephovi Smithovi sa v Prvom videní zjavili dve bytosti. Výnimkou je opis Josepha Smitha z roku 1832, ktorý je možné chápať tak, že hovorí o jednej alebo o dvoch bytostiach. Ak by sme ho chápali tak, že hovorí o jednej nebeskej bytosti, bola by to pravdepodobne tá osoba, ktorá mu odpustila hriechy. Podľa neskorších opisov prvá nebeská bytosť povedala Josephovi Smithovi, aby „vypočul“ druhú, Ježiša Krista, ktorý sa potom podelil o hlavné posolstvo, ktoré obsahovalo posolstvo o odpustení.¹⁰ Opis Josepha Smitha z roku 1832 sa teda mohol viac sústrediť na Ježiša Krista, ktorý priniesol odpustenie.

Ďalším spôsobom, ako chápať opis z roku 1832 je, že Joseph Smith sa odvolával na dve osoby, pričom obe nazýval „Pán“. Argument o prikrášľovaní závisí na tvrdení, že opis z roku 1832 popisuje zjavenie len jednej nebeskej bytosti. Ale opis z roku 1832 netvrdí, že sa zjavila iba jedna bytosť. Všimnite si, že dve odvolania sa na „Pána“ sú časovo oddelené: najprv „Pán“ otvára nebesia; potom Joseph Smith vidí „Pána“. Chápanie tohto opisu je konzistentné s Josephovým opisom z roku 1835, v ktorom sa najprv zjaví jedna bytosť, a čoskoro potom sa zjaví druhá. Potom je možné chápať opis z roku 1832 tak, že Joseph Smith videl jednu bytosť, ktorá potom odhalila druhú, a že na obe odkazoval ako na „Pána“: „Pán nado mnou otvoril nebesia a uvidel som Pána“.¹¹

Josephove stále viac konkrétne popisy je teda možné presvedčivo chápať ako dôkaz vzrastajúceho porozumenia, ktoré sa časom zväčšovalo, na základe skúseností. Odlišnosti medzi opisom z roku 1832 a neskoršími opismi môžu mať čiastočne súvis s rozdielmi medzi písaným a hovoreným slovom. Opis z roku 1832 predstavuje prvý pokus Josepha Smitha zapísať svoj príbeh. V tom istom roku napísal priateľovi, že sa cítil uväznený „papierom, perom a atramentom a rozkúskovaným, rozptýleným a nedokonalým jazykom“. Písané slovo nazýval „malým, úzkym väzením“.¹² Rozpínavosti neskorších opisov je jednoduchšie porozumieť, a dokonca sa to očakáva, keď uznáme, že pravdepodobne ide o diktované opisy – jednoduchý, pohodlný spôsob pre Josepha Smitha a taký, ktorý umožňoval, aby slová plynuli ľahšie.

Záver

Joseph Smith opakovane svedčil, že zažil pozoruhodné videnie Boha Otca a Jeho Syna Ježiša Krista. Iba samotným historickým výskumom nie je možné podložiť ani pravdivosť Prvého videnia, ani argumenty proti nemu. Pre vedomosť o pravdivosti svedectva Josepha Smitha sa vyžaduje, aby každý, kto úprimne hľadá pravdu, preštudoval tento záznam a potom uplatňoval dostatok viery v Krista, aby sa opýtal Boha v úprimnej, pokornej modlitbe, či je tento záznam pravdivý. Ak sa hľadajúci opýta so skutočným zámerom konať na základe odpovede prejavenej Duchom Svätým, prejaví sa mu pravdivosť videnia Josepha Smitha. Takto môže každý človek vedieť, že Joseph Smith hovoril úprimne, keď vyhlásil: „Lebo som videl videnie; vedel som to a vedel som, že Boh to vie, a nemohol som to poprieť.“ ¹³

Cirkev uznáva prínos odborníkov k historickému obsahu predstavenému v tomto článku; ich práca sa používa so súhlasom.

Pôvodne zverejnené v novembri 2013.