„Mojžiš na vrchu Sinaj“, Príbehy zo Starého zákona (2022)
„Mojžiš na vrchu Sinaj“, Príbehy zo Starého zákona
Exodus 19 – 20; 24; 31 – 34; Deuteronomium 4 – 7
Mojžiš na vrchu Sinaj
Ako pomáhal ľuďom pamätať na Pána
Mojžiš a Izraeliti putovali po púšti. Prišli k hore nazvanej vrch Sinaj.
Mojžiš vystúpil na vrch, aby sa rozprával s Pánom. Pán povedal Mojžišovi, že sa chce s Izraelitmi rozprávať tvárou v tvár.
Izraeliti prišli na úpätie vrchu Sinaj a Pán spôsobil, že horu obklopil oblak dymu. Pán bol v oblaku. Rozprával sa s Izraelitmi a dal im prikázania. Vrch sa triasol, keď hovoril.
Exodus 19:16 – 19; 20:1 – 17; Deuteronomium 4:12 – 13, 33; 5:4 – 5
Izraeliti sa báli. Požiadali Mojžiša, aby sa porozprával s Pánom, aby im Mojžiš povedal, čo chce Pán.
Mojžiš vzal Árona a 70 izraelitských starších na vrch, aby získali viac z Pánovho učenia. Pán sa im ukázal.
Potom Pán povedal Mojžišovi, aby opustil starších a vystúpil ešte vyššie na vrch. Mojžiš poslúchol. Pán prstom napísal svoj zákon a prikázania na kamenné dosky. 40 dní Pán učil Mojžiša mnohým veciam.
Kým bol Mojžiš na vrchu Sinaj, izraelský ľud unavovalo čakať. Povedali Áronovi, aby im vyrobil sochy, ktoré by uctievali ako v Egypte. Áron zhromaždil všetko ich zlato a vyrobil sochu teľaťa.
Izraeliti uctievali zlaté teľa a prinášali obete. Hovorili, že zlaté teľa, nie Pán, ich vyslobodil z Egypta.
Hospodin vedel, že Izraeliti uctievajú modlu a zabúdajú na Neho. Prikázal Mojžišovi, aby sa vrátil a povedal ľuďom, aby činili pokánie.
Mojžiš zostúpil z vrchu Sinaj a videl Izraelitov uctievať zlaté teľa. Bol veľmi nahnevaný. Ľudia neboli pripravení poslúchať zákon a prikázania, ktoré Pán napísal. Mojžiš rozbil dosky a zničil zlaté teľa. Pomohol Izraelitom činiť pokánie a pamätať na pravého Boha.
Mojžiš požiadal Pána, aby Izraelitom odpustil a znova s nimi učinil sľuby. Mojžiš sľúbil, že ich bude viesť a učiť.
Pán požiadal Mojžiša, aby vyhotovil nové kamenné dosky a vrátil sa na vrch Sinaj. Pán dal Izraelitom nový sľub a dal im Svojich desať prikázaní.
Exodus 20:2 – 17; 34:1 – 17, 28; Deuteronomium 6:24 – 25; 7:12 – 13