Samovražda
Prevencia samovraždy a reakcia po strate

Prevencia samovraždy a reakcia po strate

Rastúca miera samovrážd v mnohých oblastiach sveta je záležitosťou veľkých obáv. Účelom tohto dokumentu je pomôcť rodičom, rodinám, vedúcim Cirkvi a členom Cirkvi, ktorí snažia slúžiť tým, ktorí sú postihnutí súvislosťami spojenými so samovraždou.

Členovia môžu využívať tento zdroj, aby sa poučili o Cirkevnej náuke ohľadom samovraždy, varovných príznakoch pred samovraždou, ako pomôcť niekomu v kríze a ako reagovať po strate v prípade samovraždy. Vedúci môžu použiť tento zdroj na uskutočnenie zmysluplných diskusií s členmi na radách kolu a zboru a pri iných príležitostiach. Účelom takýchto diskusií je pomôcť vedúcim a členom slúžiť čo najúčinnejšie tým, ktorí boli akokoľvek zasiahnutí samovraždou.

Ak by diskusia o samovražde pomohla zabrániť samovraždám a slúžiť tým, ktorí sú touto témou zasiahnutí, takúto diskusiu majú viesť dvaja dospelí. Vedúci možno budú chcieť prizvať profesionála z komunity, ktorý rozumie a rešpektuje Cirkevnú náuku ohľadom samovraždy, aby sa zapojil do diskusie. Diskusie s deťmi mladšími ako 12 rokov sa majú viesť až potom, čo sa rodičia poradili so svojimi deťmi.

Po preskúmaní tohto dokumentu majú kolové a zborové rady prediskutovať vhodné spôsoby podpory úsilia komunity a informovať členov o dostupných zdrojoch.

Náuka a zásady

Pán nás vyzval k tomu, aby sme zaobchádzali so všetkými ľuďmi s porozumením a súcitom, keď učil: „Milovať budeš blížneho ako seba samého“ (Matúš 22:39). Naše úsilie slúžiť tým, ktorí sú zasiahnutí samovraždou, bude efektívnejší, keď budeme lepšie rozumieť náuke a učeniam, ako napríklad:

  • Prostredníctvom Svojho uzmierenia Ježiš Kristus zakúsil plnosť smrteľných výziev, aby mohol vedieť „ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí“ (Alma 7:11 – 13). James E. Faust učil: „Vzhľadom na to, že Spasiteľ vytrpel všetko, čo by sme kedy mohli pocítiť alebo zažiť, môže pomáhať slabým, aby sa stali silnejšími“ („The Atonement: Our Greatest Hope“, Ensign, november 2001, 22).

  • Smrteľný život je vzácny dar od Boha – dar, ktorý by mal byť cenený a chránený (pozri NaZ 18:10; M. Russell Ballard, „Suicide: Some Things We Know, and Some We Do Not,“ Ensign, október 1987, 6 – 9).

  • Keď si niekto vezme svoj vlastný život, iba Boh je schopný posúdiť jeho myšlienky, jeho činy a jeho úroveň zodpovednosti. Samovražda nemusí byť definujúcou charakteristikou večného života jednotlivca (pozri 1. Samuelova 16:7; NaZ 137:9; Dale G. Renlund, „Grieving after a Suicide Loss,“ video na suicide.lds.org).

Ďalšie zdroje:

  • Témy evanjelia na topics.lds.org a v aplikácii Knižnica evanjelia

Varovné signály samovraždy

Väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, nechce zomrieť; jednoducho chcú úľavu od fyzickej, mentálnej, emocionálnej alebo duchovnej bolesti, ktorou prechádzajú. Mnoho ľudí v kríze vydáva varovné signály skôr ako sa pokúsia o samovraždu. Ak sa naučíte rozpoznať varovné signály, budete lepšie pripravení slúžiť tým, ktorí potrebujú pomoc. Dávajte pozor na vyhlásenia ako „Je mi jedno, či zomriem“ alebo „Všetkým by bolo bezo mňa lepšie“. Výstražné signály zahŕňajú nasledovné správanie:

  • Vyhľadávajú spôsob, ako sa zabiť

  • Rozprávajú o pocite beznádeje alebo nemajú dôvod žiť

  • Hovoria o pocitoch, že sú v pasci alebo v neznesiteľnej bolesti

  • Hovoria o tom, že sú záťažou pre ostatných

  • Zvýšene užívajú alkohol alebo drogy

  • Rozdávajú osobné predmety bez dôvodu

  • Konajú úzkostlivo alebo rozrušene alebo sa správajú riskantne

  • Odťahujú sa alebo izolujú

  • Prejavujú zúrivosť alebo rozprávajú o pomste

  • Prejavujú extrémne výkyvy nálad (pozri National Suicide Prevention Lifeline)

Jeden varovný signál sám o sebe nemusí znamenať krízu. Ak má však jedinec takéto skúsenosti v minulosti alebo ak u neho spozorujete náhlu zmenu, alebo začnete vidieť viaceré signály, treba okamžite konať. Bezplatné krízové linky pomoci a ďalšie informácie sú k dispozícii na adrese suicide.lds.org. (Viac informácií nájdete v časti „Ako pomôcť niekomu v kríze“ v tejto príručke.)

Napriek našim najlepším snahám nie je možné zabrániť všetkým samovraždám. Niektoré samovraždy sa stávajú bez akéhokoľvek zjavného varovania. Nie ste zodpovedný za to, že sa niekto iný rozhodne ukončiť svoj život.

Ďalšie zdroje:

Ako pomôcť niekomu v kríze

Vždy berte vážne varovné príznaky samovraždy a akékoľvek hrozby pokusov o samovraždu, aj keď si myslíte, že jednotlivec neuvažuje vážne o samovražde alebo len hľadá pozornosť. Postupujte podľa týchto troch krokov, aby ste poskytli podporu – Pýtajte sa, zaujímajte sa, rozprávajte sa.

Krok 1: Pýtajte sa. Opýtajte sa daného človeka priamo či premýšľa o samovražde. Môžete sa opýtať: „Uvažuješ nad tým, že ukončíš svoj život?“ Ak povedia, že uvažujú o samovražde, opýtajte sa, či majú plán. Mohli by ste sa opýtať: „Máš v pláne ublížiť si?“ Ak majú plán, ihneď im pomôžte dostať sa do nemocnice alebo zdravotníckeho zariadenia, alebo zavolajte poskytovateľa tiesňovej služby alebo na krízovú linku pomoci vo vašej oblasti. (Navštívte suicide.lds.org/crisis pre linky pomoci po celom svete.) Ak nemajú plán, prejdite na krok 2.

Krok 2: Zaujímajte sa. Ukážte, že vám na nich záleží počúvaním toho, čo hovoria. Dajte im čas na vysvetlenie toho, ako sa cítia. Rešpektujte ich pocity tým, že poviete niečo ako: „Je mi ľúto, že máš toľko bolesti“ alebo „Neuvedomil som si, aké sú pre teba veci ťažké“. Môžete im ponúknuť pomoc pri vytváraní bezpečnostného plánu prevencie samovraždy (pozri „How to Create a Suicide-Prevention Safety Plan,“ Doug Thomas, Ensign, september 2016, 63). Bezpečnostný plán môže pomôcť ľuďom identifikovať svoje osobné silné stránky, pozitívne vzťahy a spôsoby, ako sa zdravo vyrovnať so situáciou. Môže tiež znížiť ich prístup k prostriedkom na sebapoškodzovanie, ako sú napríklad zbrane alebo tabletky. Ak vás žiadajú, aby ste nikomu nehovorili o ich pocitoch, vysvetlite, že budete čo najviac rešpektovať ich súkromie, ale potrebujú viac pomoci ako môžete poskytnúť.Nikdy nesľubujte, že utajíte ich myšlienky na samovraždu.

Krok 3: Rozprávajte sa. Povzbudzujte osobu, aby sa porozprávala s niekým, kto môže ponúknuť väčšiu podporu. Zdieľajte kontaktné informácie na užitočné zdroje vo vašej oblasti. Zdroje môžu zahŕňať nemocnice, nemocnice s urgentnou starostlivosťou alebo bezplatné linky pomoci pre krízové situácie.Ak nebudú hľadať pomoc, musíte o tom niekomu povedať za nich. Možno budete chcieť povedať niečo ako: „Záleží mi na tebe a chcem, aby si bol v bezpečí. Porozprávam sa s niekým, kto ti môže ponúknuť pomoc, ktorú potrebuješ.“ Rešpektujte ich súkromie tým, že o nich poviete iba niekomu, o kom si myslíte, že im môže pomôcť, napríklad blízky rodinný príslušník, biskup, školský poradca, lekár alebo iný zdravotnícky pracovník. Ak si nie ste istí, komu o nich povedať, porozprávajte sa so svojím biskupom alebo zavolajte na bezplatnú krízovú linku pomoci vo vašej oblasti. Nezabudnite, že sa od vás neočakáva, aby ste tejto osobe pomáhali sami.

Poznámka: Ak vediete diskusiu, zvážte možnosť požiadať účastníkov, aby si vyskúšali tieto kroky. Zadajte im situáciu, kedy k nim niekto príde a zverí sa o svojich samovražedných myšlienkach, a požiadajte ich, aby si precvičili, ako budú reagovať.

Ďalšie zdroje:

Ako reagovať po samovražde

Napriek našim najlepším snahám nie je možné zabrániť všetkým samovraždám. Je normálne, že tí, ktorí zostali po niekom, kto spáchal samovraždu, majú pocity odmietania, šoku, viny, hnevu a zmätku. Prezident M. Russell Ballard povedal: „Čin zobratia si života je naozaj tragédiou, pretože tento jediný čin zanecháva toľko obetí: prvou je ten, kto zomrie, potom desiatky ďalších – rodina a priatelia – ktorí tu zostali, niektorí čelia rokom hlbokej bolesti a zmätku“ („Suicide: Some Things We Know, and Some We Do Not,“ Ensign, október 1987, 7). Pre týchto jednotlivcov prichádza úľava skrze Spasiteľa, ktorý zostúpil pod všetky veci, aby mohol poznať podľa tela ako pomáhať svojmu ľudu podľa ich slabostí (pozri NaZ 88:6; Alma 7:12). Profesionálne zdroje a poradenstvo môžu byť tiež užitočné.

Kolové a zborové rady môžu prediskutovať to, ako môžu podporiť jednotlivca alebo rodinu po samovražde. Otázky na diskusiu môžu obsahovať nasledujúce:

  • Ako môžu učenia a uzmierenie Ježiša Krista priviesť uzdravenie jednotlivcovi alebo rodine?

  • Aké potreby si všimli slúžiaci bratia a slúžiace sestry pre danú osobu alebo rodinu? Aká služba im bola poskytnutá?

  • Akú trvalú emocionálnu alebo duchovnú podporu bude daná osoba alebo rodina potrebovať? Kto môže ponúknuť túto podporu?

  • Má daná osoba alebo rodina časné potreby, ako je doprava alebo jedlo?

  • Ako môžu vedúci pomocných organizácií zboru podporovať deti a mládež, ktorí stratili milovaného človeka?

Proces trúchlenia po samovražde blízkeho môže trvať dlho. Ak niekto naďalej cíti intenzívnu bolesť alebo smútok, poraďte sa s ostatnými, ktorí sa o túto osobu starajú. S modlitbou zvážte, ako najlepšie ponúknuť podporu. Možno budete chcieť pomôcť osobe získať kňazské požehnanie alebo spojiť sa so zdrojmi podpory vo vašej oblasti. Skupiny podpory v zármutku, lekári alebo iní odborníci v oblasti zdravotnej starostlivosti môžu pomôcť.

Poznámka: Ak vediete diskusiu, nehovorte o tom, ako si daný človek vzal život. Môže to neúmyselne povzbudiť niekoho zo skupiny, aby skopíroval opísané správanie. Ak niekto začne zdieľať tieto podrobnosti v skupine, presmerujte konverzáciu láskavým spôsobom.

Ďalšie zdroje:

Iné zdroje

Rada od cirkevných vedúcich

Osobné skúsenosti od členov

Iné cirkevné zdroje

  • „Ambassadors of Hope: Working Together to Prevent Suicide“, Maryssa Dennisová, Ensign, september 2018

  • MentalHealth.lds.org

  • „LDS Family Services Offices“ na LDS.org (pre radu alebo konzultáciu)

  • „Lead Inspired Discussions“, Teaching in the Savior’s Way (2015), 33 – 34

Pozri suicide.lds.org pre ďalšie zdroje

Tlačiť