1 A potom budem spievať premilému svojmu pieseň milého môjho o vinici jeho. Môj premilý má vinicu na veľmi úrodnom pahorku.

2 A ohradil ju a vybral z nej kamene, a osadil ju najvyberanejším viničom, a postavil vežu uprostred nej, a tiež v nej zhotovil vínny lis; a dohliadal, aby priniesla hrozno, a ona priniesla hrozno plané.

3 A teraz, ó obyvatelia Jeruzalema a mužovia júdski, súďte, prosím vás, medzi mnou a vinicou mojou.

4 Čo viac ešte mohlo byť urobené pre vinicu moju, čo som na nej neurobil? A preto, keď som dohliadal, aby priniesla hrozno, priniesla hrozno plané.

5 A teraz, hľa; poviem vám, čo učiním vinici svojej – odnímem jej ohradu a bude vyjedená; a zborím jej hradby, a bude pošliapaná;

6 A nechám ju spustnúť; nebude prerezávaná ani okopávaná; ale vzíde v nej bodľačie a tŕnie; tiež prikážem oblakom, aby ju dažďom neskrápali.

7 Lebo vinica Pána mocností je dom Izraela a mužovia júdski príjemnou rastlinou jeho; a on očakával súd, a hľa, útlak; očakával spravodlivosť, ale hľa, plač.

8 Beda tým, ktorí pripájajú dom k domu dovtedy, kým tam nie je miesta, tak aby mohli byť uprostred zeme sami!

9 Do uší mojich povedal Pán mocností, skutočne mnohé domy budú opustené a veľké a krásne mestá bez obyvateľov.

10 Áno, desať honov vinice vydá jeden okov a chómer semena vydá éfu.

11 Beda tým, čo včasráno vstávajú, aby sa mohli držať silného nápoja, a ktorí pokračujú až do noci a víno ich rozpaľuje!

12 A harfa, a lutna, a bubon, a flauta, a víno patria na ich hody; ale oni nehľadia na dielo Pánove, ani neuvažujú o pôsobení rúk jeho.

13 Takže, ľud môj ide do zajatia, pretože nemajú žiadnu znalosť; a vznešení ich ľudia sú vyhladovaní a ich zástupy sú vysušené smädom.

14 Takže, peklo samotné sa rozšírilo a neobmedzene roztvorilo papuľu svoju; a ich sláva, a ich zástup, a ich nádhera, a ten, kto sa raduje do neho zostúpia.

15 A obyčajný človek bude ponížený a mocný muž bude pokorený, a oči spupného budú pokorené.

16 Ale Pán mocností bude povýšený v súde, a Boh, ktorý je svätý, bude posvätený v spravodlivosti.

17 Potom sa budú baránky pásť podľa zvyku svojho a pusté miesta tučných budú cudzinci vyjedať.

18 Beda tým, ktorí priťahujú neprávosť povrazmi márnivosti a hriech vozovým lanom;

19 Ktorí hovoria: Nech sa ponáhľa, urýchli dielo svoje, aby sme ho mohli vidieť; a nech sa rada Svätého Izraelského priblíži a príde, aby sme ju mohli poznať.

20 Beda tým, ktorí nazývajú zlo dobrom a dobro zlom, ktorí vydávajú temnotu za svetlo a svetlo za temnotu, ktorí vydávajú horké za sladké a sladké za horké!

21 Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach svojich a rozvážni v pohľade svojom vlastnom!

22 Beda mocným v pití vína a mužom sily v miešaní silného nápoja;

23 Ktorí ospravedlňujú zlovoľného za odmenu a spravodlivosť spravodlivého odnímajú od neho!

24 Takže, ako oheň stravuje strnisko a plameň požiera plevy, ich koreň bude zahnívať a ich kvety sa rozletia ako prach; pretože oni zavrhli zákon Pána mocností a pohrdli slovom Svätého Izraelského.

25 Takže, hnev Pána vzplanul proti ľudu jeho a on pozdvihol proti nim ruku svoju, a udrel ich; a pahorky sa triasli, a ich mŕtvoly boli roztrhané uprostred ulíc. Lebo po tomto všetkom sa hnev jeho neodvrátil, ale ruka jeho je stále pozdvihnutá.

26 A on pozdvihne koruhvu národom ďalekým, a zapíska na tých od končín zeme; a hľa, prídu rýchlo a pohotovo; žiadny medzi nimi nebude unavený a nebude sa potkýnať.

27 Žiadny nebude driemať ani spať; ani pás na ich bedrách nebude uvoľnený, ani remienok na ich obuvi sa nepretrhne;

28 Ich šípy budú ostré a všetky ich luky napnuté, a kopytá ich koní budú považované za kremeň, a ich kolesá za víchricu, a ich rev za rev leva.

29 Budú revať ako mladé levy; áno, budú revať, a zdrapia korisť a odnesú ju do bezpečia, a nikto ju nevyslobodí.

30 A v onen deň budú proti nim revať ako reve more; a ak sa pozrú na krajinu, hľa, tma a smútok, a svetlo je zatemnené tam v nebesiach.