Izrael
V Starom zákone dal Pán meno Izrael Jákobovi, Izákovmu synovi a Abrahámovmu vnukovi (Gen. 32:28; 35:10). Meno Izrael sa môže týkať Jákoba samotného, jeho potomkov, alebo kráľovstva, ktoré kedysi v starozákonných dobách títo potomkovia vlastnili (2. Sam. 1:24; 23:3). Keď Mojžiš vyviedol deti Izraela zo zajatia z Egypta (Ex. 3–14), viac ako tristo rokov im vládli sudcovia. Králi, počnúc kráľom Saulom, vládli spoločnému Izraelu až do Šalamúnovej smrti, kedy sa desať kmeňov vzbúrilo proti Rechabeámovi, aby vytvorili samostatný národ. Potom, čo bolo kráľovstvo Izrael rozdelené, severné kmene, pretože sa rozkladali na väčšom území, si podržali názov Izrael, zatiaľ čo južné kráľovstvo sa nazývalo Júda. Kanaánska krajina sa aj dnes nazýva Izrael. V inom zmysle Izrael znamená pravý veriaci v Krista (Rím. 10:1; 11:7; Gal. 6:16; Ef. 2:12).
Dvanásť kmeňov Izraela
Abrahámov vnuk Jákob, ktorého meno bolo zmenené na Izrael, mal dvanásť synov. Ich potomkovia sa stali známymi ako dvanásť kmeňov Izraela alebo deti Izraela. Toto je tých dvanásť kmeňov: Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Jissáchár a Zebulún (synovia Jákoba a Ley); Dán a Naftálí (synovia Jákoba a Bilhy); Gád a Ašér (synovia Jákoba a Zilpy); Jozef a Benjamin (synovia Jákoba a Ráchel) (Gen. 29:32–30:24; 35:16–18).
Jákob dal pred svojou smrťou každému vedúcemu kmeňa požehnanie (Gen. 49:1–28). Ďalšie informácie – pozri mená jednotlivých synov Jákoba.
Rúben, prvorodený syn Jákobovej prvej manželky Ley, stratil svoje požehnanie prvorodeného pre nemorálnosť (Gen. 49:3–4). Prvorodenstvo potom prešlo na Jozefa, ktorý bol prvorodeným synom Jákobovej druhej manželky Ráchel (1. Kron. 5:1–2). Lévi, ktorého kmeň Pán vyvolil, aby slúžili ako kňazskí služobníci, neobdržali dedičstvo kvôli svojmu zvláštnemu povolaniu slúžiť medzi všetkými kmeňmi. O Jozefov dvojnásobný podiel sa podelili Jozefovi synovia Efrajim a Menašše (1. Kron. 5:1; Jer. 31:9), ktorí boli počítaní ako samostatné kmene Izraela (PJS, Gen. 48:5–6 [Príloha]).
Členovia kmeňa Júda mali zodpovednosť byť vládcami, pokiaľ neprišiel Mesiáš (Gen. 49:10; PJS, Gen. 50:24 [Príloha]). V posledných dňoch má kmeň Efrajim výsadu niesť posolstvo znovuzriadeného evanjelia svetu a zhromažďovať rozptýlený Izrael (Deut. 33:13–17). Príde čas, kedy Efrajim skrze evanjelium Ježiša Krista bude mať vedúcu úlohu pri zjednocovaní všetkých kmeňov Izraela (Iz. 11:12–13; NaZ 133:26–34).
Rozptýlenie Izraela
Pán rozptýlil a sužoval dvanásť kmeňov Izraela pre ich nespravodlivosť a vzburu. Avšak Pán tiež využil toto rozptýlenie Svojho vyvoleného ľudu medzi národmi sveta, aby týmto národom požehnal.
Zhromaždenie Izraela
Dom Izraela bude zhromaždený v posledných dňoch pred príchodom Krista (ČV 1:10). Pán zhromažďuje ľud Svoj Izrael, keď ho prijímajú a zachovávajú Jeho prikázania.
Desať stratených kmeňov Izraela
Desať stratených kmeňov Izraela vytvorilo severné kráľovstvo Izraela a boli odvedené do zajatia do Asýrie v roku 721 pred Kr. V onej dobe odišli do „severných krajín“ a vedomosť o nich sa stratila. V posledných dňoch sa vrátia.