Právomoc Pozri tiež Kľúče kňazstva; Kňazstvo; Moc; Povolať, povolaný Bohom, povolanie; Vysvätiť, vysvätenie Povolenie udeľované mužom na zemi povolaným alebo vysväteným, aby jednali za Boha Otca alebo Ježiša Krista a v ich zastúpení pri práci na Božom diele. Ja som ťa poslal, Ex. 3:12–15. Hovor všetko, čo ti prikazujem, Ex. 7:2. Dvanástim učeníkom dal moc, Mat. 10:1. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a vysvätil som vás, Ján 15:16. Nefi a Lechí kázali s veľkou právomocou, Hel. 5:18. Nefi, syn Helamana, bol mužom Božím, majúcim veľkú moc a právomoc od Boha, Hel. 11:18 (3. Nefi 7:17). Ježiš dal moc a právomoc dvanástim Nefitom, 3. Nefi 12:1–2. Joseph Smith bol povolaný Bohom a vysvätený, NaZ 20:2. Nikto nebude kázať moje evanjelium alebo budovať moju Cirkev, iba ak je vysvätený a Cirkvi je známe, že má právomoc, NaZ 42:11. Starší majú kázať evanjelium, jednajúc v právomoci, NaZ 68:8. Melchisedekovo kňazstvo má právomoc, aby riadilo duchovné veci, NaZ 107:8, 18–19. Čo je učinené božskou právomocou, stáva sa zákonom, NaZ 128:9. Ktokoľvek káže alebo slúži Bohu, musí byť povolaný Bohom skrze tých, ktorí majú právomoc, ČV 1:5.