Synagóga

Zhromažďovacie miesto používané pre náboženské účely. V novozákonnej dobe bolo vybavenie zvyčajne jednoduché a skladalo sa z truhly obsahujúcej zvitky zákona a ďalšie posvätné spisy, pultu na čítanie a z miest na sedenie pre uctievačov.

O každú synagógu sa starala miestna rada starších. Rozhodovali, kto má byť prijatý a kto má byť vylúčený (Ján 9:22; 12:42). Najdôležitejším predstaviteľom bol predstavený synagógy (Mar. 5:22; Luk. 13:14). Zvyčajne to bol zákonník, mal na starosti budovu a dohliadal na zhromaždenie. Služobník vykonával náboženské povinnosti (Luk. 4:20).

Synagógy boli v každom meste, kde žili Židia ako v Palestíne, tak kdekoľvek inde. To bolo veľkou pomocou pri šírení evanjelia Ježiša Krista, pretože prví misionári Cirkvi mohli zvyčajne hovoriť v synagógach (Skut. 13:5, 14; 14:1; 17:1, 10; 18:4). Rovnaký zvyk existoval medzi misionármi v Knihe Mormonovej (Alma 16:13; 21:4–5; 32:1) aj medzi prvými misionármi v tejto dispenzácii (NaZ 66:7; 68:1).