Lévi

Jákob požehnal Léviho a jeho potomkov (Gen. 49:5–7, 28). Potomkovia Léviho slúžili v svätyniach Izraela (Num. 1:47–54). Áron bol Lévita a jeho potomkovia boli kňazmi (Ex. 6:16–20; 28:1–4; 29). Léviti pomáhali kňazom, synom Áronovým (Num. 3:5–10; 1. Kr. 8:4). Niekedy pôsobili ako hudobníci (1. Kron. 15:16; Neh. 11:22); zabíjali obete (2. Kron. 29:34; Ezd. 6:20) a spravidla pomáhali v chráme (Neh. 11:16). Léviti boli zasvätení službe Pánovi, aby vykonávali obrady pre deti Izraela. Léviti boli sami obetovaní za deti Izraela (Num. 8:11–22), tak sa stali zvláštnym Božím vlastníctvom, daným jemu namiesto prvorodených (Num. 8:16). Pre svoj úrad neboli zasvätení, ale očistení (Num. 8:7–16). Nemali žiadnu zem ako dedičstvo v Kanaáne (Num. 18:23–24), ale dostávali desiatky (Num. 18:21), štyridsaťosem miest (Num. 35:6) a právo prijímať almužny ľudí v období slávností (Deut. 12:18–19; 14:27–29).