Dedič Osoba oprávnená zdediť telesné alebo duchovné dary. V písmach je spravodlivým prisľúbené, že sa stanú dedičmi všetkého, čo má Boh. Abrahám si prial dediča, Gen. 15:2–5. Abrahám sa stal dedičom sveta skrze spravodlivosť viery, Rím. 4:13. Sme Božie deti, ale ak sme deti, sme aj dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, Rím. 8:16–17 (NaZ 84:38). Ty si syn, dedič Boží skrze Krista, Gal. 4:7. Boh určil Syna svojho ako dediča všetkých vecí, Žid. 1:2. Tí, ktorí vyzerajú odpustenie hriechov svojich, sú dedičmi kráľovstva Božieho, Mos. 15:11. Ľudia sa stali deťmi Kristovými a dedičmi kráľovstva Božieho, 4. Nefi 1:17. Tí, ktorí zomreli bez poznania evanjelia, sa môžu stať dedičmi celestiálneho kráľovstva, NaZ 137:7–8. Mŕtvi, ktorí činia pokánie sú dedičmi spásy, NaZ 138:58–59. Abrahám sa stal oprávneným dedičom skrze svoju spravodlivosť, Abr. 1:2.