Ukrižovanie

Rímsky spôsob popravy, bežný v novozákonnej dobe, pri ktorom bola osoba usmrtená tým, že jej ruky a nohy boli priviazané alebo pribité na kríž. Zvyčajne boli takto popravovaní otroci a najhorší zločinci. Ukrižovaniu často predchádzalo bičovanie (Mar. 15:15). Osoba, ktorá mala byť ukrižovaná, bola zvyčajne nútená niesť si svoj vlastný kríž na miesto popravy (Ján 19:16–17). Jej oblečenie si zvyčajne vzali vojaci, ktorí vykonávali rozsudok (Mat. 27:35). Kríž bol zarazený do zeme tak, že osoba mala nohy len 30 až 60 cm nad zemou. Vojaci kríž strážili, pokiaľ osoba na kríži nezomrela, čo niekedy trvalo až tri dni (Ján 19:31–37).

Ježiš Kristus bol ukrižovaný, pretože Ho skupina neveriacich falošne obvinila z poburovania proti cisárovi a z rúhania, pretože povedal, že je Syn Boží. Ježišovi bol daný purpurový plášť (Ján 19:2), koruna z tŕnia a bol urážaný aj inými spôsobmi (Mat. 26:67; Mar. 14:65).