Amen

Znamená „kiež je tomu tak“ alebo „tak tomu je“. Amen sa hovorí, aby sa dalo najavo srdečné alebo vážne prijatie a súhlas (Deut. 27:14–26) alebo pravdivosť (1. Kr. 1:36). V dnešnej dobe na konci modlitieb, svedectva a príhovoru hovoria tí, ktorí počuli modlitbu alebo príhovor, počuteľné amen, aby prejavili súhlas a prijatie.

V starozákonnej dobe musela osoba povedať amen, keď činila prísahu (1. Kron. 16:7, 35–36; Neh. 5:12–13; 8:2–6). Kristus je nazývaný „Amen, Verný a pravý svedok“ (Zjav. 3:14). Amen tiež slúžilo ako znamenie zmluvy v Škole prorokov (NaZ 88:133–135).