Obeť

Za stara, obetovať znamenalo učiniť niečo alebo niekoho svätým. Teraz sa význam posunul a znamená to vzdať sa alebo strpieť stratu svetských vecí pre Pána a Jeho kráľovstvo. Členovia Pánovej Cirkvi majú byť ochotní obetovať všetky veci pre Pána. Joseph Smith učí, že „náboženstvo, ktoré nevyžaduje obetovanie všetkých vecí nemá nikdy dostatočnú silu vyvinúť vieru potrebnú na život a spásu“. Z večnej perspektívy sú požehnania získané skrze obeť väčšie než čokoľvek, čoho sa človek vzdáva.

Potom, čo boli Adam a Eva vyhnaní zo záhrady Éden, Pán im dal zákon obete. Tento zákon zahŕňal obetovanie prvorodených z ich stád. Táto obeť symbolizovala obeť, ktorú učinil Jednorodený Syn Boží (Mojž. 5:4–8). Takéto praktizovanie pokračovalo až do smrti Ježiša Krista, ktorá ukončila zvieracie obete ako obrad evanjelia (Alma 34:13–14). V dnešnej Cirkvi členovia prijímajú ako sviatosť chlieb a vodu na pamiatku obete Ježiša Krista. Členovia v dnešnej Kristovej Cirkvi sú tiež žiadaní, aby prinášali ako obeť srdce zlomené a ducha skrúšeného (3. Nefi 9:19–22). To znamená, že sú pokorní, kajúcni a ochotní poslúchať Božie prikázania.