Melchisedek Pozri tiež Melchisedekovo kňazstvo; Sálem Veľký starozákonný vysoký kňaz, prorok a vodca, ktorý žil po potope a počas doby Abrahámovej. Nazýval sa kráľ Sálemu (Jeruzalema), kráľ pokoja, kráľ spravodlivosti (čo je v hebrejčine význam slova Melchisedek), a kňaz najvyššieho Boha. Abrahám platil desiatok Melchisedekovi, Gen. 14:18–20. Melchisedekov ľud činil spravodlivosť a dosiahol nebo, PJS, Gen. 14:25–40. Kristus bol vysokým kňazom podľa rádu Melchisedekovho, Žid. 5:6. Melchisedek bol kráľom Sálemu, kňazom Boha najvyššieho, Žid. 7:1–3. Žiadny nebol väčší ako Melchisedek, Alma 13:14–19. Abrahám obdržal kňazstvo od Melchisedeka, NaZ 84:14. Z úcty k Pánovmu menu dávna Cirkev nazvala vyššie kňazstvo Melchisedekovým kňazstvom, NaZ 107:1–4.