1 A veru, veru hovorím vám, že mám ďalšie ovce, ktoré nie sú z tejto krajiny, ani z krajiny Jeruzalem, ani v žiadnych častiach v okolí onej krajiny, kde som slúžil.

2 Lebo tí, o ktorých hovorím, sú tí, ktorí hlas môj ešte nepočuli; ani som sa im v žiadnom čase neprejavil.

3 Ale obdržal som od Otca prikázanie, aby som k nim išiel, a že budú počuť hlas môj a budú počítaní medzi ovce moje, aby mohlo byť jedno stádo a jeden pastier; takže idem, aby som sa im ukázal.

4 A prikazujem vám, aby ste slová tieto zapísali, až odídem, aby, ak ľud môj v Jeruzaleme, tí, ktorí ma videli a boli so mnou v službe mojej, nepožiada Otca v mene mojom, aby mohli o vás obdržať znalosť skrze Ducha Svätého, a tiež o iných kmeňoch o ktorých nevedia, aby slová tieto, ktoré zapíšete, boli zachované a boli ukázané pohanom, aby skrze plnosť pohanov mohol byť zvyšok ich semena, ktorý bude rozptýlený po tvári zeme pre nevieru svoju, privedený, alebo aby mohol byť privedený k poznaniu mňa, Vykupiteľa svojho.

5 A vtedy ich zhromaždím zo štyroch strán zeme; a vtedy naplním zmluvu, ktorú Otec učinil so všetkými ľuďmi z domu Izraela.

6 A požehnaní sú pohania pre vieru svoju vo mňa skrze Ducha Svätého, ktorý im svedčí o mne a o Otcovi.

7 Hľa, pre ich vieru vo mňa, hovorí Otec, a pre nevieru tvoju, ó dom Izraela, príde v neskoršom dni pravda k pohanom, aby im bola oznámená plnosť vecí týchto.

8 Ale beda, hovorí Otec, neveriacim pohanom – lebo aj napriek tomu, že prišli na tvár krajiny tejto a rozptýlili ľud môj, ktorý je z domu Izraela; a ľud môj, ktorý je z domu Izraela, bol vyvrhnutý z ich stredu a pošliapaný ich nohami;

9 A pre milosrdenstvá Otcove k pohanom, a tiež súdy Otcove na ľude mojom, ktorý je z domu Izraela, veru, veru hovorím vám, že po tom všetkom a po tom, čo som dal, aby ľud môj, ktorý je z domu Izraela, bol bitý a sužovaný, a zabíjaný, a vyvrhovaný z ich stredu a bol nimi nenávidený a bol medzi nimi šumom a riekankou –

10 A tak mi Otec prikazuje, aby som vám povedal: V oný deň, kedy pohania budú hrešiť proti evanjeliu môjmu a budú zavrhovať plnosť evanjelia môjho, a budú sa povyšovať v pýche srdca svojho nad všetky národy a nad všetok ľud celej zeme, a budú plní všelijakých lží a podvodov, a zlomyseľností, a všelijakého pokrytectva, a vrážd, a kňazských ľstivostí, a smilstiev, a tajných ohavností; a ak budú činiť všetky veci tieto a ak budú zavrhovať plnosť evanjelia môjho, hľa, hovorí Otec, odoberiem plnosť evanjelia svojho z ich stredu.

11 A potom sa rozpamätám na zmluvu svoju, ktorú som učinil s ľudom svojím, ó dom Izraela, a prinesiem im evanjelium svoje.

12 A ukážem ti, ó dom Izraela, že pohania nad tebou nebudú mať moc; ale rozpamätám sa na zmluvu svoju s tebou, ó dom Izraela, a ty prídeš k poznaniu plnosti evanjelia môjho.

13 Ale keď budú pohania činiť pokánie a vrátia sa ku mne, hovorí Otec, hľa, budú počítaní medzi ľud môj, ó dom Izraela.

14 A ja nestrpím, aby ľud môj, ktorý je z domu Izraela, išiel medzi nich a pošliapal ich, hovorí Otec.

15 Ale keď sa ku mne neobrátia a nebudú počúvať hlas môj, dovolím im, áno, dovolím ľudu svojmu, ó dom Izraela, aby išiel medzi nich a pošliapal ich, a oni budú ako soľ, ktorá stratila chuť svoju, ktorá potom nie je dobrá k ničomu, iba aby bola vyvrhnutá a pošliapaná nohami ľudu môjho, ó dom Izraela.

16 Veru, veru hovorím vám, tak mi Otec prikázal – že mám dať ľudu tomuto krajinu túto ako ich dedičstvo.

17 A potom sa naplnia slová proroka Izaiáša, ktoré hovoria:

18 Strážcovia tvoji dvíhajú hlas; spoločným hlasom spievať budú, lebo zoči-voči uvidia, keď Pán znova privedie Sion.

19 Prepuknite v radosť, spievajte spolu, vy pusté miesta Jeruzalema; lebo Pán utešil ľud svoj, vykúpil Jeruzalem.

20 Pán odhalil sväté rameno svoje pred očami národov všetkých; a všetky končiny zeme uvidia spásu Božiu.