1 A teraz, stalo sa, že v šestnástom roku od príchodu Krista obdržal Lachoneus, správca krajiny, list od vodcu a vládcu onej tlupy lupičov; a toto boli slová, ktoré boli napísané, hovoriac:

2 Lachoneus, najvznešenejší a hlavný správca krajiny tejto, hľa, píšem ti list tento a vzdávam ti nesmierne veľkú chválu za tvoju pevnosť, a tiež za pevnosť ľudu tvojho, pri obhajobe toho, o čom si myslíte, že je vaším právom a slobodou; áno, ste na tom dobre, ako keby ste boli podporovaní rukou nejakého boha pri obrane slobody svojej a majetku svojho, a krajiny svojej či toho, čo za svoje považujete.

3 A zdá sa mi, že to je škoda, najvznešenejší Lachoneus, že by si mal byť tak pochabý a márnivý, aby si si myslel, že sa môžete postaviť proti toľkým statočným mužom, ktorí sú pod velením mojím, ktorí teraz, v tejto dobe, stoja v zbrani a dychtivo čakajú na slovo – Choďte na Nefitov a zničte ich.

4 A ja, poznajúc ich ducha neskrotného, vyskúšajúc ich na poli vojnovom a poznajúc ich večnú nenávisť voči vám za oné krivdy, ktoré ste im učinili, takže, keby zišli dole proti vám, navštívili by vás úplným zničením.

5 Takže napísal som list tento, zapečatil som ho vlastnou rukou svojou, majúc starosť o blaho vaše, kvôli pevnosti vašej v tom, čomu veríte, že je správne, a kvôli vznešenému duchu vášmu na poli vojnovom.

6 Takže, píšem ti žiadajúc, aby ste radšej vydali tomuto ľudu môjmu mestá svoje, krajiny svoje a vlastníctva svoje, než aby vás on navštívil mečom a prišlo by na vás oné zničenie.

7 Či inými slovami, vzdajte sa nám a pripojte sa k nám, a zoznámte sa s našimi tajnými dielami, a staňte sa bratmi našimi, aby ste mohli byť ako my – nie otrokmi našimi, ale bratmi našimi a podielnikmi na všetkom majetku našom.

8 A hľa, prisahám ti prísahou, že ak to učiníte, nebudete zničení, ale ak to neučiníte, prisahám ti prísahou, že na budúci mesiac prikážem, aby vojská moje zišli dole proti vám, a oni nebudú zadržiavať ruku svoju a nebudú vás šetriť, ale budú vás zabíjať a nechajú padnúť meč na vás, dokonca pokiaľ nebudete vyhubení.

9 A hľa, ja som Giddiani; a som vládcom tohto tajného spoločenstva Gadiantonovho; spoločenstva, o ktorom to spoločenstve a dielach jeho viem, že sú dobré; a pochádzajú z dávnej doby a boli nám odovzdané.

10 A píšem list tento tebe, Lachoneus, a dúfam, že vydáte krajiny svoje a vlastníctva svoje bez prelievania krvi, aby tento ľud môj mohol znova získať práva svoje a vládu svoju, ktorý sa odštiepil od vás pre zlovoľnosť vašu, keď ste mu odopreli práva jeho na vládu, a pokiaľ tak neučiníte, pomstím krivdy na ňom spáchané. Ja som Giddiani.

11 A teraz, stalo sa, že keď Lachoneus obdržal list tento, nesmierne užasol nad smelosťou Giddianiho, ktorý požadoval vlastníctvo krajiny Nefitov, a tiež sa vyhrážal ľudu a mstil krivdy tých, ktorým žiadna krivda nebola učinená, iba ak si ukrivdili sami svojím odštiepením k oným zlovoľným a ohavným lupičom.

12 Teraz hľa, tento Lachoneus, správca, bol spravodlivý muž a požiadavky a vyhrážky nejakého lupiča ho nemohli zastrašiť; takže nepočúval list Giddianiho, vládcu lupičov, ale dal, aby ľud jeho volal k Pánovi, pre posilnenie v onej dobe, kedy lupiči zídu dole proti nim.

13 Áno, vyslal medzi celý ľud vyhlásenie, aby zhromaždili ženy svoje a deti svoje, stáda svoje a dobytok svoj, a celý majetok svoj, okrem krajiny svojej, na jedno miesto.

14 A dal, aby okolo nich boli postavené opevnenia, a ich sila mala byť nesmierne veľká. A dal, aby vojská ako Nefitov, tak Lámánitov, či všetkých tých, ktorí boli počítaní medzi Nefitov, boli rozostavené ako stráže dookola, aby na ne dozerali a strážili ich pred lupičmi dňom aj nocou.

15 Áno, hovoril im: Akože žije Pán, pokiaľ nebudete činiť pokánie zo všetkých neprávostí svojich a nebudete volať k Pánovi, nebudete nijako oslobodení z rúk oných Gadiantonových lupičov.

16 A tak veľké a podivuhodné boli slová a proroctvá Lachoneove, že spôsobili, že bázeň prišla na celý ľud; a snažili sa zo všetkých síl činiť podľa slov Lachoneových.

17 A stalo sa, že Lachoneus určil hlavných veliteľov nad všetkými vojskami Nefitov, aby im velili v dobe, kedy lupiči zídu dole z pustatiny proti nim.

18 Teraz, bol určený najvyšší zo všetkých hlavných veliteľov a najvyšší vojvodca všetkých vojsk Nefitov a meno jeho bolo Gidgidoni.

19 Teraz, medzi všetkými Nefitmi bolo zvykom určovať za hlavných veliteľov (pokiaľ to nebolo v dobách ich zlovoľnosti) niekoho, kto mal ducha zjavenia, a tiež proroctva; takže, tento Gidgidoni bol veľkým prorokom medzi nimi, rovnako ako bol aj hlavným sudcom.

20 Teraz, ľud Gidgidonimu hovoril: Modli sa k Pánovi a vyjdime do hôr a do pustatiny, aby sme lupičov mohli napadnúť a zničiť ich v ich vlastných krajinách.

21 Ale Gidgidoni im povedal: Pán to zakazuje; lebo keby sme vyšli proti nim, Pán by nás vydal do ich rúk; takže pripravíme sa uprostred krajín svojich a zhromaždíme všetky vojská svoje, a nepôjdeme proti nim, ale počkáme, až oni prídu na nás; takže, akože žije Pán, ak tak učiníme, on ich vydá do rúk našich.

22 A stalo sa v sedemnástom roku, ku koncu roku, že vyhlásenie Lachoneovo prešlo po tvári celej krajiny a oni vzali kone svoje a vozy svoje, a drobný statok svoj, a všetky stáda svoje, a dobytok svoj, a obilie svoje, a celý majetok svoj, a pochodovali po tisícoch a desať tisícoch, až všetci prišli na miesto, ktoré bolo určené na to, aby sa zhromaždili a aby sa bránili proti nepriateľom svojim.

23 A onou krajinou, ktorá bola určená, bola krajina Zarahemla a krajina, ktorá bola medzi krajinou Zarahemla a krajinou Hojnosti, áno, k hraniciam, ktoré boli medzi krajinou Hojnosti a krajinou Pustoty.

24 A bolo veľmi mnoho tisícok ľudí, ktorí boli nazývaní Nefitmi, ktorí sa zhromaždili v krajine tejto. Teraz, Lachoneus dal, aby sa zhromaždili v krajine južnej, pre veľké prekliatie, ktoré ležalo na krajine severnej.

25 A opevnili sa proti nepriateľom svojim; a prebývali v jednej krajine, v jednom spoločenstve, a báli sa slov, ktoré hovoril Lachoneus, natoľko, že činili pokánie zo všetkých hriechov svojich; a vznášali modlitby svoje k Pánovi, Bohu svojmu, aby ich oslobodil v dobe, kedy ich nepriatelia zídu dole proti nim, aby s nimi bojovali.

26 A boli kvôli nepriateľom svojim nesmierne zarmútení. A Gidgidoni dal, aby vyrábali vojnové zbrane všelijakého druhu a aby sa posilnili brnením a štítmi, a malými guľatými štítmi, podľa jeho pokynov.