5 A teraz, ohľadom dvoch synov tvojich, Efrajima a Menaššeho, ktorí sa ti narodili v krajine egyptskej, skôr ako som prišiel k tebe do Egypta; hľa, oni sú moji a Boh otcov mojich im bude žehnať; oni budú požehnaní, dokonca ako Rúben a Šimeón, lebo sú moji; a preto budú nazývaní podľa mena môjho. (Takže boli nazvaní Izrael.)

6 A potomstvo tvoje, ktoré splodíš po nich, bude tvoje a bude nazývané podľa mena ich bratov v ich dedičstve, v kmeňoch; takže boli nazvaní kmeňmi Menašše a Efrajim.

7 A Jákob povedal Jozefovi: Keď sa mi Boh mojich otcov ukázal v Lúze, v krajine Kanaán; prisahal mi, že dá mne a semenu môjmu krajinu do večného vlastníctva.

8 Takže, ó syn môj, požehnal mi tým, že vzbudil teba, aby si bol služobníkom pre mňa, zachrániac dom môj pred smrťou;

9 Vyslobodiac ľud môj, bratov tvojich, od hladu, ktorý bol veľký v krajine; takže Boh tvojich otcov ti bude žehnať, a ovociu bedier tvojich, takže budú požehnaní nad bratov tvojich a nad dom otca tvojho;

10 Lebo ty si zvíťazil a dom otca tvojho sa sklonil pred tebou, dokonca ako ti to bolo ukázané predtým, než si bol predaný do Egypta rukami bratov svojich; a preto sa bratia tvoji budú skláňať pred tebou, z pokolenia na pokolenie, pred ovocím bedier tvojich naveky;

11 Lebo ty budeš svetlom pre ľud môj, aby si ich vyslobodil v dňoch ich zajatia, z poroby; a aby si im priniesol spásu, keď budú úplne sklonení pod hriechom.