1 Veru, veru hovorím, že by som chcel, aby ste dávali almužny chudobným; ale majte sa na pozore, aby ste nedávali almužny svoje pred ľuďmi, aby vás videli; inak nemáte žiadnu odmenu od Otca svojho, ktorý je v nebi.

2 Takže, keď budete dávať almužny svoje, nevytrubujte pred sebou, ako to činia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby mali slávu ľudskú. Veru hovorím vám, majú odmenu svoju.

3 Ale keď ty dávaš almužny, nech ľavica tvoja nevie, čo činí pravica tvoja;

4 Aby almužny tvoje mohli byť v skrytosti; a Otec tvoj, ktorý vidí v skrytosti, ťa odmení zjavne.

5 A keď sa modlíš, nebudeš to činiť ako pokrytci, lebo tí sa radi modlia stojac v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru hovorím vám, majú odmenu svoju.

6 Ale ty, keď sa modlíš, vojdi do komôrky svojej, a keď si zavrel dvere svoje, modli sa k Otcovi svojmu, ktorý je v skrytosti; a Otec tvoj, ktorý vidí v skrytosti, ťa odmení zjavne.

7 Ale keď sa modlíte, nepoužívajte prázdne opakovania ako neznabohovia, lebo tí si myslia, že budú vypočutí pre mnohé reči svoje.

8 Nebuďte teda ako oni, lebo Otec váš vie, čo potrebujete ešte skôr, ako ho požiadate.

9 Takže týmto spôsobom sa modlite: Otče náš, ktorý si v nebi, posvätené buď meno tvoje.

10 Staň sa vôľa tvoja na zemi, ako v nebi.

11 A odpusť nám viny naše, ako my odpúšťame vinníkom svojim.

12 A nepriveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

13 Lebo tvoje je kráľovstvo i moc, i sláva naveky. Amen.

14 Lebo ak odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí nebeský Otec váš;

15 Ak však neodpustíte ľuďom ich previnenia, ani Otec váš neodpustí previnenia vaše.

16 Navyše, keď sa postíte, nebuďte ako pokrytci zamračení, lebo oni si špatia tvár svoju, aby ukázali ľuďom, že sa postia. Veru hovorím vám, majú odmenu svoju.

17 Ale ty, keď sa postíš, pomaž hlavu svoju a umy tvár svoju;

18 Aby si neukazoval ľuďom, že sa postíš, ale Otcovi svojmu, ktorý je v skrytosti; a Otec tvoj, ktorý vidí v skrytosti, ťa odmení zjavne.

19 Neukladajte si poklady na zemi, kde ničí moľ a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú;

20 Ale ukladajte si poklady v nebi, kde moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú ani nekradnú.

21 Lebo kde je poklad váš, tam bude i srdce vaše.

22 Svetlom tela je oko; takže, ak je oko tvoje čisté, celé telo tvoje bude naplnené svetlom.

23 Ale ak je oko tvoje zlé, celé telo tvoje bude naplnené temnotou. Takže, ak je svetlo, ktoré je v tebe, temnotou, aká veľká je oná temnota!

24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa jedného pridrží a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone.

25 A teraz, stalo sa, že keď Ježiš prehovoril slová tieto, pohliadol na oných dvanásť, ktorých si vyvolil, a povedal im: Pamätajte na slová, ktoré som hovoril. Lebo hľa, vy ste tí, ktorých som si vyvolil, aby ste slúžili ľudu tomuto. Takže, hovorím vám: Nevenujte žiadnu myšlienku životu svojmu, čo budete jesť alebo čo budete piť; ani telu svojmu, čo si oblečiete. Nie je snáď život viac ako pokrm a telo viac ako odev?

26 Pozrite na vtáky vo vzduchu, veď nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl; a predsa ich nebeský Otec váš živí. Nie ste snáď oveľa cennejší než oni?

27 Kto z vás môže premýšľaním pridať lakeť k postave svojej?

28 A prečo myslíte na odev? Pozorujte ľalie poľné, ako rastú; nenamáhajú sa ani nepradú;

29 A predsa, hovorím vám, že dokonca Šalamún v celej sláve svojej nebol oblečený tak, ako jedna z nich.

30 A preto, ak takto Boh odieva trávu poľnú, ktorá dnes je a zajtra bude uvrhnutá do pece, práve tak zaodeje vás, ak nebudete malej viery.

31 Takže, nevenujte tomu žiadnu myšlienku, hovoriac: Čo budeme jesť? Alebo: Čo budeme piť? Alebo: Čím sa odejeme?

32 Lebo nebeský Otec váš vie, že všetky veci tieto potrebujete.

33 Ale hľadajte najskôr kráľovstvo Božie a spravodlivosť jeho a všetky veci tieto vám budú pridané.

34 Takže nevenujte žiadnu myšlienku zajtrajšku, lebo zajtrajšok sa postará o veci svoje sám. Dosť je zla na jednom dni.