1 A stalo sa, že im prikázal, že majú zapísať slová, ktoré dal Otec Malachiášovi, ktoré im on povie. A stalo sa, že potom, čo boli zapísané, ich vykladal. A toto sú slová, ktoré im povedal, hovoriac: Tak povedal Otec Malachiášovi – Hľa, pošlem posla svojho a on pripraví cestu predo mnou a Pán, ktorého hľadáte, náhle príde do chrámu svojho, dokonca posol zmluvy, v ktorom máte potešenie; hľa, on príde, hovorí Pán mocností.

2 Ale kto môže zniesť deň príchodu jeho a kto obstojí, keď sa ukáže? Lebo on je ako tavičov oheň a ako práčov lúh.

3 A zasadne ako tavič a čistič striebra; a prečistí synov Léviho a vyčistí ich ako zlato a striebro, aby mohli Pánovi obetovať obeť v spravodlivosti.

4 Potom bude obeť Júdu a Jeruzalema Pánovi príjemná, ako za dávnych dní, a ako v predchádzajúcich rokoch.

5 A ja sa k vám priblížim, aby som súdil; a budem rýchlym svedkom proti kúzelníkom a proti cudzoložníkom, a proti krivoprísažníkom, a proti tým, ktorí utláčajú nádenníka na mzde jeho, vdovu a dieťa bez otca a ktorí sa odvracajú od cudzinca, a mňa sa neboja, hovorí Pán mocností.

6 Lebo ja som Pán, ja sa nemením; takže vy, synovia Jákobovi, nie ste strávení.

7 Dokonca odo dní otcov svojich ste sa odchýlili od nariadení mojich a nezachovávali ste ich. Navráťte sa ku mne a ja sa navrátim k vám, hovorí Pán mocností. Ale vy hovoríte: V čom sa máme navrátiť?

8 Bude človek okrádať Boha? A predsa ste ma okradli. Ale vy hovoríte: V čom sme ťa okradli? V desiatkoch a v obetiach.

9 Ste prekliati kliatbou, lebo ste ma okradli, dokonca celý národ tento.

10 Prineste všetky desiatky do zásobárne, aby bola potrava v dome mojom; a vyskúšajte ma teraz v tom, hovorí Pán mocností, či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás požehnanie tak, že nebude dosť miesta na jeho prijatie.

11 A pokarhám za vás škodcu a nebude ničiť plody zeme vašej; ani vínny kmeň váš nezhodí predčasne plod svoj na poliach, hovorí Pán mocností.

12 A všetky národy vás budú nazývať požehnanými, lebo budete krajinou prekrásnou, hovorí Pán mocností.

13 Slová vaše boli proti mne tvrdé, hovorí Pán. Avšak vy hovoríte: Čo sme proti tebe hovorili?

14 Povedali ste: Márne je slúžiť Bohu, a čo to prospieva, že sme zachovávali nariadenia jeho a že sme chodili pred Pánom mocností žalostne?

15 A teraz, pokladáme pyšných za šťastných; áno, tí, ktorí činia zlovoľnosť, majú úspech; áno, tí, ktorí pokúšajú Boha, sú dokonca zachránení.

16 Teda tí, ktorí sa báli Pána, spolu často hovorili a Pán počúval a vypočul; a bola pred ním napísaná pamätná kniha pre tých, ktorí sa boja Pána a ktorí myslia na meno jeho.

17 A budú moji, hovorí Pán mocností, v oný deň, kedy zhromaždím klenoty svoje a ušetrím ich ako muž ušetrí vlastného syna svojho, ktorý mu slúži.

18 Vtedy sa navrátite a rozoznáte medzi spravodlivými a zlovoľnými, medzi tým, kto slúži Bohu, a tým, kto mu neslúži.