1 Syn môj, nakloň ucho slovám mojim; lebo ti prisahám, že nakoľko budeš zachovávať prikázania Božie, bude sa ti v krajine dariť.

2 Chcel by som, aby si činil tak, ako som činil ja, že som pamätal na zajatie otcov našich; lebo boli v porobe a nikto ich nemohol oslobodiť, iba Boh Abrahámov a Boh Izákov, a Boh Jákobov; a on ich isto v strastiach ich oslobodil.

3 A teraz, ó syn môj Helaman, hľa, ty si v mladosti svojej, a takže, úpenlivo ťa prosím, aby si vypočul slová moje a učil sa odo mňa; lebo ja viem, že každý, kto vloží dôveru svoju v Boha, bude mať v skúškach svojich a v trápeniach svojich, a v strastiach svojich oporu, a bude pozdvihnutý posledného dňa.

4 A nechcel by som, aby si si myslel, že to viem sám od seba – viem to nie z časného, ale z duchovného, nie z telesnej mysle, ale od Boha.

5 Teraz hľa, hovorím ti, keby som nebol zrodený z Boha, nebol by som vedel o veciach týchto; ale Boh mi ústami svätého anjela svojho veci tieto oznámil, nie preto, že by som toho ja bol hodný;

6 Lebo ja som obchádzal so synmi Mosiášovými, usilujúc o zničenie cirkvi Božej; ale hľa, Boh poslal svätého anjela svojho, aby nás v onej ceste zastavil.

7 A hľa, prehovoril k nám akoby hlasom hromu, a celá zem sa nám triasla pod nohami; a všetci sme padli na zem, lebo na nás prišla bázeň Pánova.

8 Ale hľa, hlas mi povedal: Povstaň. A ja som povstal a postavil sa, a uzrel som anjela.

9 A on mi povedal: Aj keby si ty sám chcel byť zničený, neusiluj sa už ničiť cirkev Božiu.

10 A stalo sa, že som padol na zem; a po dobu troch dní a troch nocí som nemohol otvoriť ústa svoje, ani som nemohol pohnúť končatinami svojimi.

11 A anjel ku mne hovoril viac vecí, ktoré počuli bratia moji, ale ja som ich nepočul; lebo keď som vypočul oné slová – Aj keby si ty sám chcel byť zničený, neusiluj sa už ničiť cirkev Božiu – bol som zasiahnutý tak veľkým strachom a úžasom, že by som snáď mal byť zničený, že som padol na zem a nič som už nepočul.

12 Ale bol som trýznený večnými mukami, lebo duša moja bola najväčšou mierou mučená a trýznená všetkými hriechmi mojimi.

13 Áno, rozpamätal som sa na všetky hriechy svoje a na neprávosti, pre ktoré som bol mučený bolesťami pekla; áno, videl som, že som sa búril proti Bohu svojmu a že som nezachovával sväté prikázania jeho.

14 Áno, zavraždil som mnohé z detí jeho, či skôr som ich zviedol ku skaze; áno, a skrátka, neprávosti moje boli tak veľké, že sama myšlienka na príchod do prítomnosti môjho Boha trýznila dušu moju nevýslovnou hrôzou.

15 Ó, pomyslel som si, kiež by som mohol byť vykázaný a zaniknúť, ako dušou, tak aj telom, aby som nemusel byť privedený, aby som stál v prítomnosti Boha svojho, aby som bol súdený za skutky svoje.

16 A teraz, po tri dni a po tri noci som bol trýznený, dokonca bolesťami zatratenej duše.

17 A stalo sa, že ako som tak bol trýznený mukami, zatiaľ čo ma trýznila spomienka na mnohé hriechy svoje, hľa, rozpamätal som sa tiež, že som počul otca svojho prorokovať ľudu ohľadom príchodu istého Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý uzmieri hriechy sveta.

18 Teraz, keď sa myseľ moja zmocnila myšlienky tejto, zvolal som v srdci svojom: Ó Ježiš, ty Syn Boží, buď milosrdný ku mne, ktorý som v žlči horkosti a som obvinutý večnými reťazami smrti.

19 A teraz hľa, keď som si toto pomyslel, nemohol som sa už viac rozpamätať na bolesti svoje; áno, spomienka na hriechy moje ma už netrýznila.

20 A ó, aká radosť, a aké podivuhodné svetlo som uzrel; áno, duša moja bola naplnená radosťou tak nesmiernou, akou bola bolesť moja!

21 Áno, hovorím ti, syn môj, že nič nemohlo byť tak prenikavé a tak trpké, ako boli bolesti moje. Áno, a znova ti hovorím, syn môj, že na druhej strane nič nemôže byť tak prenikavé a sladké, ako bola radosť moja.

22 Áno, zdalo sa mi, že vidím, dokonca ako videl otec náš Lechí, Boha sediaceho na tróne svojom, obklopeného nespočetnými zástupmi anjelov, ako ospevujú a chvália Boha svojho; áno, a duša moja tam túžila byť.

23 Ale hľa, končatiny moje nadobudli znova silu svoju a ja som stál na nohách svojich, a prejavil som ľuďom, že som bol zrodený z Boha.

24 Áno, a od onej doby až doteraz som neprestajne pracoval, aby som mohol privádzať duše k pokániu; aby som ich mohol privádzať k tomu, aby okúsili onú nesmiernu radosť, ktorú som okúsil ja; aby tiež mohli byť zrodení z Boha a naplnení Duchom Svätým.

25 Áno, a teraz hľa, ó syn môj, Pán mi dáva nesmiernu radosť z ovocia práce mojej;

26 Lebo pre slovo, ktoré mi udelil, hľa, boli mnohí zrodení z Boha a okúsili, ako som okúsil ja, a uvideli zoči-voči, ako som uvidel ja; takže vedia o veciach týchto, o ktorých som hovoril, ako viem ja; a poznanie, ktoré mám, je od Boha.

27 A mal som oporu v skúškach a v trápeniach všetkého druhu, áno, a vo všelijakých strastiach; áno, Boh ma vyslobodil z väzenia a z pút, a zo smrti; áno, a ja vkladám dôveru svoju v neho a on ma vždy oslobodí.

28 A ja viem, že ma pozdvihne posledného dňa, aby som s ním prebýval v sláve; áno, a budem ho chváliť naveky, lebo on vyviedol otcov našich z Egypta a on pohltil Egypťanov v Červenom mori; a viedol ich mocou svojou do zasľúbenej krajiny; áno, a z času na čas ich vyslobodzoval z poroby a zo zajatia.

29 Áno, a on tiež vyviedol otcov našich z krajiny Jeruzalem; a tiež ich z času na čas, dokonca do dnešného dňa, oslobodzoval večnou mocou svojou z poroby a zo zajatia; a mal som vždy na pamäti ich zajatie; áno, a ty by si mal tiež, ako ja, mať na pamäti ich zajatie.

30 Ale hľa, syn môj, to nie je všetko, lebo ty by si mal vedieť, ako ja viem, že nakoľko budeš zachovávať prikázania Božie, bude sa ti v krajine dariť; a mal by si tiež vedieť, že nakoľko prikázania Božie nebudeš zachovávať, budeš z prítomnosti jeho odrezaný. Teraz, toto je podľa slova jeho.