1 A teraz, syn môj, mám niečo viac, čo by som ti chcel povedať, než to, čo som hovoril bratovi tvojmu; lebo hľa, či si nepozoroval stálosť brata svojho, vernosť jeho a usilovnosť jeho v zachovávaní prikázaní Božích? Hľa, či ti nedal dobrý príklad?

2 Lebo ty si medzi ľudom Zórámitov nedbal na slová moje tak veľa, ako brat tvoj. Teraz, toto je to, čo mám proti tebe; ty si dospel k vychvaľovaniu sa silou svojou a múdrosťou svojou.

3 A to nie je všetko, syn môj. Ty si učinil to, čo ma zarmútilo; lebo si opustil službu a odišiel si do krajiny Siron za hranicu s Lámánitmi za neviestkou Isabel.

4 Áno, ona ukradla srdcia mnohých; ale to nebolo žiadne ospravedlnenie pre teba, syn môj. Ty si sa mal prikloniť k službe, ktorá ti bola zverená.

5 Či nevieš, syn môj, že veci tieto sú ohavnosťou v očiach Pánových; áno, ohavnejšie nad všetky hriechy okrem preliatia nevinnej krvi alebo zapretia Ducha Svätého?

6 Lebo hľa, ak zaprieš Ducha Svätého, keď už v tebe raz mal miesto a vieš, že ho zapieraš, hľa, to je hriech, ktorý je neodpustiteľný; áno, a ktokoľvek vraždí proti svetlu a poznaniu Božiemu, pre toho nie je ľahké získať odpustenie; áno, hovorím ti, syn môj, že pre toho nie je ľahké získať odpustenie.

7 A teraz, syn môj, kiež by Boh bol dal, aby si nebol vinný tak veľkým zločinom. Nezaoberal by som sa zločinmi tvojimi a netrýznil dušu tvoju, keby to nebolo pre dobro tvoje.

8 Ale hľa, pred Bohom nemôžeš ukryť zločiny svoje; a ak nebudeš činiť pokánie, budú stáť ako svedectvo proti tebe posledného dňa.

9 Teraz, syn môj, chcel by som, aby si činil pokánie a aby si zanechal hriechy svoje, a aby si už nechodil za žiadosťami očí svojich, ale aby si sa zaprel vo všetkých veciach týchto; lebo ak tak neučiníš, nemôžeš na žiaden spôsob zdediť kráľovstvo Božie. Ó, pamätaj a vezmi si to k srdcu, a zapri sa vo veciach týchto.

10 A prikazujem ti, aby si si vzal k srdcu, že sa budeš v konaní svojom radiť so staršími bratmi svojimi; lebo hľa, ty si v mladosti svojej a je potrebné, aby sa o teba bratia tvoji starali. A dbaj na ich rady.

11 Nestrp, aby ťa zviedlo niečo márne či pochabé; nestrp, aby diabol znova zviedol srdce tvoje k oným zlovoľným neviestkam. Hľa, ó syn môj, akú veľkú neprávosť si priviedol na Zórámitov; lebo keď videli počínanie tvoje, nechceli veriť slovám mojim.

12 A teraz, Duch Pána mi hovorí: Prikáž deťom svojim, aby činili dobro, aby nezviedli srdcia mnohých ľudí ku skaze; takže ti prikazujem, syn môj, v bázni Božej, aby si sa zdržal neprávostí svojich;

13 Aby si sa obracal k Pánovi celou svojou mysľou, mocou a silou; aby si už nezvádzal srdcia ďalších k tomu, aby zlovoľnosť činili; ale radšej aby si sa k nim vrátil a aby si sa priznal k chybám svojim a k tomu zlu, ktoré si učinil.

14 Neusiluj o bohatstvo ani o márne veci sveta tohto; lebo hľa, nemôžeš si ich vziať so sebou.

15 A teraz, syn môj, chcel by som ti povedať niečo o príchode Krista. Hľa, hovorím ti, je to ten, ktorý určite príde, aby sňal hriechy sveta; áno, príde, aby ľudu svojmu oznámil radostné zvesti spásy.

16 A teraz, syn môj, toto bola oná služba, ku ktorej si bol povolaný, oznamovať tieto radostné zvesti ľudu tomuto, aby si pripravil ich myseľ; či skôr aby k nim mohla prísť spása, aby mohli pripraviť myseľ detí svojich, aby počuli slovo v dobe príchodu jeho.

17 A teraz, upokojím trochu myseľ tvoju vo veci tejto. Hľa, divíš sa, prečo veci tieto majú byť známe tak dlho vopred. Hľa, hovorím ti, či nie je duša v dobe tejto Bohu rovnako drahá, ako bude duša v dobe príchodu jeho?

18 Či nie je rovnako nutné, aby bol plán vykúpenia oznámený ľudu tomuto, ako aj deťom jeho?

19 Či nie je pre Pána v dobe tejto rovnako ľahké, aby poslal anjela svojho, aby hlásal tieto radostné zvesti nám, ako aj deťom našim, alebo ako aj po dobe príchodu svojho?