1 A stalo sa, že Nefiti, ktorí neboli vojnovými zbraňami zabití, pochovali tých, ktorí zabití boli – teraz, počet zabitých nebol spočítaný, pretože ich počet bol tak veľký – potom, čo dokončili pochovávanie mŕtvych svojich, navrátili sa každý do krajiny svojej a do domu svojho, a k manželke svojej, a k deťom svojim.

2 Teraz, mnohé ženy a deti boli zabité mečom, a tiež mnoho ich stád a ich dobytka; a tiež boli zničené mnohé ich obilné polia, lebo boli pošliapané zástupmi mužov.

3 A teraz, všetci Lámániti a Amliciti, ktorí boli zabití na brehu rieky Sidon, boli nahádzaní do vôd Sidonu; a hľa, ich kosti sú v hlbinách morských, a je ich veľa.

4 A Amliciti sa od Nefitov odlišovali, lebo sa na čele označili červenou farbou ako Lámániti; a predsa si neoholili hlavy svoje ako Lámániti.

5 Teraz, hlavy Lámánitov boli oholené; a boli nahí, okrem kože, ktorú mali obviazanú okolo bedier svojich, a tiež brnenie svoje, ktorým boli opásaní, a luky svoje, a šípy svoje, a kamene svoje, a praky svoje, a tak ďalej.

6 A koža Lámánitov bola tmavá, podľa znamenia, ktoré bolo vložené na ich otcov, čo bolo prekliatie na nich za ich priestupky a za ich vzburu proti ich bratom, ktorí pozostávali z Nefiho, Jákoba a Jozefa, a Sáma, ktorí boli spravodliví a svätí muži.

7 A ich bratia sa usilovali o to, aby ich zničili, takže boli prekliati; a Pán Boh na nich vložil znamenie, áno, na Lámána a Lemúéla, a tiež na synov Izmaelových a na ženy izmaelitské.

8 A to bolo učinené, aby ich semeno bolo odlíšené od semena ich bratov, aby tak Pán Boh mohol zachovať ľud svoj, aby sa snáď nepomiešali a neverili v nesprávne tradície, ktoré by viedli k ich zničeniu.

9 A stalo sa, že každý, kto zmiešal semeno svoje so semenom Lámánitov, priviedol také isté prekliatie na semeno svoje.

10 Takže ktokoľvek sa dal Lámánitmi zviesť, bol nazývaný oným menom a bolo na neho vložené znamenie.

11 A stalo sa, že všetci tí, ktorí neverili v tradíciu Lámánitov, ale verili oným záznamom, ktoré boli prinesené z krajiny Jeruzalem, a tiež v tradíciu otcov svojich, ktorá bola správna, ktorí verili v prikázania Božie a zachovávali ich, boli od onej doby naďalej nazývaní Nefiti alebo ľud Nefiho –

12 A sú to oni, kto viedli záznamy, ktoré sú pravdou o ich ľude, a tiež o ľude Lámánitov.

13 Teraz, vrátime sa znova k Amlicitom, lebo na nich tiež bolo vložené znamenie; áno, oni sami na seba vložili znamenie, áno, dokonca červené znamenie na čelo svoje.

14 Tak je naplnené slovo Božie, lebo toto sú slová, ktoré hovoril Nefimu: Hľa, Lámánitov som preklial a vložím na nich znamenie, aby oni a ich semeno boli od tejto doby naďalej a naveky od teba a od semena tvojho oddelení, iba ak budú činiť pokánie zo zlovoľnosti svojej a obrátia sa ku mne, aby som k nim mohol byť milosrdný.

15 A znova: Vložím znamenie na toho, kto zmieša semeno svoje s bratmi tvojimi, aby aj oni boli prekliati.

16 A znova: Vložím znamenie na toho, kto bojuje proti tebe a semenu tvojmu.

17 A znova, hovorím, kto sa od teba odvráti, nebude už nazývaný semenom tvojím; a ja budem odteraz a naveky žehnať tebe a všetkým, ktorí budú nazývaní semenom tvojím; a toto boli zasľúbenia Pánove Nefimu a semenu jeho.

18 Teraz, Amliciti nevedeli, že napĺňajú slová Božie, keď sa začali označovať na čelách svojich; a predsa vyšli v otvorenej vzbure proti Bohu; takže bolo nevyhnutné, aby na nich padlo prekliatie.

19 Teraz, chcel by som, aby ste pochopili, že oni sami priviedli na seba oné prekliatie; a dokonca tak každý človek, ktorý je prekliaty, privádza sám na seba vlastné odsúdenie svoje.

20 Teraz, stalo sa, že nie veľa dní po bitke, ktorú viedli Lámániti a Amliciti v krajine Zarahemla, prišlo na ľud Nefiho ďalšie vojsko Lámánitov, na rovnakom mieste, kde sa prvé vojsko stretlo s Amlicitmi.

21 A stalo sa, že bolo vyslané vojsko, aby ich z krajiny svojej vyhnalo.

22 Teraz, Alma sám, súc sužovaný zranením, nevyšiel tentoraz do bitky proti Lámánitom;

23 Ale vyslal proti nim početné vojsko; a oni vyšli a zabili mnoho Lámánitov, a zvyšok vyhnali za hranice krajiny svojej.

24 A potom sa znova vrátili a začali nastoľovať v krajine mier, a po nejakú dobu neboli nepriateľmi svojimi trápení.

25 Teraz, všetky veci tieto sa stali, áno, všetky tieto vojny a sváry boli započaté a ukončené v piatom roku vlády sudcov.

26 A v jedinom roku boli tisíce a desiatky tisíc duší poslané do večného sveta, aby zožali odmenu svoju podľa skutkov svojich, či už boli dobré, alebo či boli zlé, aby zožali večné šťastie, alebo večnú biedu, podľa oného ducha, ktorého chceli poslúchať, či už to bol duch dobrý, alebo zlý.

27 Lebo každý človek obdrží mzdu od toho, koho chce poslúchať, a to podľa slov ducha proroctva; takže nech sa stane podľa pravdy. A tak končí piaty rok vlády sudcov.