1 A teraz, stalo sa, že synovia Almovi vyšli medzi ľud, aby mu oznamovali slovo. A tiež sám Alma nemohol odpočívať, a vyšiel tiež.

2 Teraz, nebudeme hovoriť viac o ich kázaní, iba to, že kázali slovo a pravdu podľa ducha proroctva a zjavenia; a kázali podľa svätého rádu Božieho, ktorým boli povolaní.

3 A teraz, vrátim sa k správe o vojnách medzi Nefitmi a Lámánitmi v osemnástom roku vlády sudcov.

4 Lebo hľa, stalo sa, že Zórámiti sa stali Lámánitmi; takže na počiatku osemnásteho roku videl ľud Nefitov, že na nich prichádzajú Lámániti; takže učinili prípravy na vojnu; áno, zhromaždili vojská svoje v krajine Jeršon.

5 A stalo sa, že Lámániti prišli so svojimi tisícmi; a prišli do krajiny Antionum, čo je krajina Zórámitov; a ich vodcom bol muž menom Zerahemna.

6 A teraz, pretože Amalekiti boli sami osebe omnoho zlovoľnejšej a vražednejšej povahy než boli Lámániti, takže Zerahemna dosadil nad Lámánitmi hlavných veliteľov, a všetci to boli Amalekiti a Zórámiti.

7 Teraz, toto učinil, aby mohol zachovať ich nenávisť voči Nefitom, aby si ich mohol podrobiť k uskutočneniu plánov svojich.

8 Lebo hľa, plánom jeho bolo podnecovať Lámánitov k hnevu voči Nefitom; toto činil, aby nad nimi mohol uchvátiť veľkú moc, a tiež aby mohol získať moc nad Nefitmi tým, že ich privedie do poroby.

9 A teraz, plánom Nefitov bolo uchrániť krajiny svoje a domy svoje, a manželky svoje, a deti svoje, aby ich mohli zachovať pred rukami nepriateľov svojich; a tiež aby mohli zachovať práva svoje a výsady svoje, áno, a tiež slobodu svoju, aby mohli uctievať Boha podľa prianí svojich.

10 Lebo oni vedeli, že keby padli do rúk Lámánitov, že každého, kto by uctieval Boha v duchu a v pravde, pravého a živého Boha, by Lámániti zničili.

11 Áno, a tiež vedeli o nesmiernej nenávisti Lámánitov voči ich bratom, čo bol ľud Anti-Nefi-Lechí, ktorý sa nazýval ľudom Ammónovým – a tí nechceli pozdvihnúť zbrane, áno, vstúpili do zmluvy a nechceli ju porušiť – takže, keby padli do rúk Lámánitov, boli by zničení.

12 A Nefiti by nestrpeli, aby boli zničení; takže im dali krajiny ako ich dedičstvo.

13 A ľud Ammónov dával Nefitom veľkú časť majetku svojho na podporu ich vojsk; a tak boli Nefiti donútení stáť sami proti Lámánitom, ktorí boli potomkami Lámána a Lemúéla, a synov Izmaelových, a všetkých tých, ktorí sa odštiepili od Nefitov, čo boli Amalekiti a Zórámiti, a potomkovia kňazov Nóachových.

14 Teraz, oní potomkovia boli skoro tak početní ako boli Nefiti; a tak boli Nefiti nútení bojovať s bratmi svojimi až do krviprelievania.

15 A stalo sa, pretože sa vojská Lámánitov zhromaždili v krajine Antionum, hľa, vojská Nefitov boli pripravené stretnúť sa s nimi v krajine Jeršon.

16 Teraz, vodca Nefitov, alebo muž, ktorý bol ustanovený, aby bol hlavným veliteľom nad Nefitmi – teraz, oný hlavný veliteľ prevzal velenie všetkých vojsk Nefitov – a meno jeho bolo Moroni;

17 A Moroni prevzal celé velenie a vládu nad ich vojnami. A mal iba dvadsaťpäť rokov, keď bol ustanovený za hlavného veliteľa nad vojskami Nefitov.

18 A stalo sa, že sa stretol s Lámánitmi na hraniciach Jeršonu, a ľud jeho bol vyzbrojený mečmi a dýkami, a všelijakými vojnovými zbraňami.

19 A keď vojská Lámánitov videli, že ľud Nefiho, alebo že Moroni vybavil ľud svoj náprsnými panciermi a naplecnými štítmi, áno, a tiež štítmi k ochrane ich hlavy, a tiež boli oblečení do pevného odevu –

20 Teraz, vojsko Zerahemnove nebolo ničím takým vybavené; mali iba meče svoje a dýky svoje, luky svoje a šípy svoje, kamene svoje a praky svoje; a boli nahí, okrem kože, ktorú mali opásanú okolo bedier svojich; áno, všetci boli nahí, okrem Zórámitov a Amalekitov;

21 Ale neboli vyzbrojení náprsnými panciermi ani štítmi – takže sa nesmierne obávali vojsk Nefitov pre ich brnenie, napriek tomu, že ich počet bol oveľa vyšší než počet Nefitov.

22 Hľa, teraz, stalo sa, že sa neodvážili vyjsť proti Nefitom na hraniciach Jeršonu; takže odišli z krajiny Antionum do pustatiny a vydali sa na cestu pustatinou ďaleko k prameňu rieky Sidon, aby mohli vstúpiť do krajiny Manti a zmocniť sa onej krajiny; lebo si nemysleli, že vojská Moroniho budú vedieť, kam odišli.

23 Ale stalo sa, že hneď ako odišli do pustatiny, Moroni vyslal do pustatiny zvedov, aby pozorovali ich tábor; a Moroni tiež, poznajúc proroctvá Almove, vyslal istých mužov k nemu, žiadajúc ho, aby sa pýtal Pána, kam majú vojská Nefitov ísť, aby sa ubránili Lámánitom.

24 A stalo sa, že k Almovi prišlo slovo Pánove a Alma informoval Moroniho poslov, že vojská Lámánitov pochodujú pustatinou, aby prešli do krajiny Manti, aby mohli započať útok na slabšiu časť ľudu. A oní poslovia išli a odovzdali toto posolstvo Moronimu.

25 Teraz Moroni, ponechajúc časť vojska svojho v krajine Jeršon, aby snáď do krajiny tejto neprišla časť Lámánitov a nezmocnili sa mesta, vzal zvyšnú časť vojska svojho a odpochodoval do krajiny Manti.

26 A dal, aby sa všetok ľud v onej časti krajiny zhromaždil, aby bojoval proti Lámánitom, aby bránil krajiny svoje a vlasť svoju, práva svoje a slobody svoje; takže boli pripravení na dobu príchodu Lámánitov.

27 A stalo sa, že Moroni dal, aby sa vojsko jeho ukrylo v údolí, ktoré bolo v blízkosti brehu rieky Sidon, čo bolo na západ od rieky Sidon v pustatine.

28 A Moroni rozmiestnil dookola zvedov, aby sa mohol dozvedieť, keď tábor Lámánitov príde.

29 A teraz, pretože Moroni poznal zámer Lámánitov, že ich zámerom je zničiť ich bratov či podrobiť si ich a uviesť ich do poroby, aby si mohli pre seba zriadiť kráľovstvo nad celou krajinou;

30 A vediac tiež, že jediným prianím Nefitov je zachovať krajiny svoje a slobodu svoju, a cirkev svoju, takže nepovažoval za žiaden hriech, že ich bude brániť úskokom; takže zistil od zvedov svojich, ktorým smerom sa Lámániti vydali.

31 Takže rozdelil vojsko svoje a časť previedol do údolia, a ukryl ich na východe a na juh od pahorku Ripla;

32 A zvyšok ukryl v západnom údolí, na západ od rieky Sidon, a tak ďalej k hraniciam krajiny Manti.

33 A keď rozmiestnil vojsko svoje podľa priania svojho, bol pripravený stretnúť sa s nimi.

34 A stalo sa, že Lámániti prišli hore na sever od pahorku, kde bola ukrytá časť vojska Moroniho.

35 A keď Lámániti prešli okolo pahorku Ripla a prišli do údolia, a začali prechádzať rieku Sidon, vojsko, ktoré bolo ukryté na juh od pahorku a ktoré bolo vedené mužom, ktorého meno bolo Lechí, a on viedol vojsko svoje a obkľúčil Lámánitov zozadu na východe.

36 A stalo sa, že Lámániti, keď videli, ako na nich zozadu prichádzajú Nefiti, sa obrátili a začali bojovať s vojskom Lechího.

37 A dielo smrti započalo na oboch stranách, ale strašnejšie bolo na strane Lámánitov, lebo nahota ich bola vystavená tvrdým ranám mečov a dýk Nefitov, čo prinášalo smrť skoro s každým úderom.

38 Zatiaľ čo na druhej strane len tu a tam padol medzi Nefitmi ich muž mečom a stratou krvi, lebo boli chránení čo sa týka životne dôležitejších častí tela alebo životne dôležitejšie časti tela boli chránené pred údermi Lámánitov, svojimi náprsnými panciermi a svojimi náplecnými štítmi, a svojimi prilbicami; a tak Nefiti pokračovali v diele smrti medzi Lámánitmi.

39 A stalo sa, že sa Lámániti vydesili nad veľkou skazou medzi nimi, že až dokonca začali utekať smerom k rieke Sidon.

40 A boli prenasledovaní Lechím a mužmi jeho; a boli Lechím hnaní do vôd Sidonu a prešli vody Sidonu. A Lechí zadržal vojská svoje na brehu rieky Sidon, aby neprechádzali.

41 A stalo sa, že Moroni a vojsko jeho sa stretlo s Lámánitmi v údolí na druhej strane rieky Sidon a začali ich napádať a zabíjať.

42 A Lámániti pred nimi znova utekali, smerom ku krajine Manti; a znova sa stretli s vojskami Moroniho.

43 Teraz, tentoraz sa Lámániti bili nesmierne; áno, nikdy nebolo o Lámánitoch známe, že by bojovali s tak nesmierne veľkou silou a odvahou, nie, dokonca ani od počiatku.

44 A boli povzbudzovaní Zórámitmi a Amalekitmi, ktorí boli ich hlavnými veliteľmi a vodcami, a Zerahemnom, ktorý bol ich hlavným veliteľom, čiže ich hlavným vodcom a vojvodcom; áno, bili sa ako draci a mnohí Nefiti padli pod ich rukami, áno, lebo im mnohé prilbice rozťali vo dvoje a prerazili im mnohé náprsné panciere, a uťali im mnoho paží; a tak Lámániti bili Nefitov v prudkom hneve svojom.

45 Avšak Nefitov povzbudzovala lepšia vec, lebo nebojovali o panovanie ani o moc, ale bojovali za domovy svoje a za slobody svoje, za manželky svoje, a za deti svoje, a za všetko čo mali, áno, za svoje rituály uctievania a za cirkev svoju.

46 A činili to, čo cítili ako povinnosť, ktorú dlhovali Bohu svojmu; lebo Pán im hovoril, a tiež ich otcom: Nakoľko nie ste vinní prvým útokom ani druhým, nestrpíte, aby ste boli pobití rukami nepriateľov svojich.

47 A znova, Pán povedal: Budete brániť rodiny svoje až do krviprelievania. Takže z tohto dôvodu bojovali Nefiti s Lámánitmi, aby bránili seba a rodiny svoje, a krajiny svoje, vlasť svoju a práva svoje, a náboženstvo svoje.

48 A stalo sa, že keď muži Moroniho videli prudkosť a hnev Lámánitov, chystali sa stiahnuť a utiecť pred nimi. A Moroni, vycítiac ich zámer, vyslal slová svoje a povzbudil ich srdcia týmito myšlienkami – áno, myšlienkami na ich krajiny, na ich slobodu, áno, na ich slobodu od poroby.

49 A stalo sa, že sa obrátili na Lámánitov a volali jedným hlasom k Pánovi, Bohu svojmu, za slobodu svoju a za slobodu svoju od poroby.

50 A začali sa stavať proti Lámánitom s mocou; a v tú istú hodinu, kedy volali k Pánovi o slobodu svoju, Lámániti pred nimi začali utekať; a utekali až k vodám Sidonu.

51 Teraz, Lámániti boli početnejší, áno, viac ako dvojnásobkom počtu Nefitov; a predsa boli zahnaní, natoľko, že sa zhromaždili do jednej skupiny v údolí na brehu pri rieke Sidon.

52 Takže vojská Moroniho ich obkľúčili, áno, a to na oboch stranách rieky, lebo hľa, na východe boli mužovia Lechího.

53 Takže, keď Zerahemna videl mužov Lechího na východ od rieky Sidon a vojská Moroniho na západ od rieky Sidon, že sú obkľúčení Nefitmi, boli zasiahnutí desom.

54 Teraz Moroni, keď videl ich des, prikázal mužom svojim, aby ustali v prelievaní ich krvi.