1 A teraz, stalo sa, že Alma sa vrátil z krajiny Gideon, poučiac ľud z Gideonu o mnohých veciach, ktoré nemôžu byť napísané, nastoliac poriadok v cirkvi podľa toho, ako predtým učinil v krajine Zarahemla, áno, vrátil sa do vlastného domu svojho v Zarahemle, aby si odpočinul od prác, ktoré vykonával.

2 A tak skončil deviaty rok vlády sudcov nad ľudom Nefi.

3 A stalo sa na počiatku desiateho roku vlády sudcov nad ľudom Nefi, že Alma odtiaľ odišiel a vydal sa na cestu svoju do krajiny Melek pri západnom brehu rieky Sidon, na západe pri hraniciach pustatiny.

4 A začal učiť ľud v krajine Melek podľa svätého rádu Božieho, ktorým bol povolaný; a začal učiť ľud po celej krajine Melek.

5 A stalo sa, že k nemu prichádzali ľudia od všetkých hraníc krajiny, ktorá bola na strane pustatiny. A boli krstení po celej krajine;

6 Tak keď dokončil prácu svoju v Meleku, odišiel odtiaľ a išiel na tri dni cesty na sever od krajiny Melek; a prišiel do mesta, ktoré sa volalo Ammonia.

7 Teraz, medzi ľudom Nefiho bolo zvykom nazývať ich krajiny a ich mestá, a ich dediny, áno, dokonca všetky ich malé dediny, podľa mena prvého, kto ich vlastnil; a tak tomu bolo aj v krajine Ammonia.

8 A stalo sa, že keď Alma prišiel do mesta Ammonia, začal im kázať slovo Božie.

9 Teraz, Satan získal veľkú moc nad srdcami ľudí mesta Ammonia; takže nechceli počúvať slová Almove.

10 A predsa sa Alma veľmi namáhal v duchu, zápasiac s Bohom v mocnej modlitbe, aby vylial Ducha svojho na ľudí, ktorí boli v meste; aby tiež dal, aby ich mohol pokrstiť k pokániu.

11 A predsa oni zatvrdili srdcia svoje, hovoriac mu: Hľa, my vieme, že si Alma; a my vieme, že si vysoký kňaz nad cirkvou, ktorú si založil v mnohých častiach krajiny podľa tradície vašej; a my nie sme z cirkvi tvojej a neveríme v tak pochabé tradície.

12 A teraz, my vieme, že pretože nie sme z cirkvi tvojej, my vieme, že nad nami nemáš žiadnu moc; a sudcovskú stolicu si dal Nefiaovi; takže nie si hlavným sudcom nad nami.

13 Teraz, keď ľudia toto hovorili a odporovali všetkým slovám jeho, a hanobili ho, a pľuvali na neho, a dali ho vyvrhnúť z mesta svojho, on odtiaľ odišiel a vydal sa na cestu k mestu, ktoré sa nazývalo Áron.

14 A stalo sa, že ako tam putoval, súc postihnutý zármutkom, predierajúc sa veľkým súžením a úzkosťou duše pre zlovoľnosť ľudí, ktorí boli v meste Ammonia, stalo sa, že keď bol Alma takto zaťažený zármutkom, hľa, ukázal sa mu anjel Pánov, hovoriac:

15 Požehnaný si, Alma; takže pozdvihni svoju hlavu a raduj sa, lebo máš veľkú príčinu radovať sa; lebo si bol verný v zachovávaní prikázaní Božích od doby, kedy si od neho obdržal prvé posolstvo svoje. Hľa, ja som ten, ktorý ti ho priniesol.

16 A hľa, som poslaný, aby som ti prikázal, aby si sa vrátil do mesta Ammonia a aby si znova kázal ľuďom mesta toho; áno, káž im. Áno, povedz im, že ak nebudú činiť pokánie, Pán Boh ich zničí.

17 Lebo hľa, oni teraz premýšľajú, ako by mohli zničiť slobodu ľudu tvojho (lebo tak hovorí Pán), čo je v rozpore s ustanoveniami a súdmi, a prikázaniami, ktoré dal ľudu svojmu.

18 Teraz, stalo sa, že potom, čo Alma obdržal od anjela Pánovho posolstvo svoje, rýchlo sa vrátil do krajiny Ammonia. A vstúpil do mesta inou cestou, áno, cestou, ktorá je na juh od mesta Ammonia.

19 A keď vstúpil do mesta, bol vyhladovaný a povedal jednému mužovi: Dáš pokornému služobníkovi Božiemu niečo na jedenie?

20 A ten muž mu povedal: Ja som Nefita a viem, že ty si svätý prorok Boží, lebo ty si ten muž, o ktorom mi anjel povedal vo videní: Ty ho prijmeš. Takže poď so mnou do domu môjho a ja ti dám z jedla svojho; a ja viem, že budeš pre mňa a dom môj požehnaním.

21 A stalo sa, že ho oný muž prijal do domu svojho; a oný muž sa volal Amulek; a priniesol chlieb a mäso, a položil to pred Almu.

22 A stalo sa, že Alma jedol chlieb a bol nasýtený; a požehnal Amulekovi a domu jeho a vzdal vďaky Bohu.

23 A potom, čo sa najedol a bol nasýtený, povedal Amulekovi: Ja som Alma a som vysokým kňazom nad cirkvou Božou v celej krajine.

24 A hľa, bol som povolaný kázať slovo Božie medzi celým ľudom týmto podľa ducha zjavenia a proroctva; a bol som v krajine tejto a oni ma neprijali, ale vyvrhli ma a ja som sa chystal obrátiť sa ku tejto krajine naveky chrbtom.

25 Ale hľa, bolo mi prikázané, aby som sa vrátil späť a prorokoval ľudu tomuto, áno, a svedčil proti nemu o ich neprávostiach.

26 A teraz, Amulek, pretože si ma nasýtil a vzal k sebe, si požehnaný; lebo hladný som bol, lebo po mnoho dní som sa postil.

27 A Alma zostal u Amuleka mnoho dní, predtým ako začal kázať ľudu.

28 A stalo sa, že neprávosti ľudu sa ešte viac prehĺbili.

29 A prišlo k Almovi slovo, hovoriac: Choď; a povedz tiež služobníkovi môjmu Amulekovi, vyjdite a prorokujte ľuďom týmto, hovoriac – Čiňte pokánie, lebo tak hovorí Pán, ak nebudete činiť pokánie, navštívim ľud tento v hneve svojom; áno, a prudký hnev svoj neodvrátim.

30 A Alma vyšiel, a tiež Amulek, medzi ľud, aby mu hlásali slová Božie; a boli naplnení Duchom Svätým.

31 A bola im daná taká moc, že nemohli byť držaní v temniciach; ani nebolo možné, aby ich niekto zabil; a predsa moc svoju nepoužívali, dokiaľ neboli zviazaní putami a uvrhnutí do väzenia. Teraz, toto sa stalo, aby na nich Pán mohol ukázať moc svoju.

32 A stalo sa, že vyšli a začali ľudu kázať a prorokovať podľa ducha a moci, ktorú im Pán dal.