1 Hľa, bratia moji, nespomínate si, že ste čítali slová proroka Zenóša, ktoré hovoril k domu Izraela, hovoriac:

2 Počúvaj, ó dom Izraela, a čuj slová odo mňa, proroka Pánovho.

3 Lebo hľa, tak hovorí Pán, prirovnám ťa, ó dom Izraela, k ušľachtilému olivovníku, ktorý človek vzal a staral sa oň na vinici svojej; a on rástol, a zostarol, a začal upadať.

4 A stalo sa, že vyšiel majster vinice a uvidel, že jeho olivovník začal upadať; a povedal: Prerežem ho a okopem ho, a budem sa oň starať, aby mohol snáď vyhnať mladé a jemné vetvy, a nezahynul.

5 A stalo sa, že ho prerezal, a okopal, a staral sa oň podľa slova svojho.

6 A stalo sa, že po mnohých dňoch začal vyháňať niekoľko mladých a jemných vetiev; ale hľa, jeho hlavný vrchol začal hynúť.

7 A stalo sa, že majster vinice to uvidel a povedal služobníkovi svojmu: Rmúti ma, že by som mal stratiť strom tento; a preto choď, a odtrhni vetvy z planého olivovníka, a prines ich sem ku mne; a odtrhneme oné hlavné vetvy, ktoré začínajú chradnúť, a uvrhneme ich do ohňa, aby zhoreli.

8 A hľa, hovorí Pán vinice, vezmem mnohé z týchto mladých a jemných vetiev, a naštepím ich kdekoľvek budem chcieť; a nezáleží na tom, či koreň stromu tohto zahynie, ja si môžem zachovať plody jeho pre seba; a preto vezmem tieto mladé a jemné vetvy, a naštepím ich kdekoľvek budem chcieť.

9 Vezmi vetvy planého olivovníka a naštep ich namiesto nich; a tieto vetvy, ktoré som vytrhol, uvrhnem do ohňa a spálim ich, aby nemohli zaťažovať zem vinice mojej.

10 A stalo sa, že služobník Pána vinice učinil podľa slova Pána vinice a naštepil vetvy planého olivovníka.

11 A Pán vinice spôsobil, aby bol okopávaný a prerezávaný, a aby bolo oň postarané, hovoriac služobníkovi svojmu: Rmúti ma, že by som mal stratiť strom tento; a preto, aby som snáď mohol zachovať korene jeho, aby nezahynuli, aby som si ich mohol zachovať pre seba, toto som učinil.

12 A preto choď cestou svojou; stráž strom tento a staraj sa oň podľa slov mojich.

13 A tieto umiestnim do najodľahlejšej časti vinice svojej kdekoľvek budem chcieť, to pre teba nie je dôležité; a činím to, aby som si pre seba mohol zachovať prirodzené vetvy stromu; a tiež, aby som si pre seba mohol odložiť plody jeho pre onú dobu; lebo ma rmúti, že by som mal strom tento a plody jeho stratiť.

14 A stalo sa, že Pán vinice šiel cestou svojou a uschoval prirodzené vetvy ušľachtilého olivovníka v najodľahlejších častiach vinice, niektoré v jednej a niektoré v inej, podľa svojej vôle a potešenia.

15 A stalo sa, že uplynul dlhý čas a Pán vinice hovoril služobníkovi svojmu: Poď, zídeme dole do vinice, aby sme mohli na vinici pracovať.

16 A stalo sa, že Pán vinice, a tiež služobník zišli dole do vinice, aby pracovali. A stalo sa, že služobník povedal majstrovi svojmu: Hľa, pozri sem; uzri onen strom.

17 A stalo sa, že Pán vinice pozrel a uzrel oný strom, na ktorý boli naštepené vetvy planého olivovníka; a vypučal, a začal niesť plody. A uzrel, že bol dobrý; a plody jeho boli ako plody prirodzené.

18 A povedal služobníkovi: Hľa, vetvy planého stromu sa zmocnili vlahy koreňa jeho, takže koreň jeho vydal mnoho sily; a vďaka veľkej sile koreňa jeho vydali plané vetvy ušľachtilé plody. Teraz, keby sme nenaštepili tieto vetvy, oný strom by zahynul. A teraz hľa, odložím plody mnohé, ktoré oný strom priniesol; a plody jeho si odložím pre onú dobu, sám pre seba.

19 A stalo sa, že Pán vinice povedal služobníkovi: Poď, poďme do najodľahlejšej časti vinice a uvidíme, či prirodzené vetvy stromu tiež nepriniesli plody mnohé, aby som si mohol odložiť ich plody pre onú dobu, sám pre seba.

20 A stalo sa, že vyšli k miestu, kde majster uschoval prirodzené vetvy stromu a povedal služobníkovi: Pozri na tieto; a on uzrel onú prvú, že priniesla plody mnohé; a videl tiež, že boli dobré. A povedal služobníkovi: Vezmi z jej plodov a odlož ich pre onú dobu, aby som si ich mohol zachovať sám pre seba; lebo hľa, povedal, po tento dlhý čas som sa o ňu staral a priniesla plody mnohé.

21 A stalo sa, že služobník povedal majstrovi svojmu: Ako to, že si prišiel sem zasadiť strom tento či túto vetvu stromu? Lebo hľa, je to najchudobnejšie miesto v celej krajine vinice tvojej.

22 A Pán vinice mu povedal: Neraď mi; vedel som, že to je chudobný kus zeme; a preto, hovoril som ti, staral som sa o ňu po tento dlhý čas a ty vidíš, že priniesla plody mnohé.

23 A stalo sa, že Pán vinice povedal služobníkovi svojmu: Pozri sem; hľa, zasadil som aj inú vetvu stromu; a ty vieš, že tento kus zeme bol ešte chudobnejší než ten prvý. Ale pozri na onen strom. Staral som sa oň po tento dlhý čas a priniesol plody mnohé; a preto zober ich, a odlož ich pre onú dobu, aby som si ich mohol zachovať, sám pre seba.

24 A stalo sa, že Pán vinice hovoril znovu služobníkovi svojmu: Pozri sem a uzri aj inú vetvu, ktorú som zasadil; uzri, že som sa o ňu tiež staral a priniesla plody.

25 A povedal služobníkovi: Pozri sem a uzri onú poslednú. Hľa, túto som zasadil na dobrom kuse zeme; a staral som sa o ňu po tento dlhý čas, a len časť stromu priniesla ušľachtilé plody, a druhá časť stromu priniesla plody plané; hľa, staral som sa o strom tento ako o tie ostatné.

26 A stalo sa, že Pán vinice povedal služobníkovi: Vytrhni vetvy, ktoré nepriniesli dobré plody a uvrhni ich do ohňa.

27 Ale hľa, služobník mu povedal: Prerežme ho a okopme, a starajme sa oň ešte chvíľu, aby ti možno mohol priniesť dobré plody, aby si si ich mohol odložiť pre onú dobu.

28 A stalo sa, že sa Pán vinice a služobník Pána vinice starali o všetky plody vinice.

29 A stalo sa, že uplynul dlhý čas a Pán vinice povedal služobníkovi svojmu: Poď, zíďme dole do vinice, aby sme znovu mohli pracovať na vinici. Lebo hľa, čas sa blíži a čoskoro príde koniec; a preto musím odložiť plody pre onú dobu, sám pre seba.

30 A stalo sa, že Pán vinice a služobník zišli dole do vinice; a prišli ku stromu, ktorého prirodzené vetvy boli odlomené, a na ktorý boli naštepené vetvy plané; a hľa, všetky druhy plodov obťažkali strom.

31 A stalo sa, že Pán vinice ochutnal plody, každý druh podľa jeho počtu. A Pán vinice povedal: Hľa, po tento dlhý čas sme sa starali o strom tento a odložil som si pre onú dobu plody mnohé.

32 Ale hľa, tentoraz priniesol plody mnohé, a niet medzi nimi žiadnych, ktoré by boli dobré. A hľa, sú to všetky druhy zlých plodov; a nie sú mi k úžitku, napriek všetkej našej práci; a teraz, rmúti ma, že by som mal strom tento stratiť.

33 A Pán vinice povedal služobníkovi: Čo urobíme pre onen strom, aby som si mohol opäť zachovať dobré plody jeho sám pre seba?

34 A služobník povedal majstrovi svojmu: Hľa, pretože si naštepil vetvy planého olivovníka, ony vyživovali korene, takže sú živé a nezahynuli; a preto vidíš, že sú stále dobré.

35 A stalo sa, že Pán vinice povedal služobníkovi svojmu: Strom mi nie je k úžitku a ani korene jeho mi nie sú k úžitku, pokiaľ bude prinášať zlé plody.

36 A predsa viem, že korene sú dobré, a pre svoj vlastný účel som ich zachoval; a pre veľkú silu svoju dosiaľ prinášali z planých vetiev plody dobré.

37 Ale hľa, plané vetvy vyrástli a prerástli korene jeho; a pretože plané vetvy premohli korene jeho, priniesol mnoho zlých plodov; a pretože priniesol tak mnoho zlých plodov, vidíš, že začína hynúť; a čoskoro bude zrelý, takže bude môcť byť uvrhnutý do ohňa, iba ak preň niečo neurobíme, aby sme ho zachovali.

38 A stalo sa, že Pán vinice povedal služobníkovi svojmu: Zostúpme dole do najodľahlejších častí vinice a pozrime sa, či prirodzené vetvy tiež priniesli zlé plody.

39 A stalo sa, že zišli dole do najodľahlejších častí vinice. A stalo sa, že uzreli, že plody prirodzených vetiev sa tiež skazili; áno, prvé a druhé, a tiež posledné; a ony všetky sa skazili.

40 A plané plody tej poslednej premohli tú časť stromu, ktorá niesla plody dobré, dokonca tak, že vetva zvädla a odumrela.

41 A stalo sa, že Pán vinice plakal a povedal služobníkovi: Čo viac som mohol učiniť pre vinicu svoju?

42 Hľa, vedel som, že všetky plody vinice, okrem týchto, sa skazili. A teraz tie, ktoré kedysi niesli dobré plody, sa tiež skazili; a teraz žiaden strom vinice mojej nie je k ničomu, iba aby bol vyťatý a uvrhnutý do ohňa.

43 A hľa tento posledný, ktorého vetva odumrela, som zasadil na dobrý kus zeme; áno, dokonca na ten, ktorý mi bol vyvolený nad všetky iné časti krajiny vinice mojej.

44 A vidíš, že som zoťal aj to, čo zaťažovalo tento kus zeme, aby som mohol zasadiť strom tento na miesto jeho.

45 A vidíš, že jedna jeho časť priniesla dobré plody, a jedna jeho časť priniesla plody plané; a pretože som tieto vetvy jeho neodtrhol a neuvrhol do ohňa, hľa, premohli dobrú vetvu, takže vyschla.

46 A teraz hľa, napriek všetkej starostlivosti, ktorú sme venovali vinici mojej, sa stromy jej skazili, takže neprinášajú žiadne dobré plody; a dúfal som, že tieto si zachovám, aby som si odložil ich plody pre onú dobu, sám pre seba. Ale hľa, stali sa ako planý olivovník a nie sú už k ničomu inému, než aby boli vyťaté a uvrhnuté do ohňa; a rmúti ma, že ich musím stratiť.

47 Ale čo viac som mohol učiniť na vinici svojej? Ochabla tak ruka moja, že som sa o ňu nestaral? Nie, staral som sa o ňu a okopával som ju, a prerezával som ju, a hnojil som ju; a mal som pozdvihnutú ruku svoju takmer po celý deň a koniec sa blíži. A rmúti ma, že musím vyťať všetky stromy vinice svojej a uvrhnúť ich do ohňa, aby boli spálené. Kto skazil vinicu moju?

48 A stalo sa, že služobník povedal majstrovi svojmu: Nie je to povýšenectvo vinice tvojej – nepremohli vetvy korene svoje, ktoré sú dobré? A pretože vetvy premohli korene svoje, hľa, rástli rýchlejšie než sila koreňov, berúc si silu sami pre seba. Hľa, hovorím, nie je toto príčinou, že sa stromy vinice tvojej skazili?

49 A stalo sa, že Pán vinice povedal služobníkovi: Poďme a vytnime stromy vinice, a uvrhnime ich do ohňa, aby nezaťažovali zem vinice mojej, lebo ja som učinil všetko. Čo viac som mohol učiniť pre vinicu svoju?

50 Ale hľa, služobník povedal Pánovi vinice: Ušetri ju ešte chvíľu.

51 A Pán povedal: Áno, ušetrím ju ešte chvíľu, lebo ma rmúti, že by som mal stratiť stromy vinice svojej.

52 A preto vezmime oné vetvy z tých, ktoré som zasadil v najodľahlejších častiach vinice svojej a naštepme ich na strom odkiaľ pochádzajú; a odtrhnime zo stromu oné vetvy, ktorých plody sú najtrpkejšie, a naštepme na ich miesto prirodzené vetvy stromu.

53 A toto učiním, aby oný strom snáď nezahynul, aby som si možno mohol pre seba zachovať korene jeho pre svoj vlastný účel.

54 A hľa, korene prirodzených vetiev stromu, ktoré som zasadil kdekoľvek sa mi zachcelo sú stále živé; a preto, aby som ich tiež mohol zachovať pre svoj vlastný účel, odoberiem z vetiev stromu tohto a naštepím ich na ne. Áno, naštepím na ne vetvy ich materského stromu, aby som si mohol zachovať tiež korene sám pre seba, aby mi možno mohli, keď budú dostatočne silné, priniesť plody dobré a aby som mohol ešte mať slávu s ohľadom na plody vinice svojej.

55 A stalo sa, že odobrali z prirodzeného stromu, ktorý sa stal planým, a naštepili na prirodzené stromy, ktoré sa tiež stali planými.

56 A tiež odobrali z prirodzených stromov, ktoré sa stali planými, a naštepili na ich materský strom.

57 A Pán vinice povedal služobníkovi: Neodtrhávaj plané vetvy zo stromov, iba tie, ktoré sú najtrpkejšie; a na ne naštepíš podľa toho, ako som povedal.

58 A budeme sa opäť starať o stromy vinice, a budeme zastrihávať ich vetvy; a odtrhneme zo stromov tie vetvy, ktoré sú zrelé a musia zahynúť, a uvrhneme ich do ohňa.

59 A toto činím, aby možno ich korene nadobudli silu, pretože sú dobré; a tak vďaka zmene vetiev dobré môže prekonať zlé.

60 A pretože som zachoval ich prirodzené vetvy a korene, a pretože som naštepil prirodzené vetvy opäť na ich materský strom, a zachoval som korene ich materského stromu, aby možno stromy vinice mojej mohli opäť priniesť plody dobré; a aby som opäť mohol mať radosť s ohľadom na plody vinice svojej a, možno, aby som sa mohol nesmierne radovať, že som zachoval korene a vetvy prvých plodov –

61 A preto choď, a povolaj služobníkov, aby sme mohli pracovať usilovne zo všetkých síl na vinici, aby sme mohli pripraviť cestu, aby som mohol opäť priniesť prirodzené plody, prirodzené plody, ktoré sú dobré a nesmierne cenné nad všetky iné plody.

62 A preto poďme, a pracujme so všetkou mocou, tentoraz naposledy, lebo hľa, koniec sa blíži a toto je naposledy, kedy budem prerezávať vinicu svoju.

63 Naštepte vetvy; začnite u posledných, aby mohli byť prvé a aby prvé mohli byť posledné, a okopte stromy, tak staré, ako aj mladé, prvé aj posledné; a posledné aj prvé, aby o všetko bolo postarané ešte raz, naposledy.

64 A preto, okopte ich a prerežte ich, a pohnojte ich ešte raz, naposledy, lebo koniec sa blíži. A ak tieto posledné štepy porastú a ponesú prirodzené plody, potom pre ne pripravíte cestu, aby mohli rásť.

65 A keď začnú rásť, budete odstraňovať vetvy, ktoré nesú trpké plody, podľa sily dobrých a podľa ich veľkosti; a neodstránite ony zlé všetky naraz, inak ich korene budú príliš silné pre štep a ich štep zahynie, a ja stratím stromy vinice svojej.

66 Lebo ma rmúti, že by som mal stratiť stromy vinice svojej, a preto budete odstraňovať tie zlé podľa toho, ako porastú tie dobré, aby si koreň i vrchol mohli byť rovnými v sile, pokiaľ tie dobré nepremôžu tie zlé a pokiaľ tie zlé nebudú vyťaté a uvrhnuté do ohňa, aby nezaťažovali zem vinice mojej; a tak odstránim tie zlé z vinice svojej.

67 A vetvy prirodzeného stromu naštepím znova na prirodzený strom;

68 A vetvy prirodzeného stromu naštepím na prirodzené vetvy stromu; a tak ich dám znova dohromady, takže ponesú prirodzené plody a budú jedno.

69 A tie zlé budú vyvrhnuté, áno, dokonca z celej krajiny vinice mojej; lebo hľa, už iba raz prerežem vinicu svoju.

70 A stalo sa, že Pán vinice vyslal služobníka svojho; a služobník išiel, a učinil ako mu Pán prikázal, a priviedol ďalších služobníkov; a bolo ich málo.

71 A Pán vinice im povedal: Choďte a pracujte na vinici zo všetkých síl. Lebo hľa, toto je naposledy, čo sa budem starať o vinicu svoju; lebo koniec je blízko, na dosah, a oná doba sa rýchlo blíži; a ak budete so mnou pracovať zo všetkých síl, budete mať radosť z plodov, ktoré si odložím pre čas, ktorý čoskoro príde.

72 A stalo sa, že služobníci išli a pracovali zo všetkých síl; a Pán vinice s nimi pracoval tiež; a poslúchali prikázania Pána vinice vo všetkých veciach.

73 A na vinici začali byť znovu prirodzené plody; a prirodzené vetvy začali nesmierne rásť, a rozmáhať sa; a plané vetvy začali byť odtrhávané a vyvrhované; a udržiavali korene svoje a ich korunu seberovnými, podľa ich sily.

74 A tak pracovali so všetkou usilovnosťou podľa prikázaní Pána vinice, pokiaľ oné zlé neboli vyvrhnuté z vinice a Pán si zachoval sám pre seba stromy, ktoré by znovu rodili prirodzené plody; a stali sa ako jedno telo; a plody boli rovnaké; a Pán vinice si zachoval sám pre seba prirodzené plody, ktoré mu boli od počiatku najcennejšie.

75 A stalo sa, že keď Pán vinice videl, že jeho plody sú dobré a že vinica jeho už nie je skazená, zvolal služobníkov svojich, a povedal im: Hľa, tentoraz naposledy sme sa starali o vinicu moju; a vidíte, že som učinil podľa vôle svojej; a zachoval som prirodzené plody, takže sú dobré, dokonca ako boli na počiatku. A požehnaní ste; lebo pretože ste boli usilovní pri práci so mnou na vinici mojej a zachovávali ste prikázania moje, a priniesli ste mi znovu prirodzené plody, takže vinica moja už nie je skazená a zlé je vyvrhnuté, hľa, budete sa radovať so mnou z plodov vinice mojej.

76 Lebo hľa, na dlhý čas si zachovám plody vinice svojej sám pre seba pre onú dobu, ktorá rýchlo prichádza; a naposledy som sa staral o vinicu svoju, a prerezal som ju, a okopal som ju, a pohnojil som ju; a preto odložím si sám pre seba plody na dlhý čas podľa toho, čo som povedal.

77 A keď príde čas, kedy plody zlé znovu prídu do vinice mojej, potom nechám dobré a zlé zhromaždiť; a dobré si zachovám, a zlé vyvrhnem na vlastné miesto jeho. A potom príde oná doba a onen koniec; a nechám vinicu svoju spáliť ohňom.