1 A stalo sa, že sme znova začali budovať kráľovstvo a znova sme začali vlastniť krajinu v mieri. A ja som dal vyrábať vojnové zbrane všelijakého druhu, aby som tak mohol mať zbrane pre ľud svoj na dobu, kedy by Lámániti prišli znovu bojovať proti ľudu môjmu.

2 A rozostaval som stráže okolo krajiny, aby na nás Lámániti nemohli znova nepozorovane prísť a zničiť nás; a tak som strážil ľud svoj a stáda svoje, a ochraňoval som ich, aby nepadli do rúk nepriateľov našich.

3 A stalo sa, že sme vlastnili krajinu otcov svojich po mnoho rokov, áno, po dobu dvadsať a dvoch rokov.

4 A nechal som mužov obrábať zem, a pestovať všelijaké obilie a všelijaké ovocie každého druhu.

5 A nechal som ženy priasť a lopotiť sa, a pracovať, a vyrábať všelijaké druhy jemného plátna, áno, a látky každého druhu, aby sme mohli zaodievať nahotu svoju; a tak sa nám v krajine darilo – tak sme mali v krajine neustály mier po dobu dvadsať a dvoch rokov.

6 A stalo sa, že kráľ Lámán zomrel a syn jeho začal panovať na mieste jeho. A začal podnecovať ľud svoj k vzbure proti ľudu môjmu; takže sa začali pripravovať na vojnu a na to, že pôjdu bojovať proti ľudu môjmu.

7 Ale ja som vyslal zvedov svojich okolo krajiny Šemlon, aby som mohol odhaliť ich prípravy, aby som sa mal pred nimi na pozore, aby snáď neprišli na ľud môj a nezničili ich.

8 A stalo sa, že prišli na sever krajiny Šilom, s početnými zástupmi svojimi, muži ozbrojení lukmi a šípmi, a mečmi, a dýkami, a kameňmi, a prakmi; a hlavy svoje mali oholené tak, že boli holé; a boli opásaní koženým pásom okolo bedier svojich.

9 A stalo sa, že som dal, aby ženy a deti ľudu môjho boli ukryté v pustatine; a tiež som dal, aby sa všetci starí mužovia moji, ktorí mohli niesť zbrane, a tiež všetci mladí mužovia moji, ktorí boli schopní niesť zbrane, spolu zhromaždili, aby išli do boja proti Lámánitom; a zoradil som ich do šíkov, každého muža podľa veku jeho.

10 A stalo sa, že sme išli do boja proti Lámánitom; a ja, dokonca aj ja v pokročilom veku svojom, som išiel bojovať proti Lámánitom. A stalo sa, že sme išli v sile Pánovej do boja.

11 Teraz, Lámániti nevedeli nič o Pánovi ani o sile Pánovej, takže sa spoliehali na vlastnú silu svoju. Avšak boli silným ľudom, čo do sily ľudskej.

12 Boli divokým a krutým, a krvilačným ľudom, veriacim v túto tradíciu otcov svojich – verili, že boli vyhnaní z krajiny Jeruzalem pre neprávosť otcov svojich a že im bolo v pustatine ich bratmi ukrivdené, a tiež im bolo ukrivdené pri plavbe cez more;

13 A znova, že im bolo ukrivdené, keď boli v krajine prvého dedičstva svojho, potom, čo sa preplavili cez more, a všetko toto, pretože Nefi bol vernejší v zachovávaní Pánových prikázaní – preto sa mu dostalo priazne Pánovej, lebo Pán vypočul modlitby jeho a odpovedal na ne, a on prevzal vedenie nad ich putovaním v pustatine.

14 A bratia jeho boli na neho nahnevaní, pretože nerozumeli záležitostiam Pána; hnevali sa na neho i na vodách, pretože zatvrdili srdcia svoje proti Pánovi.

15 A znova, hnevali sa na neho, keď prišli do zasľúbenej krajiny, pretože povedali, že im vzal z ich rúk vládu nad ľudom; a usilovali sa pripraviť ho o život.

16 A znova, hnevali sa na neho, pretože odišiel do pustatiny, ako mu prikázal Pán, a vzal záznamy, ktoré boli vyryté na doskách z mosadze, pretože hovorili, že ich ukradol.

17 A takto učili deti svoje, že ich majú nenávidieť a že ich majú vraždiť, a že ich majú okrádať a plieniť, a robiť všetko, čo môžu, aby ich zničili; takže majú večnú nenávisť voči deťom Nefiho.

18 Práve pre túto príčinu ma kráľ Lámán prefíkanosťou svojou a lživou šikovnosťou, a svojimi krásnymi sľubmi oklamal, aby som priviedol ľud svoj do krajiny tejto, aby ich mohli zničiť; áno, a my sme po tieto mnohé roky v krajine trpeli.

19 A teraz ja, Zeniff, potom, čo som povedal všetky veci tieto o Lámánitoch ľudu svojmu, povzbudil som ich, aby išli do boja s mocou svojou, vložiac dôveru svoju v Pána; takže, bojovali sme s nimi tvárou v tvár.

20 A stalo sa, že sme ich znova vyhnali z krajiny svojej; a pobili sme ich veľkým krviprelievaním, dokonca tak veľa, že sme ich ani nepočítali.

21 A stalo sa, že sme sa znova vrátili do vlastnej krajiny svojej a ľud môj sa znova začal starať o stáda svoje a obrábať zem svoju.

22 A teraz ja, súc starý, udelil som kráľovstvo jednému zo synov svojich; takže nehovorím už viac. A kiež Pán žehná ľudu môjmu. Amen.