1 A teraz, kráľ Benjamín potom, čo ustal hovoriť k ľudu, považoval za žiaduce, aby zapísal mená všetkých tých, ktorí vstúpili do zmluvy s Bohom, že budú zachovávať prikázania jeho.

2 A stalo sa, že nebolo jedinej duše, ibaže by to boli malé deti, ktorá by nevstúpila do zmluvy a nevzala na seba meno Kristovo.

3 A znovu, stalo sa, že keď kráľ Benjamín učinil koniec všetkým veciam týmto a posvätil syna svojho Mosiáša, aby bol panovníkom a kráľom nad ľudom svojím, a dal mu všetky pokyny týkajúce sa kráľovstva, a tiež ustanovil kňazov, aby učili ľud, aby tak mohli počuť a poznať prikázania Božie, a aby ich podnecovali k pripomenutiu si prísahy, ktorú učinili, rozpustil zástup a oni sa navrátili, každý s rodinou svojou, do vlastného domu svojho.

4 A Mosiáš začal panovať namiesto otca svojho. A začal panovať v tridsiatom roku veku svojho, čo je vcelku okolo štyristo a sedemdesiatšesť rokov od doby, kedy Lechí opustil Jeruzalem.

5 A kráľ Benjamín žil tri roky, a zomrel.

6 A stalo sa, že kráľ Mosiáš kráčal po cestách Pána a dodržiaval súdy jeho, a ustanovenia jeho, a zachovával prikázania jeho vo všetkých veciach, ktoré mu prikázal.

7 A kráľ Mosiáš viedol ľud svoj k tomu, aby obrábali pôdu. A tiež on sám obrábal pôdu, aby sa tak nestal príťažou ľudu svojmu, aby činil podľa toho, čo činil otec jeho vo všetkých veciach. A nebolo žiadnych svárov medzi celým ľudom jeho po dobu troch rokov.