1 A teraz, stalo sa, že Zeniff udelil kráľovstvo Nóachovi, jednému zo synov svojich; takže Nóach začal panovať na jeho mieste; a nekráčal po cestách otca svojho.

2 Lebo hľa, nezachovával prikázania Božie, ale kráčal podľa prianí vlastného srdca svojho. A mal mnoho manželiek a vedľajších žien. A spôsobil, že ľud jeho sa dopúšťal hriechu a činil to, čo je ohavné v očiach Pána. Áno, a dopúšťali sa smilstiev a všelijakých zlovoľností.

3 A uložil daň jednej piatej časti zo všetkého, čo vlastnili, piatu časť z ich zlata a z ich striebra, a piatu časť z ich ziffu, a z ich medi, a z ich mosadze, a z ich železa; a piatu časť z ich kŕmneho dobytka; a tiež piatu časť zo všetkého ich obilia.

4 A toto všetko poberal, aby uživil seba a manželky svoje, a vedlajšie ženy svoje; a tiež kňazov svojich a ich manželky, a ich vedlajšie ženy; tak pozmenil záležitosti kráľovstva.

5 Lebo odstránil všetkých kňazov, ktorí boli vysvätení otcom jeho, a vysvätil na ich miesto nových, takých, ktorí boli povýšení v pýche srdca svojho.

6 Áno, tak boli podporovaní v lenivosti svojej a v modlárstve svojom, a v smilstvách svojich daňami, ktoré kráľ Nóach uložil ľudu svojmu; takto ľud pracoval nesmierne, aby podporovali neprávosť.

7 Áno, a tiež sa stali modlárskymi, pretože boli oklamaní márnivými a lichotivými slovami kráľa a kňazov; lebo k nim hovorili lichotivé veci.

8 A stalo sa, že kráľ Nóach postavil mnoho nádherných a priestranných stavieb; a ozdobil ich jemnou prácou z dreva a všelijakými drahocennými vecami, zlatom a striebrom, a železom, a mosadzou, a ziffom, a meďou;

9 A tiež si postavil priestranný palác, a v jeho strede trón, všetko to bolo z vybraného dreva a ozdobené zlatom a striebrom, a drahocennými vecami.

10 A tiež nechal robotníkov svojich vypracovať všelijaké jemné práce vo vnútri stien chrámu, z vybraného dreva a z medi, a z mosadze.

11 A miesta, ktoré boli vyhradené pre vysokých kňazov, ktoré boli nad všetkými inými miestami, ozdobil rýdzim zlatom; a dal pred nimi postaviť operadlo, aby mohli nechať telo svoje a ruky svoje na ňom spočinúť, zatiaľ čo budú hovoriť k ľudu jeho lživé a márne slová.

12 A stalo sa, že postavil v blízkosti chrámu vežu, áno, veľmi vysokú vežu, dokonca takú vysokú, že sa mohol postaviť na jej vrchol a zhliadnuť krajinu Šilom, a tiež krajinu Šemlon, ktorú vlastnili Lámániti; a mohol dokonca zhliadnuť celú priľahlú krajinu.

13 A stalo sa, že dal v krajine Šilom postaviť stavby mnohé; a dal postaviť veľkú vežu na pahorku severne od krajiny Šilom, čo bolo útočisko pre deti Nefiho v dobe, kedy ušli z krajiny; a tak nakladal s bohatstvom, ktoré získaval zdanením ľudu svojho.

14 A stalo sa, že lipol srdcom svojím na bohatstve svojom a trávil čas svoj samopašným životom s manželkami svojimi a vedľajšími ženami svojimi; a rovnako aj kňazi jeho trávili čas s neviestkami.

15 A stalo sa, že po krajine založil vinice; a postavil vínne lisy, a vyrábal víno v hojnosti; a preto sa stal pijanom vína, a tiež ľud jeho.

16 A stalo sa, že Lámániti začali napádať ľud jeho, malé počty jeho, a zabíjať ich na ich poliach a keď sa starali o stáda svoje.

17 A kráľ Nóach vyslal stráže okolo krajiny, aby ich zadržali; ale nevyslal dostatočný počet a Lámániti ich napadli a zabili ich, a odohnali mnohé ich stáda z krajiny; tak ich Lámániti začali ničiť a prejavovať voči nim nenávisť svoju.

18 A stalo sa, že kráľ Nóach vyslal proti nim vojská svoje a boli zahnaní späť, alebo zahnali ich na nejaký čas späť; takže, vrátili sa a radovali sa z koristi svojej.

19 A teraz, pre toto veľké víťazstvo boli povýšení v pýche srdca svojho; chválili sa vlastnou silou svojou, hovoriac, že ich päťdesiat by sa mohlo postaviť proti tisícom Lámánitov; a tak sa chválili, a radovali sa z krvi a z prelievania krvi bratov svojich, a to pre zlovoľnosť kráľa svojho a kňazov svojich.

20 A stalo sa, že medzi nimi bol muž, ktorého meno bolo Abinadi; a vyšiel medzi nich, a začal prorokovať, hovoriac: Hľa, tak hovorí Pán, a tak mi prikázal, hovoriac: Choď a povedz ľudu tomuto, tak hovorí Pán – Beda ľudu tomuto, lebo ja som videl ich ohavnosti a ich zlovoľnosť, a ich smilstvá; a ak nebudú činiť pokánie, navštívim ich v hneve svojom.

21 A ak nebudú činiť pokánie a neobrátia sa k Pánovi, svojmu Bohu, hľa, vydám ich do rúk ich nepriateľov; áno, budú privedení do poroby; a budú sužovaní rukou nepriateľov svojich.

22 A stane sa, že poznajú, že ja som Pán, ich Boh, a som Boh horliaci, navštevujúci neprávosti ľudu svojho.

23 A stane sa, že ak nebude ľud tento činiť pokánie a neobráti sa k Pánovi, svojmu Bohu, budú privedení do poroby; a nikto ich nevyslobodí, ibaže by to bol Pán Všemohúci Boh.

24 Áno, a stane sa, že až ku mne budú volať, budem pomalý vo vypočutí ich volaní; áno, a strpím, aby boli bití nepriateľmi svojimi.

25 A ak nebudú činiť pokánie vo vrecovine a na popole, a nebudú mocne volať k Pánovi, svojmu Bohu, nevypočujem ich modlitby, ani ich nevyslobodím od ich strastí; a tak hovorí Pán, a tak mi prikázal.

26 Teraz, stalo sa, že keď k nim Abinadi prehovoril slová tieto, rozhnevali sa na neho a usilovali sa pripraviť ho o život; ale Pán ho vyslobodil z ich rúk.

27 Teraz, keď kráľ Nóach počul slová, ktoré Abinadi hovoril k ľudu, tiež sa hneval; a povedal: Kto je Abinadi, že ja a ľud môj by sme ním mali byť súdení, alebo kto je onen Pán, ktorý prinesie na ľud môj tak veľkú strasť?

28 Prikazujem vám, aby ste Abinadiho priviedli sem, aby som ho mohol zabiť, lebo hovoril veci tieto, aby podnietil ľud môj, aby sa jeden na druhého hnevali, a aby vyvolal medzi ľudom mojím sváry; takže ho zabijem.

29 Teraz, očí ľudí boli zaslepené; takže zatvrdili srdcia svoje proti slovám Abinadiho a od tej doby sa ho naďalej usilovali zajať. A kráľ Nóach zatvrdil srdce svoje proti slovu Pána, a nečinil pokánie zo zlých skutkov svojich.