Kapitola 14
Izaiáš hovorí o Mesiášovi – Mesiášovo pokorenie a utrpenia sú vyložené – Dáva Svoju dušu ako obeť za hriech a prihovára sa za priestupníkov – Porovnaj s Izaiášom 53. Okolo roku 148 pred Kr.
1 Áno, dokonca či Izaiáš nehovorí: Kto uveril zvesti našej a na kom sa zjavilo rameno Pánovo?
2 Lebo vyrastie pred ním ako krehký výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme; nemá podobu ani okázalosť; a keď ho uzrieme, niet žiadnej krásy, po ktorej by sme túžili.
3 Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí a znalý zármutku; a my sme sa akoby skryli, odvracajúc tváre svoje pred ním; opovrhnutý bol a my sme si ho nevážili.
4 Skutočne on znášal zármutky naše a smútky naše on niesol; my však sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a trpiaci.
5 Ale on bol ranený pre priestupky naše, zmučený pre neprávosti naše; trest za pokoj náš bol na ňom; a jazvami jeho sme uzdravení.
6 My všetci, ako ovce, sme zblúdili; každý z nás sa pustil vlastnou cestou svojou; a Pán položil na neho neprávosti všetkých nás.
7 Utláčaný bol a strápený, a predsa neotvoril ústa svoje; ako baránok je vedený na porážku, a ako je ovca pred strihačmi svojimi nemá, tak on neotvoril ústa svoje.
8 Bol odvedený z väzenia a spred súdu; a kto sa bude hlásiť k pokoleniu jeho? Lebo odrezaný bol z krajiny živých; pre priestupky ľudu môjho zranený bol.
9 A hrob mal so zlovoľnými a s bohatými v smrti svojej; aj keď neučinil nič zlé, ani nebolo ľsti v ústach jeho.
10 Avšak Pánovi sa zaľúbilo ho raniť; vydal ho zármutku; keď učiníš dušu jeho obeťou za hriech, on uvidí semeno svoje, predĺži dni svoje a potešenie Pánove rásť bude v ruke jeho.
11 Uzrie lopotu duše svojej a bude spokojný; poznaním svojím ospravedlní spravodlivý služobník môj mnohých; lebo ich neprávosti on ponesie.
12 Takže dám mu podiel s veľkými a on sa podelí o korisť so silnými; lebo k smrti vylial dušu svoju; a bol počítaný medzi priestupníkov; a niesol hriechy mnohých, a za priestupníkov sa prihováral.