1 Teraz, stalo sa, že medzi dorastajúcim pokolením bolo mnoho tých, ktorí nerozumeli slovám kráľa Benjamína, súc v dobe, kedy hovoril k ľudu svojmu, malými deťmi; a neverili tradíciám otcov svojich.

2 Neverili tomu, čo bolo povedané o vzkriesení mŕtvych, a tiež neverili v príchod Krista.

3 A teraz, pre nevieru svoju nemohli rozumieť slovu Božiemu; a ich srdcia boli zatvrdené.

4 A nechceli byť pokrstení; a tiež nechceli vstúpiť do cirkvi. A boli oddeleným ľudom, čo sa týka ich viery, a zostávali tak stále, dokonca vo svojom telesnom a hriešnom stave; lebo nechceli volať k Pánovi, svojmu Bohu.

5 A teraz, za vlády Mosiášovej neboli ani z polovice tak početní ako ľud Boží; ale pre rozkoly medzi bratmi sa stávali početnejšími.

6 Lebo stalo sa, že klamali lichotivými slovami svojimi mnohých, ktorí boli v cirkvi, a spôsobili, že sa dopúšťali mnohých hriechov; takže bolo nevyhnutné, aby tí, ktorí sa dopúšťali hriechu a ktorí boli v cirkvi boli cirkvou napomenutí.

7 A stalo sa, že učitelia ich priviedli pred kňazov a vydali ich kňazom; a kňazi ich priviedli pred Almu, ktorý bol vysokým kňazom.

8 Teraz, kráľ Mosiáš dal Almovi právomoc nad cirkvou.

9 A stalo sa, že Alma si ohľadom nich nevedel rady; ale bolo proti nim mnoho svedkov; áno, ľud sa postavil a hojne svedčil o ich neprávosti.

10 Teraz, nič takého sa predtým v cirkvi nestalo; takže Alma bol v duchu zarmútený a dal ich predviesť pred kráľa.

11 A povedal kráľovi: Hľa, tu sú mnohí, ktorých sme pred teba priviedli, ktorí sú obvinení bratmi svojimi; áno, a boli pristihnutí pri rôznych neprávostiach. A nečinia pokánie z neprávostí svojich; takže sme ich priviedli pred teba, aby si ich mohol súdiť podľa ich zločinov.

12 Ale kráľ Mosiáš povedal Almovi: Hľa, ja ich súdiť nebudem; takže vydávam ich do rúk tvojich, aby boli súdení.

13 A teraz, duch Almov bol znova zarmútený; a išiel, a pýtal sa Pána, čo má v záležitosti tejto činiť, lebo sa bál, aby neurobil niečo, čo je nesprávne v očiach Božích.

14 A stalo sa, že potom, čo vylial celú dušu svoju Bohu, prišiel k nemu hlas Pána, hovoriac:

15 Požehnaný si, Alma, a požehnaní sú tí, ktorí boli pokrstení vo vodách Mormonu. Ty si požehnaný pre nesmiernu vieru svoju v samotné slová služobníka môjho Abinadiho.

16 A oni sú požehnaní pre nesmiernu vieru svoju v samotné slová, ktoré si k nim hovoril.

17 Požehnaný si, pretože si založil medzi ľudom týmto cirkev; a oni budú uznávaní a budú ľudom mojím.

18 Áno, požehnaný je ľud tento, ktorý je ochotný niesť meno moje; lebo menom mojím budú nazývaní a oni sú moji.

19 A pretože si sa ma pýtal ohľadom priestupníka, požehnaný si.

20 Ty si služobník môj; a činím s tebou zmluvu, že budeš mať život večný; a budeš mi slúžiť a chodiť v mene mojom, a budeš zhromažďovať ovce moje.

21 A ten, kto chce počuť hlas môj, bude ovcou mojou; a toho prijmite do cirkvi, a toho ja tiež prijmem.

22 Lebo hľa, toto je cirkev moja; ktokoľvek je pokrstený, má byť pokrstený k pokániu. A kohokoľvek prijímate, má veriť v meno moje; a tomu ja ochotne odpustím.

23 Lebo som to ja, kto na seba berie hriechy sveta; lebo som to ja, kto ich stvoril; a som to ja, kto udeľuje tomu, kto verí do konca, miesto na pravici svojej.

24 Lebo hľa, menom mojím sú nazývaní, a ak ma poznajú, vyjdú a budú mať naveky miesto po pravici mojej.

25 A stane sa, že keď zaznie hlas druhej trúby, potom vyjdú tí, ktorí ma nikdy nepoznali a zastanú predo mnou.

26 A potom poznajú, že ja som Pán, ich Boh, že ja som ich Vykupiteľ; ale oni nechceli byť vykúpení.

27 A potom im ja vyznám, že som ich nikdy nepoznal; a odídu do večného ohňa, ktorý je pripravený pre diabla a anjelov jeho.

28 Takže, hovorím ti, že toho, kto nechce počuť hlas môj, toho nebudete prijímať do cirkvi mojej, lebo toho ja neprijmem v posledný deň.

29 Takže, hovorím ti: Choď; a ktokoľvek sa dopustí priestupku proti mne, toho budete súdiť podľa hriechov, ktorých sa dopustil; a ak vyzná hriechy svoje pred tebou a predo mnou a ak bude činiť pokánie v úprimnosti srdca svojho, odpustíš mu a ja mu odpustím tiež.

30 Áno, a kedykoľvek bude ľud tento činiť pokánie, odpustím mu previnenia jeho proti mne.

31 A vy si tiež budete odpúšťať jeden druhému previnenia svoje; lebo veru hovorím ti, ten, kto neodpúšťa previnenia blížnemu svojmu, keď hovorí, že činí pokánie, ten sám na seba privádza odsúdenie.

32 Teraz, hovorím ti: Choď; a ktokoľvek nebude činiť pokánie z hriechov svojich, ten nebude počítaný medzi ľud môj; a toto bude dodržiavané odo dnes naďalej.

33 A stalo sa, že keď si Alma vypočul slová tieto, zapísal ich, aby ich mohol mať a aby mohol súdiť ľudí cirkvi tejto podľa prikázaní Božích.

34 A stalo sa, že Alma išiel a súdil tých, ktorí boli pristihnutí pri neprávosti, podľa slova Pánovho.

35 A všetci tí, ktorí činili pokánie z hriechov svojich a vyznali ich, tých počítal medzi ľud cirkvi;

36 A tí, ktorí nechceli hriechy svoje vyznať a činiť pokánie z neprávosti svojej, tí medzi ľud cirkvi počítaní neboli a ich mená boli vymazané.

37 A stalo sa, že Alma viedol všetky záležitosti cirkvi; a začali mať znova mier a začalo sa im nesmierne dariť v záležitostiach cirkvi, kráčajúc pred Bohom v obozretnosti, prijímajúc mnohých a krstiac mnohých.

38 A teraz, všetky veci tieto vykonávali Alma a spolupracovníci jeho, ktorí boli nad cirkvou, kráčajúc so všetkou usilovnosťou, učiac slovu Božiemu vo všetkých veciach, trpiac všelijakými strasťami, súc prenasledovaní všetkými tými, ktorí k cirkvi Božej nepatrili.

39 A napomínali bratov svojich; a oni boli tiež napomínaní, každý slovom Božím podľa hriechov svojich alebo podľa hriechov, ktorých sa dopustil, a Boh im prikázal, aby sa neprestajne modlili a aby vzdávali vďaky vo všetkých veciach.