1 A teraz, stalo sa, že keď kráľ Benjamín ustal hovoriť slová, ktoré mu boli doručené anjelom Pána, rozhliadol sa po zástupe a hľa, oni padli k zemi, lebo na nich prišla bázeň Pána.

2 A uvideli samých seba vo svojom vlastnom telesnom stave, že sú dokonca menej než prach zeme. A všetci volali nahlas jedným hlasom, hovoriac: Ó, buď milosrdný a obráť k nám zmiernu krv Kristovu, aby sme mohli obdržať odpustenie hriechov svojich, a srdcia naše mohli byť očistené; lebo my veríme v Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý stvoril nebo a zem, a všetky veci; ktorý zostúpi dole medzi deti ľudské.

3 A stalo sa, že potom, čo prehovorili slová tieto, zostúpil na nich Duch Pána a oni boli naplnení radosťou, obdržiac odpustenie hriechov svojich, a majúc pokoj svedomia pre nesmiernu vieru, ktorú mali v Ježiša Krista, ktorý príde podľa slov, ktoré k nim hovoril kráľ Benjamín.

4 A kráľ Benjamín znovu otvoril ústa svoje a začal k nim hovoriť, hovoriac: Priatelia moji a bratia moji, pokolenie moje a ľud môj, chcel by som vás opäť požiadať o pozornosť vašu, aby ste si vypočuli zvyšok slov mojich, ktoré k vám hovorím, a aby ste im porozumeli.

5 Lebo hľa, ak vás v tejto chvíli poznanie dobrotivosti Božej prebudilo k pocitu ničoty vašej a bezcenného, a padlého stavu vášho –

6 Hovorím vám, ak ste došli k poznaniu dobrotivosti Božej a nesmiernej moci jeho, a múdrosti jeho, a trpezlivosti jeho, a zhovievavosti jeho voči deťom ľudským; a tiež uzmierenia, ktoré je pripravené od založenia sveta, aby ním mohla prísť spása k tomu, kto dôveru svoju vloží v Pána a bude usilovný v zachovávaní prikázaní jeho, a vytrvá vo viere až do konca života svojho, mám na mysli život smrteľného tela –

7 Hovorím, že toto je človek, ktorý obdrží spásu skrze uzmierenie, ktoré bolo pripravené od založenia sveta pre celé ľudstvo, ktoré kedy bolo od pádu Adama či ktoré je alebo ktoré kedy bude, až do konca sveta.

8 A toto je prostriedok, ktorým prichádza spása. A niet žiadnej inej spásy okrem tejto, o ktorej bolo hovorené; ani žiadnych iných podmienok, za ktorých človek môže byť spasený, okrem tých podmienok, o ktorých som vám hovoril.

9 Verte v Boha; verte, že on je a že stvoril všetky veci, ako na nebi, tak na zemi; verte, že má všetku múdrosť a všetku moc, ako na nebi, tak na zemi; verte, že človek neobsiahne všetky veci, ktoré môže obsiahnuť Pán.

10 A znova, verte, že musíte činiť pokánie z hriechov svojich a zanechať ich, a pokoriť sa pred Bohom; a prosiť v úprimnosti srdca, aby vám odpustil; a teraz, ak veríte všetkým veciam týmto, hlaďte, aby ste ich činili.

11 A znova, hovorím vám, ako som už hovoril predtým, že pokiaľ ste prišli k poznaniu slávy Božej či pokiaľ ste poznali dobrotivosť jeho a ochutnali ste z lásky jeho, a obdržali ste odpustenie hriechov svojich, čo spôsobuje tak nesmierne veľkú radosť v duši vašej, dokonca tak by som chcel, aby ste si pamätali a vždy si pripomínali veľkosť Božiu a vlastnú ničotu svoju, a dobrotivosť jeho, a zhovievavosť jeho k vám, nehodným stvoreniam, a aby ste sa pokorili až do hlbín pokory, denne vzývajúc meno Pána a stojac neochvejne vo viere v to, čo príde, čo bolo hovorené ústami anjela.

12 A hľa, hovorím vám, že ak budete toto činiť, budete sa vždy radovať a budete naplnení láskou Božou, a vždy si podržíte odpustenie hriechov svojich; a porastiete v poznaní slávy toho, ktorý vás stvoril, alebo v poznaní toho, čo je spravodlivé a pravdivé.

13 A nebudete pomýšľať na to, aby ste jeden druhému ubližovali, ale aby ste žili pokojne a dávali každému človeku podľa toho, ako mu náleží.

14 A nestrpíte, aby deti vaše chodili hladné či nahé; a tiež nestrpíte, aby prestupovali zákony Božie a mali spory, a hádali sa jeden s druhým, a slúžili diablovi, ktorý je pánom hriechu alebo ktorý je oným zlým duchom, o ktorom hovorili otcovia naši, súc je on nepriateľom všetkej spravodlivosti.

15 Ale budete ich učiť, aby kráčali po cestách pravdy a striedmosti; budete ich učiť, aby jeden druhého milovali a aby jeden druhému slúžili.

16 A tiež vy sami budete pomáhať tým, ktorí pomoc vašu potrebujú; poskytnete z majetku svojho tomu, kto je v núdzi; a nestrpíte, aby k vám žobrák vznášal prosbu svoju nadarmo, a nezapudíte ho, aby nezahynul.

17 Možno si poviete: Človek ten si sám privodil biedu svoju; takže pozdržím ruku svoju a nedám mu z jedla svojho, ani mu neudelím z majetku svojho, aby netrpel, lebo tresty jeho sú spravodlivé –

18 Ale ja vám hovorím: Ó človeče, ten, kto toto činí, má veľký dôvod k pokániu; a ak nebude činiť pokánie z toho, čo učinil, zahynie naveky a nebude mať podiel v kráľovstve Božom.

19 Lebo hľa, nie sme všetci žobrákmi? Nezávisíme všetci na rovnakej Bytosti, dokonca na Bohu, celým majetkom, ktorý máme, jedlom a odevom, a zlatom, a striebrom, a celým bohatstvom všelijakého druhu, ktoré máme?

20 A hľa, dokonca aj v tejto dobe vzývate meno jeho a žiadate o odpustenie hriechov svojich. A strpel, aby ste žiadali nadarmo? Nie; vylial na vás Ducha svojho a spôsobil, že sa srdce vaše naplnilo radosťou, a spôsobil, že ústa vaše boli zatvorené, takže ste neboli schopní reči, tak nesmierne veľká bola radosť vaša.

21 A teraz, ak Boh, ktorý vás stvoril, na ktorom ste závislí životom svojím a všetkým, čo máte, a čím ste, vám poskytuje všetko, o čo vo viere požiadate a čo je správne, veriac, že obdržíte, ó, ako si potom vy máte jeden druhému poskytovať z majetku, ktorý máte.

22 A ak súdite človeka, ktorý k vám vznáša prosbu svoju o majetok váš, aby nezahynul, a odsúdite ho, o čo viac spravodlivé bude odsúdenie vaše za neposkytnutie majetku svojho, ktorý nepatrí vám, ale Bohu, ktorému tiež patrí život váš; a predsa nevznášate žiadnu prosbu ani nečiníte pokánie z toho, čo ste učinili.

23 Hovorím vám, beda tomu človeku, lebo majetok jeho zahynie s ním; a teraz, ja hovorím veci tieto tým, ktorí sú bohatí čo do vecí sveta tohto.

24 A znova, hovorím chudobným, vám, ktorí nemáte, a predsa máte dosť, aby ste prežívali zo dňa na deň; mám na mysli všetkých vás, ktorí odmietate žobráka, pretože nemáte; chcem, aby ste si v srdci svojom povedali toto: Nedávam, pretože nemám, ale keby som mal, dal by som.

25 A teraz, ak si toto poviete v srdci svojom, zostávate nevinní, inak ste odsúdení; a odsúdenie vaše je spravodlivé, lebo ste žiadostiví po tom, čo ste neobdržali.

26 A teraz, kvôli veciam týmto, ktoré som k vám hovoril – čiže kvôli udržaniu odpustenia hriechov svojich zo dňa na deň, aby ste mohli kráčať pred Bohom nevinní – chcel by som, aby ste poskytovali z majetku svojho chudobným, každý človek podľa toho, čo má, aby ste sýtili hladných, odievali nahých, navštevovali chorých a poskytovali im úľavu, ako duchovne, tak časne, podľa ich potrieb.

27 A dohliadnite, aby všetky veci tieto boli konané v múdrosti a po poriadku; lebo nie je nutné, aby človek bežal rýchlejšie, ako má síl. A znova, je nevyhnutné, aby bol usilovný, aby tak mohol získať cenu; takže všetky veci musia byť konané po poriadku.

28 A chcel by som, aby ste si pamätali, že ten, kto si medzi vami požičia od blížneho svojho, má mu vrátiť to, čo si požičal podľa toho, ako sa dohodol, lebo inak sa dopúšťaš hriechu; a možno spôsobíš, že sa hriechu dopustí aj blížny tvoj.

29 A nakoniec, nemôžem vám vyrozprávať všetky veci, ktorými sa môžete dopustiť hriechu; lebo sú rozmanité spôsoby a prostriedky, dokonca tak mnohé, že ich ani nemôžem vypočítať.

30 Ale toľkoto vám môžem povedať, že ak nebudete bdieť nad sebou samými a nad myšlienkami svojimi, a nad slovami svojimi, a nad skutkami svojimi, a ak nebudete dodržiavať prikázania Božie, a ak nezotrváte vo viere v to, čo ste počuli o príchode Pána nášho, až do konca života svojho, musíte zahynúť. A teraz, ó človeče, pamätaj a nezahyň.