Ngaahi Tokoni Ako
Ngaahi Sātí


Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Ngaahi ʻAho ʻo e Kau Pēteliake ʻi Muʻá

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Ngaahi ʻAho ʻo e Kau Pēteliake ʻi Muʻá

(ʻOku ʻikai ke fakahā atu ʻa e ngaahi taʻú tuʻunga ʻi hono faingataʻa ke fakapapauʻi ʻa e ngaahi taimi naʻe hoko totonu ai ʻa e ngaahi meʻa ʻi he konga ko ʻení.)

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Ngaahi ʻAho ʻo e Kau Pēteliake ʻi Muʻá

K.M. (pe B.C.E.Before Common Era [Ki muʻa ʻi he Kuonga Mahení])

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Ngaahi ʻAho ʻo e Kau Pēteliake ʻi Muʻá

4000

Hinga ʻa ʻĀtamá.

Ngāue fakafaifekau ʻa ʻĪnoké.

Ngāue fakafaifekau ʻa Noá; lōmakiʻi ʻo e māmaní.

Langa ʻa e Taua ʻo Pēpelí; fononga ʻa e kau Sēletí ki he Fonua ʻo e Talaʻofá.

Ngāue fakafaifekau ʻa Melekisētekí.

Pekia ʻa Noá.

Fanauʻi ʻo ʻEpalamé (ʻĒpalahame).

Fanauʻi ʻo ʻAisaké.

Fanauʻi ʻo Sēkopé.

Fanauʻi ʻo Siosefá.

Fakatau atu ʻo Siosefa ki ʻIsipité.

ʻAlu atu ʻa Siosefa kia Feló.

Fononga ʻa Sēkope (ʻIsileli) mo hono fāmilí ki ʻIsipité.

Pekia ʻa Sēkopé (ʻIsileli).

Pekia ʻa Siosefá.

Fanauʻi ʻo Mōsesé.

Taki atu ʻe Mōsese ʻa e fānau ʻa ʻIsilelí mei ʻIsipité (ko e Laka Atú).

Ko e liliu ʻa Mōsesé.

Pekia ʻa Sosiuá.

Hili ʻa e pekia ʻa Sosiuá, naʻe kamata leva ʻa e kuonga ʻo e kau fakamāú, pea ko e ʻuluaki fakamāú ko ʻOtinili pea ko e fakamuimuí ko Samuela; pea ko e fakahokohoko mo e taimi ʻo hono toengá ʻoku ʻikai fakapapauʻi.

Pani ʻo Saula ke hoko ko e tuʻí.

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

1095

Kamata ʻa e pule ʻa Saulá.

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

1063

Pani ʻo Tēvita ʻe Samuela ke hoko ko e tuʻí.

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

1055

Hoko ʻa Tēvita ko e tuʻí ʻi Hepeloni.

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

1047

Hoko ʻa Tēvita ko e tuʻi ʻi Selusalemá; kikite ʻa Nātani mo Kata.

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

1015

Hoko ʻa Solomone ko e tuʻi ki ʻIsileli kotoa.

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

991

ʻOsi hono langa ʻo e temipalé.

Ngaahi Meʻa Naʻe Hoko ʻi he Puleʻanga Fakatahataha ʻo ʻIsilelí

975

Pekia ʻa Solomone; angatuʻu ʻa e faʻahinga ʻe hongofulu ʻi he tokelaú kia Lehopoame, ko hono fohá, pea mavaeua leva ʻa ʻIsileli.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi ʻIsileli

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi Siuta

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi ʻIsileli

975

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi Siuta

Hoko ʻa Lehopoame ko e tuʻi ʻo ʻIsileli.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

949

Fakaʻauha ʻa Selusalema ʻe Sisaki, tuʻi ʻo ʻIsipité.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi ʻIsileli

875

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi Siuta

Pule ʻa ʻĒhapi ʻi Samēlia ki ʻIsileli ʻi he tokelaú; ʻoku kikite ʻa ʻIlaisiā.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi ʻIsileli

851

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi Siuta

Fai ʻe ʻIlaisa ha ngaahi mana fakaofo.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi ʻIsileli

792

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi Siuta

ʻOku kikite ʻa ʻĀmosi.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi ʻIsileli

790

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi Siuta

ʻOku kikite ʻa Siona mo Hōsea.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

740

Kamata ke kikite ʻa ʻĪsaia. (Naʻe fokotuʻu ʻa Loma; Hoko ʻa Naponasa ko e tuʻi ʻo Pāpilone ʻi he 747; Hoko ʻa Tekilati-pilesa Ⅲ ko e tuʻi ʻo ʻAsilia mei he 747 ki he 734.)

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

728

Hoko ʻa Hesekaia ko e tuʻi ʻo Siuta. (Hoko ʻa Salamanesa Ⅳ ko e tuʻi ʻo ʻAsilia.)

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi ʻIsileli

721

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi Siuta

Fakaʻauha ʻo e Puleʻanga ʻi he Tokelaú; ʻave pōpula ʻa e faʻahinga ʻe hongofulú, ʻoku kikite ʻa Maika.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

642

ʻOku kikite ʻa Nēhumi.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

628

ʻOku kikite ʻa Selemaia mo Sēfanaia.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

609

ʻOku kikite ʻa ʻOpataia; ʻave pōpula ʻa Taniela ki Pāpilone. (Tō ʻa Ninive ʻi he 606; hoko ʻa Nepukanesa ko e tuʻi ʻo Pāpilone mei he 604–561.)

600

ʻAlu ʻa Līhai mei Selusalema.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

598

ʻOku kikite ʻa ʻIsikeli ʻi Pāpilone; ʻoku kikite ʻa Hapakuki; hoko ʻa Setikia ko e tuʻi ʻo Siuta.

588

ʻAlu atu ʻa Mūleki mei Selusalema ki he fonua ʻo e talaʻofá.

588

Mavahe ʻa e kau Nīfaí mei he kau Leimaná (vahaʻa ʻo e 588 mo e 570).

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

587

Kapa ʻe Nepukanesa ʻa Selusalema.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

537

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Tuʻutuʻuni ʻe Kōlesi ʻe lava ʻa e kau Siú ʻo toe foki mei Pāpilone.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

520

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

ʻOku kikite ʻa Hakeai mo Sākalaia.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

486

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Moʻui ʻa ʻĒseta he taimi ko ʻení.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

458

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Tuʻutuʻuni kia ʻĒsela ke ne fai ha ngaahi liliu.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

444

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Fili ʻa Nehemaia ke hoko ko e kōvana ʻo Siutea.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

432

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

ʻOku kikite ʻa Malakai.

400

Maʻu ʻe Seilomi ʻa e ngaahi peletí.

360

Maʻu ʻe ʻAmenai ʻa e ngaahi peletí.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

332

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

ʻOku ikunaʻi ʻe ʻĀlekisānita ko e Lahí ʻa Sīlia mo ʻIsipite.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

323

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

ʻOku pekia ʻa ʻĀlekisānita.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

277

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Kamata ʻa e ngāue ki he Sepisuasiní, ʻa ia ko hono liliu ia ʻo e ngaahi folofola faka-Siú ki he lea faka-Kalisí.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

167

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Angatuʻu ʻa Mataiasi ko e Makapeó ki Sīlia.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

166

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Hoko ʻa Siutasi Makapeo ko e taki ʻo e kau Siú.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

165

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Fakamaʻa ʻa e temipalé, pea toe fakatapui; kamata heni ʻa e Hanuká (Hanukkah).

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

161

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Pekia ʻa Siutasi Makapeo.

148

Fakapoongi ʻo ʻApinetai; toe fokotuʻu ʻe ʻAlamā ʻa e Siasí ʻi he kau Nīfaí.

124

Fai ʻe Penisimani ʻene folofola fakaʻosi ki he kau Nīfaí.

100

Kamata ʻe ʻAlamā ko e Siʻí mo e ngaahi foha ʻo Mōsaiá ʻa ʻenau ngāué.

91

Kamata ʻa e pule ʻa e kau fakamāú ʻi he kau Nīfaí.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

63

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Ikunaʻi ʻe Pomipei ʻa Selusalema, ngata ʻa e pule ʻa e kau Makapeó ʻi ʻIsileli, pea kamata e pule ʻa e kakai Lomá.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

51

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Pule ʻa Kaliopeta.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

41

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Fokotuʻu ʻa Hēlota mo Fasaeli ko e ongo pule ki Siutea.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

37

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Hoko ʻa Hēlota ko e taki ʻi Selusalemá.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

31

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Hoko ʻa e Tau ʻo ʻAkitiumé, hoko ʻa ʻAokositusi ko e ʻemipola ʻo Loma mei he 31 K.M. ki he T.S. 14.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

30

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Pekia ʻa Kaliopeta.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Kau Siú

17

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Toe langa hake ʻe Hēlota ʻa e temipalé.

6

Kikiteʻi ʻe Samuela ko e Tangata Leimaná ʻa e ʻaloʻi ʻo Kalaisí.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

T.S.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

T.S.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

ʻAloʻi ʻo Sīsū Kalaisí.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

30

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Kamata ʻa e ngāue fakafaifekau ʻa Kalaisí.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

33

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Kalusefai ʻo Kalaisi.

33 pe 34

Hā ʻa Kalaisi kuo toe tuʻú ʻi ʻAmelika.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

35

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Fakaului ʻo Paula.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

45

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Fai ʻe Paula ʻene ʻuluaki fononga fakafaifekaú.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

58

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Fekauʻi ʻo Paula ke ʻalu ki Lomá.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

61

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Ngata ai ʻa e hisitōlia ʻo e Ngaahi Ngāue ʻa e Kau ʻAposetoló.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

62

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Tutu ʻo Loma; fakatangaʻi ʻo e kau Kalisitiané ʻe Nelo.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

70

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Naʻe hola ʻa e kau Kalisitiané ki Pela; naʻe kapa ʻa Selusalema pea puke pōpula.

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia Faka-Kalisitiané

95

Ngaahi Meʻa naʻe Hoko ʻi he Hisitōlia ʻo e Tohi ʻa Molomoná

Fakatangaʻi ʻo e kau Kalisitiané ʻe Tomitiane.

385

Fakaʻauha ʻa e puleʻanga ʻo e kau Nīfaí.

421

Fufuuʻi ʻe Molonai ʻa e ʻū peletí.

Paaki