3 A stalo sa, že Abrám padol na tvár svoju a vzýval meno Pána.

4 A Boh s ním hovoril, hovoriac: Ľud môj zišiel z cesty, od predpisov mojich, a nezachováva obrady moje, ktoré som dal ich otcom;

5 A nedodržiavajú pomazanie moje a pochovanie, alebo krst, ktorý som im prikázal;

6 Ale odvrátili sa od prikázania a vzali na seba omývanie detí a krv pokropenia;

7 A hovoria, že krv spravodlivého Ábela bola preliata za hriechy; a nevedia, v čom sú zodpovední predo mnou.

8 Ale ako pre teba, hľa, učiním zmluvu svoju s tebou, a ty budeš otcom mnohých národov.

9 A túto zmluvu učiním, aby synovia tvoji boli známi medzi všetkými národmi. Preto sa už nebudeš volať Abrám, ale Abrahám bude tvoje meno; lebo urobil som ťa otcom mnohých národov.

10 A učiním ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy, a králi vyjdú z teba a zo semena tvojho.

11 A ustanovím s tebou zmluvu obriezky a bude to zmluva moja medzi mnou a tebou a semenom tvojím po tebe, v ich pokoleniach; aby si mohol vedieť naveky, že deti nie sú zodpovedné predo mnou, pokiaľ nedosiahnu vek osem rokov.

12 A budeš sa snažiť zachovávať všetky zmluvy moje, ktoré som učinil s otcami tvojimi; a budeš zachovávať prikázania, ktoré som ti dal svojimi vlastnými ústami, a ja budem Bohom pre teba a semenu tvojmu po tebe.

23 Vtedy Abrahám padol na tvár svoju a zaradoval sa, a povedal si v srdci svojom: Dieťa sa narodí tomu, kto je starý sto rokov, a Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí.

24 A Abrahám povedal Bohu: Kiežby Izmael žil čestne pred tebou!