„Čistenie záhrady“, Môj kamarát, júl 2023, 4 – 5.
Čistenie záhrady
„Kto by sa k nám mohol pridať a pomôcť nám?“
Tento príbeh sa odohral v Anglicku.
Jonah zjedol posledné sústo a pousmial sa. Vždy, keď boli na návšteve misionári, bola pri večeri väčšia zábava.
„Chceli by sme sa s vami podeliť o posolstvo o službe,“ povedala sestra Kearlová. „Prečo je dôležité slúžiť druhým?“
„Lebo sa z toho Ježiš teší!“ povedala Eliza, Jonahova mladšia sestra.
„Máš pravdu! Ježiš sa z toho veľmi teší. A keď pomáhame druhým, tešíme sa z toho aj my sami,“ povedala sestra Christensenová. „Viete o niekom, kto potrebuje pomoc?“
Jonah sa nachvíľu zamyslel. „O nikom neviem, ale našej školskej záhrade by sa pomoc určite zišla.“
„To je dobrý nápad,“ povedala jeho mama.
Pri Johanovej škole bola záhrada, kde sa deti venovali vonkajším aktivitám. Ale už veľmi dlho sa o záhradu nikto nestaral. Kríky boli zarastené. Bolo tam veľmi veľa buriny.
„Veľmi radi ti s tým pomôžeme!“ povedala sestra Kearlová. „Kto by sa k nám mohol pridať a pomôcť nám?“
„Naši bratranci a sesternice!“ povedal Jonahov brat Jacob.
„A deti z Primáriek,“ povedal Jonah.
Na ďalší deň sa ich mama porozprávala s niekým v škole a vybavila povolenie. Dohodli sa, kedy záhradu vyčistia. Potom mama Jonahovi a jeho súrodencom pomohla obvolať bratrancov, sesternice a ďalšie deti z Primáriek.
O pár týždňov sa Jonah a jeho súrodenci stretli s misionármi pri škole. Prišli aj ich bratranci, sesternice a kamaráti z Primáriek. Bolo načase pustiť sa do práce!
Jonáš si nasadil veľké gumené záhradnícke rukavice. „Mami, pozri sa, aké mám obrovské ruky!“
Mama sa zasmiala. „Tie obrovské ruky môžeš použiť na strihanie týchto kríkov.“
Podala Jonahovi velikánske záhradnícke nožnice. Potom mu pomohla poodstrihovať odumreté konáre.
„Je to super,“ povedal Jonah.
Kým Jonah pracoval s nožnicami, Eliza pomáhala s okopávaním záhrady. Jacob pomohol ockovi postaviť novú vtáčiu búdku. Ostatní vytrhávali burinu a zbierali palice. Všetko dali do veľkých modrých plastových vriec. Aj Jonahov najmladší brat Ezra pomáhal a zbieral kamene.
Onedlho bola záhrada vyčistená. Jonah spočítal všetky všetky vrecia, ktoré naplnili. „Je ich 13!“ povedal. „Odpratali sme tak veľa odpadkov.“
Sestra Christensenová sa pousmiala. „A teraz ich vďaka vašim silným svalom odnesieme do auta.“
Jonah, Jacob a Eliza poodnášali jedno vrece po druhom. Jonah bol šťastný, keď dali do auta posledné vrece. Bavilo ho pomáhať misionárom. Aj on sa jedného dňa chcel stať misionárom. Ale kým sa tak stane, môže slúžiť mnohými spôsobmi. Už sa nemohol dočkať, komu bude môcť pomôcť nabudúce!