Myseľ moja sa zmocnila myšlienky tejto o Ježišovi Kristovi
Keď sa budete aj naďalej pozorne zmocňovať myšlienky na Ježiša Krista, sľubujem vám nielen nebeské vedenie, ale aj nebeskú moc.
V toto nádherné veľkonočné obdobie opakujem modlitbu tejto pôsobivej náboženskej piesne: „Veď nás, ó veľký Jehova.“1
Jeden pozoruhodný príbeh v Knihe Mormonovej hovorí o mladom mužovi menom Alma z prominentnej rodiny, ktorého písma opisujú ako modlárskeho neveriaceho.2 Bol výrečný a presvedčivý a používal lichotenie, aby presvedčil druhých, aby ho nasledovali. Napodiv sa Almovi a jeho priateľom zjavil anjel. Alma padol k zemi a bol taký slabý, že ho bezmocného odniesli do domu jeho otca. Tri dni zostal v zdanlivo komatóznom stave.3 Neskôr vysvetlil, že hoci sa ľuďom navôkol zdal byť v bezvedomí, jeho myseľ bola veľmi aktívna, pretože jeho duša žialila, premýšľajúc nad svojím životom, v ktorom bol ľahostajný voči Božím prikázaniam. Svoju myseľ opísal tak, že ho „trýznila spomienka na mnohé [jeho] hriechy“4 a bol „[trýznený] večnými mukami“5.
Vo svojom zúfalstve si spomenul, že sa vo svojej mladosti učil o príchode „istého Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý uzmieri hriechy sveta“6. Nato vyslovil tento veľmi presvedčivý výrok: „Keď sa myseľ moja zmocnila myšlienky tejto, zvolal som v srdci svojom: Ó Ježiš, ty Syn Boží, buď milosrdný ku mne.“7 Keď sa dožadoval Spasiteľovej božskej moci, stalo sa niečo zázračné: „Keď som si toto pomyslel,“ povedal, „nemohol som sa už viac rozpamätať na bolesti svoje.“8 Zrazu pocítil pokoj a svetlo. „Nič [nemohlo] byť tak prenikavé a sladké, ako bola radosť moja,“9 vyhlásil.
Alma sa zmocnil tejto pravdy o Ježišovi Kristovi. Keby sme použili slová „zmocniť sa“ vo fyzickom zmysle, mohli by sme povedať, že „sa zmocnil zábradlia práve vtedy, keď padal“, čo znamená, že zrazu vystrel ruky a pevne sa uchopil niečoho spoľahlivo zabetónovaného do pevného základu.
V Almovom prípade to bola jeho myseľ, ktorá sa načiahla a pevne uchopila túto mocnú pravdu o zmiernej obeti Ježiša Krista. Keď konal vo viere na základe tejto pravdy, bol mocou a milosťou Božou zachránený pred zúfalstvom a naplnila ho nádej.
Hoci naše skúsenosti zrejme nie sú také dramatické ako tá Almova, napriek tomu sú z hľadiska večnosti rovnako významné. Aj naša myseľ „sa zmocnila myšlienky tejto“ o Ježišovi Kristovi a Jeho milosrdnej obeti, a naša duša pocítila svetlo a radosť, ktoré z toho vyplývajú.
Zabezpečenie myšlienky o Ježišovi Kristovi
V tomto veľkonočnom období sa modlím za to, aby sme v komnatách svojej duše10 tvarovali, posilňovali a ochraňovali túto význačnú myšlienku o Ježišovi Kristovi s väčším zámerom, aby sme jej umožnili nedočkavo prúdiť do našej mysle, viesť nás v tom, čo si myslíme a robíme, a neprestajne prinášať sladkú radosť Spasiteľovej lásky.11
Naplniť svoju myseľ mocou Ježiša Krista neznamená, že On bude tou jedinou myšlienkou, ktorú budeme mať. No znamená to, že všetky naše myšlienky budú ohraničené Jeho láskou, Jeho životom, učeniami, Jeho zmiernou obeťou a veľkolepým vzkriesením. Ježiš nie je nikdy v zabudnutom rohu, pretože naše myšlienky na Neho sú vždy prítomné a „[zbožňujeme] ho všetkým, čo je v nás!“12 Modlíme sa a opakujeme si v mysli skúsenosti, ktoré nás k Nemu priviedli bližšie. Do svojej mysle vítame božské obrazy, sväté písma a inšpirované náboženské piesne, aby zľahka zmierňovali nespočetné každodenné myšlienky, ktoré narýchlo prechádzajú naším zaneprázdneným životom. Naša láska k Nemu nás v tomto smrteľnom živote neochráni pred smútkom a bolesťou, ale umožňuje nám prejsť výzvami so silou oveľa väčšou, ako je tá naša.
Ježiš, samotná myšlienka na Teba
je pre moje vnútro príjemná,
no príjemnejšie je vidieť tvár Tvoju
a v prítomnosti Tvojej si odpočinúť.13
Pamätajte, že ste duchovné dieťa Nebeského Otca. Ako vysvetľuje apoštol Pavol, sme „rod Boží“14. So svojou individuálnou identitou ste žili dlho predtým, ako ste prišli na zem. Náš Otec pre nás stvoril dokonalý plán, aby sme prišli na zem, učili sa a vrátili sa k Nemu. Poslal Svojho milovaného Syna, aby sme skrze moc Jeho nekonečného uzmierenia a vzkriesenia mohli žiť aj po smrti. A keď sme ochotní uplatňovať vieru v Neho a činiť pokánie zo svojich hriechov15, je nám odpustené a získame nádej večného života.16
Poskytujme našej mysli a duchu mimoriadnu pozornosť
Naša myseľ a duch potrebujú v tomto smrteľnom živote mimoriadnu pozornosť.17 Naša myseľ nám umožňuje žiť, rozhodovať sa a rozlišovať medzi dobrom a zlom.18 Náš duch získava potvrdzujúce svedectvo, že Boh je náš Otec, že Ježiš Kristus je Syn Boží a že Ich učenia sú naším sprievodcom k šťastiu v tomto živote a k večnému životu po smrti.
Almova myseľ sa zmocnila tejto myšlienky o Ježišovi Kristovi. Zmenilo mu to život. Generálna konferencia je časom na to, aby sme porozumeli, čo Pán chce, aby sme robili a čím chce, aby sme sa stali. Je to tiež čas na to, aby sme premýšľali nad svojím pokrokom. Keďže som kvôli svojim povereniam precestoval celý svet, všimol som si u spravodlivých, oddaných členov Cirkvi väčšiu duchovnú silu.
Pred piatimi rokmi sme boli požiadaní, aby bol Spasiteľ viac v popredí všetkého, čo robíme, a to tak, že máme používať pravý názov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.19 Jeho meno vyslovujeme pozornejšie.
Pred štyrmi rokmi, keďže sme skrátili čas venovaný zhromaždeniu sviatosti, sme zväčšili svoje sústredenie sa na prijímanie Pánovej sviatosti. Myslíme na Ježiša Krista viac a sme serióznejší ohľadom svojho sľubu vždy na Neho pamätať.20
Kvôli izolácii vyplývajúcej z celosvetovej pandémie a vďaka pomoci príručky Poď, nasleduj Ma sa Spasiteľove učenia stávajú v našom domove význačnejšími, čo nám pomáha uctievať Spasiteľa počas týždňa.
Nasledovaním rady prezidenta Russella M. Nelsona, aby sme Ho vypočuli21, zlepšujeme svoju schopnosť rozpoznávať našepkávania Ducha Svätého a vidieť Pánovu ruku vo svojom živote.
Vďaka oznámeniu a dokončeniu desiatok chrámov častejšie vstupujeme do domu Pána a získavame Jeho sľúbené požehnania. Intenzívnejšie cítime nadprirodzenú krásu nášho Spasiteľa a Vykupiteľa.
Prezident Nelson povedal: „Nie je nič ľahké alebo automatické na tom, ako sa stať takým mocným [učeníkom]. Naša pozornosť musí byť upriamená na Spasiteľa a Jeho evanjelium. Vyžaduje si to veľa psychickej snahy vzhliadať k Nemu v každej myšlienke.22
Keď sústredíme svoju pozornosť na Ježiša Krista, všetko ostatné okolo nás – hoci je to stále prítomné – uvidíme cez svoju lásku k Nemu. Menej dôležité rozptýlenia vyblednú a odstránime tie veci, ktoré nie sú v súlade s Jeho svetlom a povahou. Keď sa budete aj naďalej pozorne zmocňovať tejto myšlienky o Ježišovi Kristovi, dôverovať Mu a dodržiavať Jeho prikázania, sľubujem vám nielen nebeské vedenie, ale aj nebeskú moc – moc, ktorá prináša silu do vašich zmlúv, pokoj do vašich ťažkostí a radosť do vašich požehnaní.
Pamätajme na Ježiša Krista
Pred pár týždňami sme s Kathy navštívili domov Matta a Sarah Johnsonovcov. Na stene bola fotografia ich milovanej rodiny, nádherný obraz Spasiteľa a ilustrácia chrámu.
Ich štyri dcéry Maddy, Ruby, Claire a June veselo hovorili o tom, ako veľmi ľúbia svoju mamu.
Viac ako rok Sarah pravidelne plánovala pre rodinu spoločné sobotňajšie návštevy chrámu, aby sa dievčatá mohli účastniť na krstoch za členov rodiny, ktorí žili pred nimi.
Minulý rok v novembri Sarah rezervovala rodinnú návštevu chrámu na posledný decembrový týždeň na štvrtok namiesto soboty. „Dúfam, že ti to nevadí,“ povedala Mattovi.
Doktori zistili, že Sarah má rakovinu, ale očakávali, že bude žiť ešte dva alebo tri roky. Počas zhromaždenia sviatosti sa Sarah podelila o svoje mocné svedectvo, kde povedala, že bez ohľadu na to, čo sa s ňou stane, miluje Spasiteľa celým svojím srdcom a že On „už zvíťazil“. Ako december pokračoval, Sarahino zdravie sa nečakane zhoršilo a bola hospitalizovaná. Vo štvrtok 29. decembra skoro ráno v tichosti ukončila svoju smrteľnosť. Matt strávil po Sarahinom boku celú noc.
So zlomeným srdcom a úplne fyzicky aj emocionálne vyčerpaný prišiel domov, kde spolu so svojimi dcérami žialil. Keď sa Matt pozrel na svoj telefón, všimol si pripomienku nezvyčajného štvrtkového termínu v chráme, ktorý Sarah rezervovala na neskorší čas v ten deň. Matt povedal: „Keď som to v prvej chvíli uvidel, pomyslel som si: To jednoducho nepôjde.“
No potom sa Mattova myseľ zmocnila tejto myšlienky: „Spasiteľ žije. Neexistuje miesto, kde by sme ako rodiny boli radšej, ako v Jeho svätom dome.“
Matt, Maddy, Ruby, Claire a June prišli do chrámu v termíne, ktorý pre nich Sarah rezervovala. Matt so slzami tečúcimi po lícach vykonal so svojimi dcérami krsty. Hlboko cítili svoju lásku a večné puto so Sarah, a cítili obrovskú lásku a utešujúci pokoj Spasiteľa. Matt láskyplne povedal: „Hoci cítim hlbokú bolesť a žiaľ, jasám od radosti, lebo poznám úžasný plán spásy svojho Otca.“
Toto veľkonočné obdobie svedčím o úplnej a absolútnej pravdivosti Spasiteľovej neporovnateľnej zmiernej obete a Jeho slávneho vzkriesenia. Keď zostane myšlienka o Ježišovi Kristovi pevne a navždy vo vašej mysli a keď budete naďalej zameriavať svoj život plnšie na Spasiteľa, sľubujem vám, že budete cítiť Jeho nádej, Jeho pokoj a Jeho lásku. V mene Ježiša Krista, amen.