Nedokonalá žatva
Spasiteľ je pripravený prijať naše skromné obete a zdokonaliť ich skrze Svoju milosť. S Kristom neexistuje nedokonalá žatva.
Ako malý chlapec som sa naučil milovať dramatické zmeny ročných období v juhozápadnej Montane, kde som vyrástol. Mojím obľúbeným ročným obdobím bola jeseň – čas žatvy. Naša rodina dúfala a modlila sa, aby boli naše mesiace tvrdej práce odmenené úrodnou žatvou. Moji rodičia sa obávali o počasie, zdravie zvierat a plodín a o mnohé ďalšie veci, ktoré nemohli veľmi ovplyvniť.
Keď som vyrastal, začal som si byť ešte viac vedomý naliehavosti, ktorá sa toho týkala. Naše živobytie záviselo na žatve. Môj otec ma naučil používať zariadenie, ktoré sme používali na zbieranie obilia. Pozoroval som, ako presunul stroj na pole, zožal malý pás obilia a potom skontroloval časť za kombajnom, aby sa uistil, že čo najviac obilia skončilo v nádrži a nebolo vyhodené spolu s plevami. Tento úkon zopakoval niekoľkokrát, pričom zakaždým upravil nastavenie stroja. Bežal som popri ňom a spolu sme nohou prehrabávali plevy, a ja som predstieral, že viem, čo robím.
Keď bol spokojný s nastaveniami stroja, našiel som na zemi v plevách zopár zŕn obilia a s kritickým pohľadom som mu ich ukázal. Na to, čo mi otec povedal, nikdy nezabudnem: „Je to dostatočne dobré a je to to najlepšie, čo tento stroj dokáže urobiť.“ S jeho vysvetlením som nebol veľmi spokojný a premýšľal som nad nedokonalosťami tejto žatvy.
O niečo neskôr, keď sa večer začalo ochladzovať, som pozoroval tisíce migrujúcich labutí, husí a kačiek, ako prilietali na polia, aby sa nakŕmili na svojej dlhej ceste na juh. Jedli obilie, ktoré zvýšilo z našej nedokonalej žatvy. Boh ju zdokonalil. A ani jedno zrnko nebolo stratené.
V našom svete a dokonca aj v kultúre Cirkvi je často pokušením byť posadnutý dokonalosťou. Sociálne siete, nerealistické očakávania a často aj naša vlastná sebakritika v nás vytvárajú pocity nedostatočnosti – že nie sme dosť dobrí a ani nikdy nebudeme. Niektorí dokonca nerozumejú správne Spasiteľovmu pozvaniu, aby sme boli dokonalí.1
Pamätajte, že perfekcionizmus nie je to isté, ako byť zdokonalený v Kristovi.2 Perfekcionizmus si vyžaduje nemožný, a nami nastavený štandard, ktorý nás porovnáva s druhými. Spôsobuje pocity viny a úzkosť a môže spôsobiť, že sa chceme uzatvoriť a izolovať.
Zdokonaľovanie sa v Kristovi je o niečom úplne inom. Je to proces – s láskou vedený Duchom Svätým – kedy sa stávame viac takými, ako je Spasiteľ. Štandardy sú stanovené láskavým a vševediacim Nebeským Otcom a jasne stanovené v zmluvách, ktoré sme pozvaní prijať. Zbavuje nás to bremena viny a nedostatočnosti, pričom je vždy zdôraznené, kto sme v očiach Božích. Hoci nás tento proces pozdvihuje a núti nás k tomu, aby sme sa stávali lepšími, sme hodnotení svojou osobnou oddanosťou Bohu, ktorú prejavujeme svojím úsilím vo viere Ho nasledovať. Keď prijmeme Spasiteľovo pozvanie prísť k Nemu, čoskoro si uvedomíme, že naša najlepšia snaha je dostatočne dobrá a že milosť milujúceho Spasiteľa vynahradí naše nedokonalosti spôsobmi, ktoré si ani nevieme predstaviť.
Použitie tejto zásady vidíme v tom, keď Spasiteľ nasýtil päťtisíc ľudí.
„Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? …
Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému.
Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra:
Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých?“3
Premýšľate niekedy nad tým, čo si asi Spasiteľ musel myslieť o tomto mladom chlapcovi, ktorý s vierou dieťaťa ponúkol to, o čom musel vedieť, že je žalostne nedostatočné zoči-voči úlohe, ktorú bolo treba vykonať?
„Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli.
Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámené zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar.“4
Spasiteľ túto skromnú obeť zdokonalil.
Krátko po tejto skúsenosti poslal Ježiš Svojich učeníkov dopredu na lodi. Čoskoro sa uprostred noci ocitli na rozbúrenom mori. Keď videli, ako k nim po vode kráča prízračná postava, začali sa báť.
„Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!
Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode.
Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi.
Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma!
Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval?“5
Bratia a sestry, možno to nebol koniec tohto rozhovoru. Verím, že keď Peter so Spasiteľom kráčali ruka v ruke späť k lodi, pričom bol Peter úplne premočený a možno s pocitom veľkej pochabosti, Spasiteľ možno povedal niečo ako: „Och, Peter, neboj sa a nemaj obavy. Keby si sa videl tak, ako ťa vidím ja, tvoje pochybnosti by zmizli a tvoja viera by narástla. Mám ťa rád, milý Peter; vyšiel si z lode. Tvoja obeť je prijateľná a hoci si zneistel, vždy budem pri tebe, aby som ťa pozdvihol z hlbín, a tvoja obeť bude učinená dokonalou.“
Starší Dieter F. Uchtdorf učil:
„Verím, že Ježiš Kristus by chcel, aby ste videli, cítili a vedeli to, že On je vaším posilnením. Že neexistujú hranice toho, čo môžete s Jeho pomocou dosiahnuť. Že váš potenciál nemá hraníc. Želal by si, aby ste sa na seba pozerali tak, ako sa na vás pozerá On. A to sa veľmi líši od toho, ako vás vidí svet. …
On dodáva silu zoslabnutým a posilňuje tých, ktorí sa cítia bezmocní.“6
Musíme si pamätať, že akákoľvek je naša najlepšia, no nedokonalá obeť, Spasiteľ ju môže učiniť dokonalou. Bez ohľadu na to, aké bezvýznamné sa môže zdať naše úsilie, nikdy nesmieme podceňovať Spasiteľovu moc. Jednoduché láskavé slovo, krátka, no úprimná návšteva v rámci inšpirovanej služby či lekcia Primáriek vyučovaná s láskou môžu so Spasiteľovou pomocou poskytnúť druhým útechu, obmäkčiť srdcia a zmeniť večné životy. Naše nešikovné úsilie môže viesť k zázrakom a my sa počas toho môžeme zúčastniť dokonalej žatvy.
Často sa dostávame do situácií, ktoré spôsobujú náš rast. Možno máme pocit, že sme na danú úlohu nedostatoční. Možno sa pozeráme na tých, s ktorými slúžime, a cítime, že sa im nikdy nevyrovnáme. Bratia a sestry, ak sa takto cítite, pozrite sa na výnimočných mužov a ženy usadených za mnou, s ktorými slúžim.
Viem, ako sa cítite.
Naučil som sa však, že tak ako perfekcionizmus nie je to isté ako zdokonaľovanie sa v Kristovi, sebaporovnávanie nie je to isté ako napodobňovanie. Keď sa porovnávame s druhými, môžeme dostať len dva výsledky. Buď budeme vnímať samých seba ako lepších ako sú ostatní a začneme ich odsudzovať a kritizovať, alebo sa budeme vnímať ako niečo menej ako sú ostatní a začneme byť úzkostliví, sebakritickí a budeme odradení. Porovnávať sa s druhými je málokedy produktívne, nepovznáša nás to a niekedy je to vyložene depresívne. V skutočnosti môže byť toto porovnávanie duchovne deštruktívne a môže nám to brániť, aby sme získali duchovnú pomoc, ktorú potrebujeme. Na druhej strane, napodobňovanie tých, ktorých si vážime a ktorí preukazujú Kristove vlastnosti, môže byť poučné a povznášajúce a môže nám to pomôcť stať sa lepšími učeníkmi Ježiša Krista.
Keď Spasiteľ napodobňoval Otca, dal nám vzor, ktorý máme nasledovať. Svojho učeníka Filipa poučil takto: „Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca?“7
A potom učil: „Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím.“8
Bez ohľadu na to, aké bezvýznamné sa môže zdať naše úsilie, ak sme úprimní, Spasiteľ nás použije na to, aby uskutočnil Svoje dielo. Ak jednoducho robíme to, čo je v našich silách a dôverujeme Mu, že On ten zvyšok vyrovná, môžeme sa stať súčasťou zázrakov, ktoré nás obklopujú.
Starší Dale G. Renlund povedal: „Nemusíte byť dokonalí, ale potrebujeme vás, pretože každý, kto je ochotný, môže niečo urobiť.“9
A prezident Nelson nás učí: „Pán miluje úsilie.“10
Spasiteľ je pripravený prijať naše skromné obete a zdokonaliť ich skrze Svoju milosť. S Kristom neexistuje nedokonalá žatva. Musíme mať odvahu veriť, že Jeho milosť je určená pre nás – že On nám pomôže, zachráni nás z hlbín, keď zneistíme, a zdokonalí naše nedokonalé úsilie.
V podobenstve o rozsievačovi Spasiteľ opisuje zrná, ktoré sú zasadené do dobrej zeme. Niektoré priniesli stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ostatné tridsaťnásobnú úrodu. Všetky sú súčasťou Jeho dokonalej žatvy.11
Prorok Moroni všetkých pozval: „Áno, poďte ku Kristovi a buďte v ňom zdokonalení, … a ak popriete v sebe všetku bezbožnosť a ak budete milovať Boha celou svojou mocou, mysľou a silou, potom je milosť jeho postačujúca pre vás, aby ste milosťou jeho mohli byť dokonalí v Kristovi.“12
Bratia a sestry, svedčím o Kristovi, ktorý má moc zdokonaliť aj tú našu najskromnejšiu obeť. Robme to, čo je v našich silách, prinesme to, čo môžeme a s vierou položme našu nedokonalú obeť k Jeho nohám. V mene toho, ktorý je Majstrom dokonalej žatvy, dokonca Ježiša Krista, amen.