„Starší Patrick Kearon: Pripravený a povolaný Pánom“, Liahona, máj 2024.
Nové povolania
Starší Patrick Kearon: Pripravený a povolaný Pánom
Pán pripravil staršieho Kearona jedinečnými spôsobmi a obdaroval ho množstvom duchovných darov, ktoré mu umožnia žehnať druhých v jeho posvätnom povolaní zvláštneho svedka „mena Kristovho na celom svete“.
Raz v sobotu niekoľko rokov po tom, ako bol povolaný za generálnu autoritu sedemdesiatnika, vchádzal starší Patrick Kearon so svojou manželkou Jennifer do supermarketu, keď z neho odchádzali starší Rolfe Kerr a jeho manželka Janeil. Prehodili zopár slov a potom Kerrovci zamierili k svojmu autu.
Takmer okamžite pristúpil k staršiemu Kearonovi jeden muž a nadšene sa ho spýtal: „Rozprávali ste sa práve s generálnou autoritou?“ Starší Kearon odpovedal: „Áno. Bol to starší W. Rolfe Kerr zo sedemdesiatnikov.“ Muž prikývol, pozrel sa priamo na staršieho Kearona bez toho, aby ho spoznal, a povedal: „Generálna autorita sa dá vždy rozpoznať, nemám pravdu?“ Potom tento muž náhlivo odišiel.
„Tento príbeh mám veľmi rád, pretože presne ukazuje, ako sa cítim,“ hovorí starší Kearon s úsmevom. „Takú istú skúsenosť by som mohol mať aj dnes a ten muž by ma zrejme stále nespoznal v dave ako generálnu autoritu.“
Sebakritický humor a pokora staršieho Kearona mu získavajú priazeň u tých, ktorí ho poznajú alebo mali výsadu slúžiť s ním. Starší Kearon, povolaný a ustanovený za člena Kvóra dvanástich apoštolov 7. decembra 2023, vie, že jeho nové povolanie nie je ani tak veľmi o ňom ako o pokračujúcom diele Pána.
„Všetci môžeme byť súčasťou Jeho diela,“ hovorí, „a snažiť sa pomáhať ľuďom cítiť Jeho svetlo a Jeho lásku, a Jeho záujem. Chce, aby sme ako členovia Jeho Cirkvi žehnali životy druhých.“
Pán pripravil staršieho Kearona jedinečnými spôsobmi a obdaroval ho množstvom duchovných darov, ktoré mu umožnia žehnať druhých pri jeho posvätnom povolaní ako zvláštneho svedka „mena Kristovho na celom svete“ (Náuka a zmluvy 107:23). Starší Kearon, obrátený do Cirkvi vo veku 26 rokov a jediný člen Cirkvi medzi svojimi súrodencami, je mužom hlbokej empatie, ktorý vie, ako počúvať Božie deti, ako s nimi nájsť prepojenie a ako ich utešiť. Je prirodzene dobročinný a v službe nachádza radosť. Dotkli sa ho bolestivé skúsenosti a strata blízkych, a tak svedčí, že Spasiteľ Ježiš Kristus ponúka prostredníctvom Svojho uzmierenia uzdravujúci balzam a jedného dňa všetko napraví.
Starší Kearon je úprimným učeníkom Ježiša Krista, ktorý dôveruje Pánovi. Je vedúcim, ktorého je ľahké nasledovať, pretože oddane nasleduje Spasiteľa a vedie ľudí k Nemu.
„Pán,“ povedal prezident Jeffrey R. Holland, zastupujúci prezident Kvóra dvanástich apoštolov, „viedol Patricka na pozíciu, ktorú teraz zastáva.“
Milujúci, oddaní rodičia
Patrick Kearon sa narodil Paddymu a Patricii Kearonovcom 18. júla 1961 v Carlisle v Cumbrii na severe Anglicka. Keď sa jeho rodičia zoznámili, slúžili v Britských ozbrojených silách počas druhej svetovej vojny – jeho mama ako armádna sestra v Indii a Barme a jeho otec v Britskom kráľovskom letectve (RAF), umiestnený vo Francúzsku, Severnej Afrike, na Sicílii a v Taliansku.
Starší Kearon si pamätá, že jeho rodičia Paddy a Patricia viedli príkladný život oddanosti, služby a obete.
Hoci nechodili do cirkvi, viedli život oddaný rodine, službe a obetovaniu sa, ktorý zanechal na Patrickovi, najmladšom z piatich detí tohto páru, trvalú stopu. Pamätá si Pat ako milujúcu, „výnimočnú mamu“, ktorá viedla s vľúdnosťou, väčšinou príkladom, a nikdy nikoho nekritizovala. Bola veľkorysá, pokojná a pozoruhodne vyrovnaná. A Paddyho si pamätá vďaka „jeho energii, láskavosti a nepotlačiteľnému teplu; jeho láske … arabských suchých púští [a] anglických a írskych bujných zvlnených kopcov; a jeho vášni k oblohe, slnku a moru. Jasne rozpoznávam jeho vplyv na moju vlastnú túžbu byť vonku, na otvorenom priestranstve, na vzduchu a slnku“.
Otec staršieho Kearona pracoval po svojej službe v RAF ako dodávateľ pre obranu v Saudskej Arábii. Patrick sa tam ako sedemročný chlapec naučil dôležitú lekciu o poslušnosti, ktorú nezabudnuteľne opísal vo svojom prvom príhovore na generálnej konferencii ako generálna autorita. Ignorujúc pokyny svojich rodičov, aby nosil topánky počas výletu, kedy táborili na púšti, išiel skúmať okolie v šľapkách a utrpel uštipnutie škorpiónom v klenbe chodidla.
Patrick Kearon ako chlapec v Saudskej Arábii.
O tri roky neskôr sa mladý Patrick ocitol späť v Anglicku v internátnej škole, kde sa bez rodičov cítil veľmi osamelý, a túto samotu spríjemňovali len ich povzbudivé listy.
„Harry Potter to mal v Rokforte rozhodne pohodlnejšie v porovnaní so mnou. Bolo to ťažké,“ hovorí o internátnej škole. „Išiel som domov iba na Vianoce, Veľkú noc a cez leto. Na hárky papiera som nakreslil malé kalendáre a každý deň som postupne vyčiarkol, odpočítavajúc dni, kým som sa mohol vrátiť k svojej rodine.“
O pár rokov neskôr, keď bol Patrick na druhej internátnej škole v Anglicku, sa od Írskeho mora dovalila silná búrka. Výsledný príval z búrky zaplavil v okolí 5 000 domovov. Patrick so spolužiakmi boli požiadaní, aby pomohli s obrovským upratovaním.
„Doteraz si pamätám váhu premočených kobercov a zápach z toho všetkého,“ hovorí. „No pamätám si, ako som sa aj s kamarátmi zo školy do toho pustil a prácu dokončil. A pamätám si ľudí a ich vďačnosť.“
Táto skúsenosť bola zrejme Patrickovým prvým pohľadom na obojstranné požehnania poskytnutia a obdržania služby. Neskôr si uvedomil, že jeho tínedžerské pocity nízkej sebadôvery ho opustili, „keď bol zapojený do tohto veľkého úsilia pomôcť susedom“.
Po strednej škole sa Patrick vrátil do Saudskej Arábie, kde sa začala jeho manažérska stáž v jednom medzinárodnom gastro konglomeráte. Táto skúsenosť bola začiatkom jeho práce v niekoľkých odvetviach; nakoniec skončil v komunikačnom poradenstve v Anglicku so sestrou Kearonovou.
„Môj svet sa obrátil naruby“
Keď mal Patrick 19 rokov, stratil svojho otca a švagra v tragickej autonehode v Saudskej Arábii. „Môj svet sa kvôli ich strate obrátil naruby,“ hovorí. Vedúca ruka, láskyplné povzbudzovanie a radostný pohľad na svet jeho otca boli preč. Patrick, ktorý bol na nejaký čas stratený v žiali a prázdnote, išiel so svojou mamou domov do Anglicka, ale nakoniec sa vrátil do práce v Saudskej Arábii.
„Mal som rôzne hodnotné príležitosti učiť sa a rásť, a vidieť, ako podnikanie funguje,“ hovorí. Bol obzvlášť vďačný za „skvelého šéfa, ktorý ma koučoval a viedol, a stal sa blízkym priateľom. Bol jednou z niekoľkých otcovských figúr, ktorými som bol požehnaný od smrti svojho otca“.
Neskôr, keď Patrick pracoval späť v Londýne, spoznal niekoľkých členov Cirkvi.
„Boli skvelými príkladmi našej viery,“ spomína. „Jeden z nich bol z Kalifornie a ja som tam išiel a býval s touto rodinou, keď som tam pracoval.“
Táto skúsenosť poskytla Patrickovi skvelý základ porozumenia Cirkvi. Oslovila ho radosť tejto rodiny, ktorú našli v službe, ale mal o náuke a presvedčeniach Cirkvi veľa otázok. O dva roky neskôr späť v Anglicku však stretol na londýnskych uliciach „pôsobivých misionárov“. Po tom, čo s nimi niekoľko mesiacov diskutoval o evanjeliu a bolo mu povedané, že nenapreduje ku krstu, spýtali sa ho, či by chcel požehnanie.
„Súhlasil som, aby som dostal požehnanie od jedného staršieho misionára, ktorého som poznal,“ spomína. „To, ako som sa počas tohto požehnania cítil, bol kľúčový moment v mojom obrátení. Bol to absolútne nepopierateľný pocit svetla a radosti, a pokoja, ktoré nedokážu opísať žiadne slová. Slová tohto požehnania sa ukázali byť inšpirované a jednoznačne prorocké.“
Táto skúsenosť, spolu s „niekoľkými ďalšími vecami v mojom pokroku ku krstu“, viedli Patricka k svedectvu o Spasiteľovi a Jeho znovuzriadenej Cirkvi. O pár mesiacov neskôr, na štedrý deň v roku 1987, sa dal pokrstiť za člena Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Tým, ktorí hľadajú svedectvo, starší Kearon hovorí: „Rozhodnite sa pre vieru a zareagujte na pozvanie v Alma 32. Nasledujte svoje duchovné pocity. Budú vás viesť a získate poznanie.“
„Zdroj sily“
Dva roky po svojom krste chodil Patrick do zboru pre mladých slobodných dospelých v Londýne, kde stretol Jennifer Hulmeovú, študentku Univerzity Brighama Younga zo Saratogy v Kalifornii. Jennifer prišla do Londýna na šesť mesiacov na štúdium histórie umenia a anglickej literatúry. Ako najmladšia z ôsmich detí bola vychovaná v Cirkvi.
Patrick ju zaujal takmer okamžite.
„Keď som ho pozorovala, ako komunikuje s ľuďmi v zbore, videla som, ako sa k nim správa,“ Hovorí Jennifer o Patrickovi. „Či už to bol nový člen, vracajúci sa člen, niekto, kto mal problémy alebo blízky priateľ, ku všetkým sa správal s rovnakou úprimnou láskou a záujmom. Priťahovala ma k nemu práve a predovšetkým táto vlastnosť. Videla som, ako túto vlastnosť rozvíjal a Boh ju počas 33 rokov nášho manželstva dobre použil.“
Vzájomná láska a rešpekt staršieho Kearona a sestry Kearonovej im umožňujú pracovať tak, že sú zjednotení vo viere.
Po období randenia sa tento pár zosobášil v januári 1991 v chráme v Oaklande v Kalifornii. Potom vychovávali svoju rodinu 19 rokov v Anglicku, kým nebol starší Kearon v roku 2010 povolaný za generálnu autoritu sedemdesiatnika po tom, čo slúžil v niekoľkých vedúcich povolaniach vrátane povolania prezidenta kolu a územného sedemdesiatnika. Slúžil ako služobne najstarší prezident sedemdesiatnikov, keď bol povolaný do Kvóra dvanástich apoštolov.
Starší Kearon hovorí, že jeho manželka je verná učeníčka, ktorá pozná svoju skutočnú identitu. „Vedie šťastný, pozitívny, konštruktívny, nápomocný, radostný život a Spasiteľ je stredobodom toho všetkého. Od chvíle, kedy sme sa zoznámili, je pre mňa zdrojom sily a obrovským požehnaním.“
Susannah, druhá z troch dcér tohto páru, hovorí, že jej mama rada poskytuje čas a úsilie na pomoc druhým: „Je plná života a svetla, a má silnú záľubu v evanjeliu.“ A ako jej otec, aj jej mama je „výbornou poslucháčkou“.
Susannah a jej sestry hovoria, že vzájomná láska a rešpekt ich rodičov im umožňujú pracovať na spoločných cieľoch tak, že sú zjednotení vo viere. Počúvajú sa navzájom a rešpektujú a cenia si myšlienky a názory jeden druhého.
Emma, najmladšia dcéra tohto páru, hovorí, že harmonický vzťah jej rodičov a ich zjavná láska k ich deťom „vytvorili veľmi šťastné a bezpečné domáce prostredie“.
Lizzie Kearonová Staheliová, najstaršia dcéra, hovorí o svojom otcovi: „Otec sa pozerá na ľudí očami kresťana. Vždy sa veľmi snaží ľudí povzbudiť a dodať im silu. V každom vidí potenciál bez ohľadu na ich okolnosti.“
Emma dodáva: „Má v sebe veľa viery a miluje radosť, ktorú mu evanjelium prináša. Keďže našiel znovuzriadené evanjelium ako dospelý, cení si zmenu, ktorú evanjelium prináša v živote človeka ako zdroj svetla a radosti.“
Starší Kearon hovorí o svojich dcérach – Lizzie (zobrazená s manželom Jonathanom), Susannahe a Emme – že sú „tými najkrajšími svetlami v našom živote, našimi najväčšími pokladmi“.
Jean B. Binghamová, bývalá generálna prezidentka Združenia pomoci, hovorí o staršom Kearonovi, že dokáže byť pokojný aj pod tlakom. Spomína si na príhodu, keď zostala spolu so starším Davidom A. Bednarom z Kvóra dvanástich apoštolov, starším Kearonom a ďalšími ľuďmi uviaznutá v zahraničí počas politickej vzbury. Pod vedením staršieho Bednara strávil starší Kearon celé hodiny na satelitnom telefóne a pracoval s miestnymi úradníkmi a predstaviteľmi Cirkvi, aby sa odtiaľ mohli dostať.
„Jeho pokojná povaha, sústredené úsilie a inšpirované znalosti poskytli riešenie, ktoré umožnilo náš bezpečný odchod,“ hovorí sestra Binghamová.
V decembri 2021 zažila táto rodina šok, keď sa dozvedela, že sestre Kearonovej bola diagnostikovaná rakovina prsníka.
„Nikdy som si nemyslela, že by rakovina zaútočila na mňa alebo na nás,“ hovorí sestra Kearonová. Nasledujúce liečenie nazvala mimoriadne náročným, ale počas toho všetkého bol Spasiteľ jej zdrojom sily. „Ešte stále absolvujem perorálnu chemoterapiu, ale som vďačná, že môžem povedať, že podľa vedomostí lekárov som rakovinu porazila.“
Starší Kearon hovorí: „Jen bola počas toho všetkého nezlomná a bezchybne verná. Každý deň vzdávame vďaky za jej zdravie a ďakujeme aj za výnimočnú starostlivosť, ktorú obdržala.“
Tak ako pri ostatných skúškach, ktorými si spolu s manželom prešli, sestra Kearonová hovorí: „Život nám servíruje veci, ktoré jednoducho nechceme robiť. Nepáčia sa nám. Nežiadali sme o ne. Ale aj tak im musíme čeliť. Najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s vecami, ktoré sú jednoducho úplne ťažké, je obrátiť sa na Pána a poprosiť Ho o silu a vložiť svoju vieru v Ježiša Krista a Jeho milosť a moc. Už veľmi dávno som sa naučila veľa o tom, ako nám Spasiteľ poskytuje úľavu v našich najhlbších, najtemnejších chvíľach.“
Starší Kearon a sestra Kearonová získali toto posvätné poznanie po narodení ich prvého dieťaťa Seana.
„Skala uzmierenia Ježiša Krista“
Počas prvého tehotenstva sestry Kearonovej sa tento pár hneď na začiatku dozvedel z ultrazvuku, že ich malý chlapček má „zložitú srdcovú anomáliu, čo bol život ohrozujúci stav“, ako povedal starší Kearon. „Zvyšok tehotenstva sme strávili hľadaním najlepších doktorov, kardiológov a srdcových chirurgov schopných riešiť jeho konkrétny problém. V Londýne sme našli prvotriedny tím a boli presvedčení, že tento problém dokážu napraviť.“
Chirurgovia operovali Seana, keď mal 19 dní. Operácia bola dlhá a precízna. Starší Kearon hovorí, že potom „sa Seanovo malé srdce nedokázalo opäť naštartovať. A tak sme ho stratili. Jeho smrť bola nesmierne bolestivá. Nebol to výsledok, za ktorý sme sa postili, modlili a o ktorý sme prosili, ale vedeli sme, že ruka nebies bola súčasťou tejto skúsenosti“.
Sestra Kearonová hovorí: „Boh nás viedol počas týchto mesiacov tehotenstva a nádherného, krátkeho života nášho syna takým spôsobom, že sme na konci vedeli, že sme pre neho urobili všetko, čo sme mohli. To bola obrovská útecha.“
Uzdravenie prišlo vďaka väčšiemu porozumeniu Spasiteľovho uzmierenia a vzkriesenia, ktoré sestra Kearonová získala z podrobného štúdia 1. Nefi a 2. Nefi. „V žiali z našej straty som sa cítila, akoby som sa točila v čiernej diere,“ hovorí. „No napriek tomu bol tento voľný pád zas a znova zastavený skalou uzmierenia Ježiša Krista – pretože je to pravdivé. Vďaka Jeho milosti, skutočnosti Jeho žitia, sú aj tie najbolestivejšie straty znesiteľné a plné nádeje.“
Uzdravenie prišlo vďaka narodeniu troch dcér tohto páru. „Priniesli so sebou uzdravenie,“ hovorí starší Kearon. „Sú tými najkrajšími svetlami v našom živote, našimi najväčšími pokladmi.“
Uzdravenie prišlo vďaka slovám inšpirovaných cirkevných vedúcich vrátane príhovoru staršieho Lancea B. Wickmana na generálnej konferencii, v ktorom sa starší Wickman podelil o bolesť z nervózneho chodenia po opustených nemocničných chodbách, keď jeho malý chlapček ležal a umieral následkom detskej choroby. „Starší Wickman učí, že ‚nemusíme vidieť, aby sme verili‘ a že viera je dôverovanie Pánovi,“ hovorí starší Kearon. „Vďaka jeho jasnému porozumeniu takejto skúsenosti bol jeho príhovor pre mňa nesmierne hodnotný. Posilnilo sa to ešte počtom toho, koľkokrát som si ho prečítal a vypočul.“
A uzdravenie prišlo aj vďaka inšpirovanej službe druhým v ich strate – či už to boli utečenci v Európe, zneužívaní či utláčaní ľudia alebo blížni cirkevní vedúci ako starší Paul V. Johnson z predsedníctva sedemdesiatnikov, ktorý kvôli rakovine stratil dcéru dva mesiace predtým, ako sa v roku 2015 pridal k staršiemu Kearonovi v predsedníctve územia Európa.
„On a sestra Kearonová boli úžasní v tom, ako nám pomohli počas tohto obdobia žiaľu a uzdravenia,“ hovorí starší Johnson. „Boli voči našej situácii veľmi citliví. Vždy som ich mal kvôli tomu veľmi rád.“
Takáto je cesta učeníctva. Navzájom si nesieme svoje bremená. Žialime s tými, ktorí žialia. Utešujeme tých, ktorí útechu potrebujú. A stojíme ako Boží svedkovia – a svedkovia večného prísľubu radostných opätovných stretnutí, ktoré sú možné vďaka uzmiereniu Ježiša Krista. (Pozri Mosiáš 18:8 – 9.)
Starší Kearon zdraví členov na území Európa – východ.
Potom, keď sa ocitneme v ťažkom období, táto liečivá láska a balzam inšpirovanej služby sú nám opätované. Ako apoštol Pána Ježiša Krista je starší Kearon pripravený podeliť sa s celým svetom o toto posolstvo evanjelia nádeje, uzdravenia a pokoja.
„Prečo prechádzame náročnými skúškami?“ pýta sa starší Kearon. „Pretože prichádzame na zem, aby sme sa učili, rástli, boli posvätení a milovali nášho Otca v nebi a nášho Spasiteľa a dôverovali Im. Zatiaľ Ich nemôžeme vidieť a Oni nás nemôžu objať. Ale požehnania Spasiteľovho uzmierenia sú nekonečné – nekonečné!“