Kapitola 21
Limhiho ľud je pobitý a porazený Lámánitmi – Limhiho ľud sa stretáva s Ammónom a je obrátený – Rozprávajú Ammónovi o dvadsiatich štyroch járeditských doskách. Okolo roku 122–121 pred Kr.
1 A stalo sa, že Limhi a ľud jeho sa vrátili do mesta Nefi a začali znova v krajine prebývať v mieri.
2 A stalo sa, že po mnohých dňoch začali Lámániti byť podnecovaní znova k hnevu proti Nefitom a začali prechádzať hranice okolo krajiny.
3 Teraz, neopovažovali sa ich zabíjať pre prísahu, ktorú dal ich kráľ Limhimu; ale bili ich do tváre a uplatňovali proti nim právomoc; a začali nakladať ťažké bremená na ich chrbty, a naháňať ich, akoby hnali nemých oslov –
4 Áno, toto všetko sa dialo, aby sa naplnilo slovo Pánovo.
5 A teraz, strasti Nefitov boli veľké a nebolo žiadneho spôsobu, ako by sa mohli vyslobodiť z ich rúk, lebo Lámániti ich obklopili zo všetkých strán.
6 A stalo sa, že ľud začal pred kráľom reptať pre strasti svoje; a začali si priať, aby tiahli proti nim do vojny. A sužovali kráľa preveľmi sťažnosťami svojimi; takže dovolil im, aby činili podľa prianí svojich.
7 A oni sa znova spolu zhromaždili, a obliekli si brnenia svoje, a vyšli proti Lámánitom, aby ich vyhnali z krajiny svojej.
8 A stalo sa, že Lámániti ich porazili a zahnali ich späť, a mnohých z nich zabili.
9 A teraz, medzi ľudom Limhiho nastal veľký žiaľ a nárek, vdova žialila za manželom svojím, syn a dcéra žialili za otcom svojím, a bratia za bratmi svojimi.
10 Teraz, v krajine bolo veľmi mnoho vdov, a tie veľmi nariekali deň za dňom, lebo na nich prišiel veľký strach z Lámánitov.
11 A stalo sa, že ich neustále náreky podnietili zvyšok ľudu Limhiho k hnevu proti Lámánitom; a tiahli znova do boja, ale boli znova zahnaní späť utrpiac veľkú stratu.
12 Áno, tiahli znova, dokonca po tretíkrát, a utrpeli podobne; a tí, ktorí neboli zabití sa vrátili znova do mesta Nefi.
13 A pokorili sa až do prachu, poddávajúc sa jarmu poroby, poddávajúc sa tomu, že boli bití a hnaní sem a tam, a zaťažovaní bremenami, podľa prianí nepriateľov svojich.
14 A pokorili sa až do hlbín pokory; a volali silno k Bohu; áno, dokonca celý deň volali k Bohu svojmu, aby ich vyslobodil z ich strastí.
15 A teraz, Pán bol pomalý v tom, aby vypočul ich volanie pre ich neprávosti; avšak, Pán ich volania vypočul a začal obmäkčovať srdcia Lámánitov, takže im začali uľahčovať ich bremená; ale Pán nepokladal za vhodné vyslobodiť ich z poroby.
16 A stalo sa, že sa im postupne začalo v krajine dariť a začali hojnejšie pestovať obilie a chovať stáda a dobytok, takže netrpeli hladom.
17 Teraz, žien bolo veľmi veľa, viac než mužov; takže kráľ Limhi prikázal, že každý muž má prispievať na podporu vdov a ich detí, aby nezahynuli hladom; a toto činili pre veľký počet tých, ktorí boli zabití.
18 Teraz, ľud Limhiho sa držal pospolu, tak ako to len bolo možné, a chránil obilie svoje a stáda svoje;
19 A kráľ sám nedôveroval v bezpečnosť svoju mimo hradieb mesta, iba keď si so sebou vzal stráže svoje, pretože sa bál, že by nejakým spôsobom mohol padnúť do rúk Lámánitov.
20 A nechal ľud svoj strážiť krajinu dookola, aby nejakým spôsobom mohli zajať oných kňazov, ktorí utiekli do pustatiny, ktorí ukradli dcéry Lámánitov a ktorí spôsobili, že na nich prišlo tak veľké zničenie.
21 Lebo si priali, aby ich mohli potrestať; lebo oni prichádzali v noci do krajiny Nefi a odnášali im obilie a mnohé drahocenné veci; takže čakali na nich v zálohe.
22 A stalo sa, že medzi Lámánitmi a ľudom Limhiho už nebolo nepokojov až do doby, kedy do krajiny prišiel Ammón a bratia jeho.
23 A kráľ, súc so strážou svojou pred mestskými bránami, objavil Ammóna a bratov jeho; a mysliac si, že to sú kňazi Nóachovi, takže dal, aby boli zajatí a spútaní, a uvrhnutí do väzenia. A keby to boli kňazi Nóachovi, dal by ich usmrtiť.
24 Ale keď zistil, že to nie sú oni, ale že sú to bratia jeho a prišli z krajiny Zarahemla, bol naplnený nesmierne veľkou radosťou.
25 Teraz, kráľ Limhi vyslal pred príchodom Ammóna malý počet mužov, aby pátrali po krajine Zarahemla; ale oni ju nemohli nájsť a zablúdili v pustatine.
26 A predsa našli krajinu, ktorá bývala zaľudnená; áno, krajinu, ktorá bola pokrytá vyschnutými kosťami; áno, krajinu, ktorá bývala zaľudnená a ktorá bola zničená; a oni, mysliac si, že to je krajina Zarahemla, sa vrátili do krajiny Nefi a prešli hranice krajiny nemnoho dní pred príchodom Ammónovým.
27 A priniesli so sebou záznam, dokonca záznam ľudu, ktorého kosti našli; a bol vyrytý na doskách z rudy.
28 A teraz, Limhi bol znova naplnený radosťou, dozvediac sa z úst Ammónových, že kráľ Mosiáš má dar od Boha, ktorým vie vykladať takéto rytiny; áno, a Ammón sa tiež radoval.
29 Ale Ammón a bratia jeho boli naplnení smútkom, pretože tak veľa ich bratov bolo zabitých.
30 A tiež že kráľ Nóach a kňazi jeho spôsobili, že sa ľud dopustil toľkých hriechov a neprávostí proti Bohu; a tiež žialili pre smrť Abinadiho; a tiež pre odchod Almu a ľudí, ktorí išli s ním, ktorí utvorili cirkev Božiu silou a mocou Božou, a vierou v slová, ktoré hovoril Abinadi.
31 Áno, žialili nad ich odchodom, lebo nevedeli, kam ušli. Teraz by sa k nim boli radi pripojili, lebo oni sami vstúpili do zmluvy s Bohom, že mu budú slúžiť a zachovávať prikázania jeho.
32 A teraz, od príchodu Ammóna i kráľ Limhi vstúpil do zmluvy s Bohom, a tiež mnohí z ľudu jeho, že mu budú slúžiť a zachovávať prikázania jeho.
33 A stalo sa, že kráľ Limhi a mnohí z ľudu jeho si priali byť pokrstení; ale v krajine nebolo nikoho, kto by mal právomoc od Boha. A Ammón, považujúc sa za služobníka nehodného, odmietal toto vykonať.
34 Takže v tej dobe neutvorili cirkev, čakajúc na Ducha Pánovho. Teraz si priali stať sa takými ako Alma a bratia jeho, ktorí utiekli do pustatiny.
35 Priali si byť pokrstení na dôkaz a na svedectvo, že sú ochotní slúžiť Bohu celým srdcom svojím; avšak onú dobu odkladali; a správa o ich krste bude podaná neskôr.
36 A teraz, Ammón a ľud jeho a kráľ Limhi a ľud jeho už len premýšľali, ako sa vyslobodiť z rúk Lámánitov a z poroby.