1 Teraz Alma, keďže bol varovaný Pánom, že na nich prídu vojská kráľa Nóacha, a keďže to oznámil ľudu svojmu, takže zhromaždili stáda svoje a zobrali z obilia svojho, a odišli do pustatiny pred vojskami kráľa Nóacha.

2 A Pán ich posilňoval, takže ľud kráľa Nóacha ich nemohol dostihnúť, aby ich zničil.

3 A utiekli na osem dní cesty do pustatiny.

4 A prišli do krajiny, áno, dokonca veľmi krásnej a príjemnej krajiny, krajiny čistej vody.

5 A vztýčili stany svoje, a začali obrábať zem, a začali stavať stavby; áno, boli pracovití a pracovali veľmi usilovne.

6 A ľud si prial, aby bol Alma ich kráľom, lebo ľud jeho ho miloval.

7 Ale on im povedal: Hľa, nie je žiaduce, aby sme mali kráľa; lebo tak hovorí Pán: Nebudete si vážiť jedno telo viac ako druhé alebo jeden človek si nebude myslieť, že je viac než druhý; takže hovorím vám, že nie je žiaduce, aby ste mali kráľa.

8 Avšak, ak by to bolo možné, aby ste mohli mať vždy spravodlivých mužov, ktorí by boli kráľmi vašimi, bolo by pre vás dobré mať kráľa.

9 Ale rozpamätajte sa na neprávosť kráľa Nóacha a kňazov jeho; a ja sám som bol chytený do pasce a činil som veľa vecí, ktoré boli ohavné v očiach Pána, ktoré boli príčinou ťažkého pokánia môjho;

10 A predsa, po mnohom súžení, Pán vypočul volania moje a odpovedal na modlitby moje, a učinil ma nástrojom v rukách svojich, takže som priviedol toľko z vás k poznaniu jeho pravdy.

11 A predsa, nepýšim sa týmto, lebo nie som hodný pýšiť sa sám sebou.

12 A teraz, hovorím vám, boli ste utláčaní kráľom Nóachom a boli ste porobenými jeho a kňazov jeho, a boli ste nimi uvedení v neprávosť; takže ste boli spútaní putami neprávosti.

13 A teraz, pretože ste boli vyslobodení mocou Božou z pút týchto; áno, dokonca z rúk kráľa Nóacha a ľudu jeho, a tiež z pút neprávosti, preto si prajem, aby ste pevne stáli za touto slobodou, ktorou ste boli oslobodení, a aby ste nezverovali žiadnemu človeku, aby bol nad vami kráľom.

14 A tiež nezverujte nikomu, aby bol učiteľom vaším alebo duchovným vaším, iba ak to je muž Boží, kráčajúci po cestách jeho a zachovávajúci prikázania jeho.

15 Tak učil Alma ľud svoj, že každý človek má milovať blížneho svojho ako seba samého a že medzi nimi nemá byť žiaden svár.

16 A teraz, Alma bol ich vysokým kňazom, súc zakladateľom ich cirkvi.

17 A stalo sa, že nik neobdržal právomoc kázať alebo učiť, iba ak by to bolo skrze neho od Boha. Takže on vysväcoval všetkých ich kňazov a všetkých ich učiteľov; a nikto nebol vysvätený, iba ak to boli mužovia spravodliví.

18 Takže oni dohliadali nad ľudom svojím a živili ich vecami, ktoré sa týkajú spravodlivosti.

19 A stalo sa, že sa im začalo v krajine nesmierne dariť; a nazvali ju krajina Helam.

20 A stalo sa, že sa v krajine Helam množili a nesmierne sa im darilo; a postavili mesto, ktoré nazvali mesto Helam.

21 A predsa Pán považuje za vhodné ľud svoj trestať; áno, skúša trpezlivosť jeho a vieru jeho.

22 A predsa – každý, kto vkladá dôveru svoju v neho, ten bude pozdvihnutý posledného dňa. Áno, a tak tomu bolo s ľudom týmto.

23 Lebo hľa, ukážem vám, že boli privedení do poroby a nikto ich nemohol vyslobodiť, iba Pán, ich Boh, áno, dokonca Boh Abrahámov a Izákov, a Jákobov.

24 A stalo sa, že on ich vyslobodil a ukázal im veľkú moc svoju a ich radosť bola veľká.

25 Lebo hľa, stalo sa, že keď boli v krajine Helam, áno, v meste Helam, a keď obrábali zem naokolo, hľa, vojsko Lámánitov bolo vo vnútri hraníc krajiny.

26 Teraz, stalo sa, že bratia Almovi utiekli z polí svojich a zhromaždili sa v meste Helam; a boli veľmi vydesení, pretože sa objavili Lámániti.

27 Ale Alma predstúpil a postavil sa medzi nich, a nabádal ich, aby neboli vydesení, ale aby pamätali na Pána, svojho Boha, a on ich vyslobodí.

28 Takže umlčali strach svoj a začali volať k Pánovi, aby obmäkčil srdcia Lámánitov, aby ušetrili ich a ich manželky, a ich deti.

29 A stalo sa, že Pán obmäkčil srdcia Lámánitov. A Alma a bratia jeho vyšli a vydali sa im do rúk; a Lámániti si krajinu Helam privlastnili.

30 Teraz, vojská Lámánitov, ktoré prenasledovali ľud kráľa Limhiho, boli stratené v pustatine po mnoho dní.

31 A hľa, našli oných kňazov kráľa Nóacha na mieste, ktoré nazvali Amulon; a začali vlastniť krajinu Amulon a začali obrábať pôdu.

32 Teraz, vodca oných kňazov sa volal Amulon.

33 A stalo sa, že Amulon prosil Lámánitov; a tiež vyslal ich manželky, ktoré boli dcérami Lámánitov, aby prosili bratov svojich, aby nezničili ich manželov.

34 A Lámániti mali s Amulonom a bratmi jeho súcit, a nezničili ich, kvôli ich manželkám.

35 A Amulon a bratia jeho sa pripojili k Lámánitom a putovali pustatinou, a hľadali krajinu Nefi, a vtedy objavili krajinu Helam, ktorú vlastnil Alma a bratia jeho.

36 A stalo sa, že Lámániti sľúbili Almovi a bratom jeho, že keď im ukážu cestu, ktorá vedie do krajiny Nefi, darujú im ich život a ich slobodu.

37 Ale potom, čo im Alma ukázal cestu, ktorá viedla do krajiny Nefi, Lámániti nedodržali sľub svoj; ale umiestnili okolo krajiny Helam stráže nad Almom a bratmi jeho.

38 A zvyšok odišiel do krajiny Nefi; a časť sa ich vrátila do krajiny Helam, a tiež so sebou priviedli manželky a deti stráží, ktoré boli zanechané v krajine.

39 A kráľ Lámánitov dovolil, aby Amulon bol kráľom a panovníkom nad ľudom svojím, ktorý bol v krajine Helam; a predsa nemal moc činiť čokoľvek proti vôli kráľa Lámánitov.