Navidagua Devocional-kuéra
Emosarambi nde migaja-kuéra


Emosarambi nde migaja-kuéra

Che hermano ha hermanakuéra, che angirũnguéra pohayhuetéva, agueru maiteĩ ha jehovasa ñande profeta jahayhuetéva, Presidente Thomas S. Monson-gui. Ha’e ijaguijeterei pene ñembo’e ha mborayhu ko Navidad-pe ha tapiaite.

Tapiate ahayhu ko época del año. Ko Primera Presidencia Devocional de Navidad –gui oiko peteĩ tradición ojehayhuetereíva hetápe ĝuarã, umíva apytépe che familia. Roha’arõ romoñepyrũ haĝua Navidad época Orquesta de la Manzana del Templo música súblime ha Coro del tabernáculo Mormon ijojaha’ỹva reheve. Umi mensaje ha música oservi ome’ẽ haĝua ipu época navideña-pe ha ñanemomandu’a profundo signifikado oguerekóva ha mba’érepa jacelebraha.

Navidad Alemania-pe

Che mitãme, pe aipotáva Navidad-pe ha’e peteĩ invierno perfecto, upéva chéve ĝuarã he’ise ro’y porã, yvága tesakã ha rovy, ha nieve morotĩ anambusu porã. Upéva rangue, pe clima tapiaite idistinto pe paisaje invernal che asoñávagui, heta vece ára vai ha hesaka’ỹva, nieve hyku, térã ama reheve jepe.

Upevére, Nochebuena-pe che che sy oremoñañua ao aku anambusu invierno-pe ĝuarã ha ore ru oguata orendive ore tava rapére.

Ore roikuaa mba’erãpa upe jeguata anual: che sy oikotevẽ tiempo ombojegua haĝua pe árbolde Navidad, omoĨ regalo-kuéra iguýpe ha ombosako’i pe sala Noche Santa ĝuarã. Rojapo opa mba’e upe jeguata mbyky haĝua,Ha katu ore ru ikreativo porã ha omoĩve peteĩ térã hetave jere ome’ẽve haĝua ore sýpe tiempo oikotevẽva.

Umi árape Zwickau rape iñipytũ porã;Upéva ha’ékuri justo Segunda guerra mundial rire, ha taperegua tesapekuéra mbovy. Pokã tienda oje’abri, ha oĩ umi opytáva umi óga oñebombardeava’ekue ykére, oguerekóva gueteri peteĩ extraño guerra ryakuã.

Oĩ peteĩ parte pe jeguatágui oregustaitereíva opavavépe: peteĩ parada catedral-pe Zwickau mbytépe, rohenduhápe umi villancico navideño iporãitereíva ha órgano música hechapyrãva oñembopúva tapiaite Nochebuena-pe. Oimeháicha, upe música ojapo ore táva resapekuéra omimbivevaicha sapy’a, haimete mbyjakuéra omimbipávaicha, ha omyanyhẽ ore korasõ imitãva peteĩ espíritu de anticipación hechapyrãva reheve.

Rojevyrõ ĝuarã, ore sy ombopaháma ipreparativo ha roike peteĩ teĩ sála-pe romaña haĝua pe Tannenbaum térã árbol ojedecora ramóva, porãngue rehe. Umi árape hasy ojetopa haĝua yvyramáta, ha rojagarra oĩmia. Sapy’ante romoĨveva’erã umi mata ojoguave haĝua apropiado upe ocasión-pe ĝuarã, Ha katu che mitã resápe ĝuarã, pe árbol de Navidad ha’ékuri perfectamente glorioso.

Umi tataindy resape ome’ẽ peteĩ misterioso mimbi, haimete encantador, upe tendápe. Romaña kyre’ỹ ha vy’a reheve umi regalo oĩva Yvyramata guype ha roha’arõ ore deseo toñekumpli.

Pe emoción rorrecibi haĝua regalokuéra ojoguaiterei pe emoción rome’ẽ haĝuame;py’ỹi ha’ékuri regalokuéra ojejapóva a mano. Peteĩ año, che mitã’irõ guare, ame’ẽ che hermano-pe peteĩ ta’anga ajapova’ekue chugui. Cheorgulloso che obra de arte-gui, ha ha’e iñamable ha icortés iñe’ẽ aguije ha ñemomorã reheve.

Añongatu porãiterei tapiaite ĝuarã umi mandu’a he’ẽva che mitãrõguaregui Alemania Oriental-pe.

Mborayhu ijapyra’ỹva

Umi tradición navideña ojecelebra cultura ha tetãnguéra ko mundo-pe heta ha uniko lajaháicha; iporãiteréi ha hechapyrã hikuái, ha katu idiferente.

¡Ha katu opavave oguereko peteĩ temiandu en común oĩva presente jacelebrávo Cristo Rey nacimiento, ñande consolador ha confianza, pe Israel consuelo!

Ikatu jaipuru heta ñe’ẽ jadescribi haĝua upe temiandu:vy’a, esperanza, ñeha’arõ, kyre’ỹ. Cada uno omombe’u parte pe ñahenóivagui “Espiritu de la Navidad”.

Chéve ĝuarã oĩ peteĩ palabra omombe’u porãvéva temiandu ñañandúva Navidad-pe. Upe palabra ha’e mborayhu.

Ipahápe ningo, pe regalo jacelebráva Navidad-pe ha’e peteĩ mborayhu regalo: regalo Tupã ome’ẽva’ekue ome’ẽvo Ita’ýrape. “Kóvape ojehechauka Tupã mborayhu ñanderehe: Tupã omondo hague Ita’ýra Unigénito-pe ko mundo-pe jaikove haĝua Ha’e rupi. Upéva he’ise mborayhu”1.

Ko’ã époka aja, opokóvo ñanderehe upe mborayhu, korasõkuéra ojoaju;Ñañandu peteĩ ternura ñanemo’ãguivéva ñande rapichakuérare py’aporã ha poriahuvereko reheve.

Navidad ñanemokyre’ỹ jahayhu porãve haĝua.

Ha’évo jepe, ahechakuaa pe palabra mborayhu ndohupytýi. Ingles-pe, ambue ñe’ẽmeicha, “mborayhu” ikatu he’ise heta mba’e. Por ehemplo, ikatu ha’e “ahayhu” pe ama, térã “ahayhu” nde ao pyahu, térã jepe “ahayhu” pe pelota de tenis tubo ojepe’a ramóva ryakuã,

Ha katu mborayhu añe’ẽvagui ha’e peteĩ mba’e ipypukuvéva. Pe concepto terrenal jaguerekóva mborayhúgui ha’e peteĩ yvyku’i pe tuicha playa-pe ñakomparávo mborayhu oguerekóva Tupã ñanderehe.

Imborayhu ha’e poriahuvereko opave’ỹva. Pe mborayhu divino omyanyhẽ pe eternidad. Ohasapa pe grasia eterna. Ombohasa ipo ha oporomokyre’ỹ. Operdona. Ohovasa. Orredimi.

Pe mborayhu divino ohasa diferencia personalidad, cultura térã credo ári; ndohejái umi diferencia ha prejuiciokuéra oñe’interpone ome’ẽ haĝua moangapyhy, kompasión ha comprensión; Ndoguerekói mba’evéichagua intimidación, discriminación térã arrogancia. Pe mborayhu divino ñanemokyre’ỹ jajapo haĝua pe Salvador ojapova’ekue: “…oipytyv[õ] umi ikangývape, omopu[ã] umi ipokangývape ha omombaret[e] umi henypy’ã kangývape”2.

Upéva ha’e pe mborayhu jahupytyséva ha ha’eva’erã ñande característica distintíva hente ha pueblo-icha.

Ikatu ndajadesarrollapái pe mborayhu divíno plenitud ko tekovépe. Ha katu oĩrõ peteĩ época ikatuhápe ñane’aĝui jahupyty haĝua upéva, ha’ekuaa pe Navidad-pe, ñande korasõ ha pensamiento-kuéra ojehykua’vórõ pe mborayhu divino manifestación, pe Salvador Jesucristo nacimiento rehe.

Pe comisionado de la ciudad hapemitã

Pehejami takomparti penendive peteĩ historia ohechaukáva mba’éichapa ikatu jaheja upe mborayhu omba’apo ñande rekovépe. Navidad vísperape, ojapo 85 año, Gran Depresión aja, peteĩ comisionado de la ciudad o’inspeccionakuri umi Lago Salado rape peteĩ invierno nevada rire. Omaneha aja, ohecha peteĩ mitã pe tape ykére, oñembo’ýva pe ro’yetépe abrigo, guante ha bota’ỹre. Pe comisionado opyta, oinvita pe mitãme icoche akuporã ryepýpe ha oporandu chupe oĩpa emocionádo Navidad rehe. Pe mitã ombohovái: “Nahániri nde karai, ndoroguerekomo’ãi Navidad ore rógape. Che ru omano ojapo 3 meses, orerejávo che sýpe, che hermanito, che hermanita ha chéve.”

Pe comisionado omyandy coche calefacciónha he’i: “Che ra’y, eme’ẽ chéve nde réra ha dirección. Oĩohótava nde rógape; ndojehesaraimo’ãi pendehegui”.

Ome’ẽ casualidad pe comisionado de la ciudad ha’e avei presidnte de Estaca Lago Salado centro-pe. Ha’e omba’apo hína kuri miembrokuéra ijestakagua ndive ome’ẽ haĝua tembi’u ha regalokuéra umi familia-pe ndaikatúiva ojeprovee ijupeĝuarã umi oikotevẽvéva. Pe mitã ndaha’éikuri miembro de la iglesia, ha katu upéva noimportái comisionado-pe. Upe pyharépe, ha’e ha peteĩ ijestakagua obispo oje’asegura upe mitã familia tohupyty peteĩ canasta de Navidad henyhẽ porãva3.

Ojotopahague upe mitã ndive opoko pypuku pe presidente de Estaca-pe. Omokyre’ỹve chupe oheka ha ome’ẽ haĝua alivio umi jehasa’asýpe taha’e ha’e otopahápe. Ha oiko jepeve peteĩ sello distintívo hekovépe.

Pe comisionado de la ciudad réra ha’ékuri Harold Bingham Lee, ha 40 año rire, ha’ékuri pe undécimo Presidente de la Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Ultimos Dias.

Presidente Lee ha’ékuri figura central pe tupao programa tuicha desarrollope, ome’ẽ haĝua alivio umi oikotevẽva jehasa’asype ha oipytyvõ haĝua opavave Tupã ra’ykuérape ha’eve haĝua autosuficiente.

Hekove paha gotyo, presidente Lee he’i ontendeha umi ohasa’asývape ha oipotáva socorro, ha’e oñepyrũ mboriahuhaguére avei4.

Ndaha’éi mbo’ýpa peguereko ha katu mbo’ýpa pehayhu

Aguerovia aikuaaha mba’éichapa oñeñandu presidente Lee.

Che familia avei oiko’akue circunstancia modesta-pe. Siete año ohasa mboyve, mokõi jave rokañy ore rógagui refugiado-icha. Alemania Occidental-pe roiko peteĩ ático-pe ro’alquiláva peteĩ edificio agrícola-pe oguerekóva mokõi koty michĩva, ha opavave roke peteĩvape. Pe espacio michĩeterei roguatava’erã de costado romỹi haĝua tupa mbytépe.

Che sy oguereko peteĩ plato aku oikóva cocina ramo. Ha rohoséramo peteĩ kotýgui ambuévape, rohasava’erã peteĩ pista de obstáculos de herramientas agrícolas, baul-kuéra ha heta so’opiru osaingóva techo-gui rupive. Peteĩ cherasy jave ha apyta tupápe todo el dia, ahecha umi anguja okompartiva ore koty oguata pe piso-re. Roguerahava’erã y ore kotýpe, ha pe baño ha’ekuri peteĩ letrina oĩva okápe korapýpe, granero ykére. Domingo-kue roguata dos hora roho haĝua tupaópe Francfort-pe ha roju jey haĝua. Pokã jave ikatu rojaga pe tranvía.

Chemandu’a gueteri umi ára ñembyasy ha vy’a reheve. Che ru ha che sy ojapo ikatumíva ome’ẽ haĝua oréve roikotevẽva, ha roikuaa orerayhuha. Heẽ, ha’ekuri heta temikotevẽ ára, ha katu akonsidera momentos felices, ikatugui añandu pe mborayhu roguerekóva ojuehe, Ñandejára ha Itupao rehe.

Ndaipóri ñemotĩ ñanemboriahúpe. Ñanemandu’áke pe Salvador del mundo onacékuri peteĩ establo-pe ha oñemoñeno peteĩ pesebre-pe “ ndaipórigui tenda chupekuéra ĝuarã pe meson-pe”5. Nda’aréi uperire, Ha’e, Maria ha Jose-gui oiko refugiadokuéra, okañývo Egipto-pe oñemo’ã haĝua Herodes asesinokuéragui.Iministerio público aja, Jesús oguata umi ohasa’asýva, iñembyahýiva ha hasýva apytépe. Ha oipuru Hi’árakuéra oservívo chupekuéra. Ou “ome’ẽ haĝua buenas nuevas imboriahúvape”6. Heta aspecto-pe, Ha’e ningo peteĩ ha’ekuéraicha, Ha’e ndoguerekóigui avei “mo’õpa ombojeko haĝua iñakã”7.

Omomorã pe viuda mboriahúpe, imboriahu pa’ũme oity mokõi blanca judío tesóro-pe8. Ha peteĩ Imensaje paha ko yvy’ári ha’ekuri ñande salvación odependeha mba’éichapa jatrata ñanderapichápe, especialmente umi oñekonsideráva “más pequeños”—porque “en cuanto lo hicisteis a uno de [ellos]”, he’i Ha’e, “a mí lo hicisteis”9.

Peteĩ poeta Inglés siglo diecinueve-gua ohai ko’ã línea:

Granizo ha nieve guýpe,

Petirrojo py’amirĩ oñemboja;

Ani remondýi, ajerure’asy ndeve,

Ha eme’ẽ nde migaja-kuéra…

 

Opavave ikatu ome’ẽ, avave ndaimboriahuieterei,

Pe invierno oguerúvo necesidad,

Pe pan pedaso ndaha’ei nemba’epaite,

Eme’ẽ upéicharõ, nde migaja-kuéra.

 

Pya’e oĝuahẽ invierno nde rekovépe,

Ára jajehusgatahápe:

Nde pekado kóntrape, decreto yvateguáre,

Ojeguerekóta en cuenta umi rembi’urembyrereme’ẽva’ekue10.

Independientemente ñande posición ñande rekovépegui, opavave ñande ha’e peteĩ petirrojo py’amirĩ – peteĩ mendigo – Tupã renondépe. Ñadepende Igrasia divina-gui. Ha’e Jesucristo, ñande Salvador, sacrificio rupive, pe gran plan de felicidad parte ramo, jaguerekoha esperanza de salvación ha vy’apavẽ. Ko don divino ñanemokyre’ỹ ñaneñe’ẽrendu haĝua Tupã rembiapoukapykuérare ha ñañemo’aĝui haĝua poriahuvereko reheve umi ñanembojeréva rehe. Jaguerekorõ jepe peteĩ rembi’urembyre añónte, con mucho gusto ñakomparti umi oikotevẽva ndive jahechaukahaĝuaicha ñande aguije pe banquete espiritual Tupã ombosako’iva rehe ñandeve ĝuarã.

Jahovasa ñande rapichápe Navidad aja

Ko época navideña jahayhuetéva aja, oĩ porã javy’a umi luces, música, regalo ha mimbi reheve.Opa umiva ha’e parte mba’érepa ñandegustaite ko épocadel año.

Ha katu ani ñanderesarái araka’eve ñande ha’eha Jesucristo, pe Tupã Ra’y discípulo ha seguidor-kuéra. Ñamomorã añete haĝua Ijeju ko mundo-pe, jajapova’erã pe Ha’e ojapova’ekue ha jaipyso ñane kompasión ha misericordia umi ohasa’asývape. Upéva ikatu jajapo ára ha ára, ñe’ẽ ha tembiapo rupive. Kóvagui toiko ñande tradición navideña, jaiko jaikohápe: tañane’amableve, ñandepy’aporãve, jakritika menos-ve, tañande’agradecidove ha ñandepojerave ñame’ẽvo ñande abundancia-gui umi oikotevẽvape.

Ñamañávo Jesús nacimiento-re Belén-pe, tañañemokyre’ỹ ha’ehaĝua Ha’éicha. Cristo misión ha ehemplo tomyenyhẽ ñane korasõ mborayhu divinogui Tupã rehe ha peteĩ kompasión pypuku ñande rapichakuérare. Ha ñame’ẽ tapiaite ñane rembi’urembyre py’a porãcon mayor generosidad ha mborayhu opave’ỹva reheve. Kóva ha’e chejerure’asy ha jehovasa ko época navideña aja ha tapiaite ĝuarã, Jesucristo rérape. Amén.

Notakuéra

  1. 1  Juan 4:9–10.

  2. Doctrina y Convenios 81:5.

  3. Tojehecha Harold B. Lee, Ye Are the Light of the World, 1974, págs. 346–347

  4. Tojehecha Brent L. Goates, Harold B. Lee: Prophet and Seer ,1985, capítulo 32

  5. Lucas 2:7.

  6. Lucas 4:18.

  7. Mateo 8:20.

  8. Tojehecha Marcos 12:42–44.

  9. Tojehecha Mateo 25:32–46.

  10. Alfred Crowquill, “Scatter Your Crumbs” (Esparce tus migajas), en Robert Chambers, ed., The Book of Days,1881, tomo II, pág. 752.Pe poema entero he’i kóva :

    Bajo el granizo y la nieve,

    tímido se acerca el petirrojo;

    no lo ahuyentes, te lo ruego,

    y esparce tus migajas.

    No atranques la puerta

    para quienquiera que llegue;

    cuanto más pobres, mejor recibidos,

    para esparcir tus migajas.

    Todos pueden dar, nadie es demasiado pobre,

    cuando el invierno trae necesidad,

    la hogaza de pan no es toda tuya,

    esparce, entonces, tus migajas.

    A tu vida pronto llega el invierno,

    el día en que se nos juzgará:

    Contra tus pecados, por alto decreto,

    se tomarán en cuenta las migajas que esparciste (traducción libre).

Toñeimprimi