„Odpustím tak ako Nefi“, Môj kamarát, január 2024, 4 – 5.
Odpustím tak ako Nefi
Aisea sa nechcel na Josha hnevať navždy.
Tento príbeh sa odohral v USA.
Aisea sa rozbehol a loptu prihral ju svojmu spoluhráčovi Timothymu. Videl, ako ako sa Timothy nohou rozohnal a loptu kopol do bránky.
„Góóól!“ Timothy vykríkol, keď sa lopta dotkla siete.
Aisea vykríkol od šťastia. Vyhrali zápas!
Keď odchádzal z ihriska, cítil sa úžasne! Ale potom ho Josh, chlapec z druhého tímu, nazval neslušným menom.
Aisea to prekvapilo a zranilo. Nevedel, čo má na to povedať. Sklonil hlavu a pomaly prešiel k spoluhráčom.
„Zvládli sme to!“ povedal Timothy. „Aisea, to bola dobrá prihrávka.“
Ale Aisea sa necítil dobre. Nie po tom, čo mu povedal Josh! Bol smutný a nahnevaný.
Aisea mal po zvyšok dňa pocit, že ho k zemi tlačí ťažká váha. Už nemal rád Josha.
V ten večer si Jared sadol s rodičmi, aby si prečítali písma. Snažil sa počúvať svoju sestru, keď čítala. Ale nevedel prestať myslieť na to, čo povedal Josh.
Aisea si prezeral stránky v Knihe Mormonovej. Zastavil sa na verši v 1. Nefi. Bol o tom, keď sa Nefiho bratia k nemu správali neláskavo.
„A stalo sa, že som im úprimne odpustil všetko,“ povedal.*
Nefi odpustil svojim bratom? Aisea sa zamyslel. Po tom, čo boli k nemu tak zákerní?
Aisea si spomenul na Josha. Nechcel v sebe navždy držať zlé pocity voči Joshovi. Veď mal len 10 rokov!
Aisea chcel byť ako Nefi. Môže Joshovi odpustiť, tak ako Nefi odpustil svojim bratom. A ak Josh opäť povie niečo zákerné, požiada ho, aby tak nerobil.
Zahrialo ho to pri srdci a pocítil pokoj. Ako by mu Duch Svätý a hovoril: „Robíš správnu vec.“
„Aisea, čo si sa z písiem naučil?“ spýtala sa mama.
Aisea vzhliadol hore. „Prepáč, čítal som iný verš,“ povedal. Povedal rodine, čo sa stalo na futbale.
Mama a ocko Aisea objali. „Je mi ľúto, že bol Josh k tebe zákerný,“ povedal ocko. „To, čo povedal, nie je pravda. Ale je v poriadku, že ťa to zranilo.“
Aisea sa usmial. „Vďaka.“ Najprv som bol nahnevaný. Ale teraz, keď som si prečítal písma, nechcem sa na neho hnevať. Chcem mu odpustiť. A už sa cítim lepšie!“
„To je úžasné!“ Mamina sa tiež pousmiala. „Odpustenie nie je vždy ľahké. Ale máš pravdu. Stojí to za to.“
Aisea sa pozrel dole na písma. Pomohli mu! Ťažoba, ktorú predtým cítil, bola preč. Namiesto toho cítil pri srdci hrejivý pocit pokoj.
Ilustrácie od Alyssy Tallentovej