„Písma, keď sa mi chce spať“, Môj kamarát, január 2024, 30 – 31.
Písma, keď sa mi chce spať
Hoci bolo veľmi zavčasu, Elvira vedela, že čítanie písiem stojí za to.
Tento príbeh sa odohral v Nórsku.
Elviru zobudil ockov hlas. „Je čas na písma,“ povedal.
Posadila sa na posteli a pošúchala si ospalé oči. Vonku bola ešte tma. A bola zima! Elvire sa nechcelo vyliezť z mäkkučkej postele.
Mamina povedala, že čítaním písiem môžeme lepšie spoznať Ježiša. Ale čítanie písiem každé ráno bolo ťažké!
Elvira zišla pomaly hore schodmi a sadla si k staršej sestre Sigrid na gauč. Pritúlila sa k vankúšu a schúlila sa do tepla huňatej deky. Jej bratia boli v druhej miestnosti a začínala sa im hodina seminára.
Ockovi zazvonil telefón. Zdvihol ho a na obrazovke sa zjavili členovia rodiny. Teta Liv bola oblečená a pripravená do práce. Ich sesternica Dorthea bola stále v pyžame, tak ako Elvira.
Elvira im zakývala cez videohovor a zívla. Vždy čítali písma s tetou Liv a Dortheou. Žili v inej časti Nórska, štyri hodiny od nich. Pre všetkých bolo ľahšie čítať písma, keď mali cieľ, že si každý deň zavolajú. A Elvira sa tešila, že mohla vidieť svoju sesternicu!
O niekoľko minút sa pridala aj mama. „Ahojte, dievčatá!“ povedala. Tento týždeň bola, preč, na služobnej ceste, ale aj tak volala rodine, aby spolu študovali písma.
Pomodlili sa. Potom si Elvira otvorila písma. Spoločne čítali Knihu Mormonovu. Striedali sa pri čítaní veršov.
Elvira počúvala, keď ostatní čítali, ale bolo ťažké zostať hore. Sigrid zaspala na gauči. Elvira do nej štuchla. Ale potom ju zaujalo niečo v jednom verši.
„A uzrel som tyč zo železa, a tiahla sa pozdĺž brehu rieky a viedla k stromu, pri ktorom som stál,“ čítala Dorthea.*
„Tento príbeh poznám!“ povedala Elvira. „Je to Lechího sen.“ O týchto písmach videla video. Bol v ňom krásny strom s bielym ovocím a ľudia sa držali tyče, aby im pomohla dostať sa k nemu.
„Pamätáš si, na čo sa tyč vzťahuje?“ spýtala sa mama.
„Na písma?“
„Správne!“ povedal ocko. „Nefi neskôr učí, že železná tyč je ako slovo Božie. Čo si myslíš, ako sa môžeme držať tyče tak, ako ľudia v Lechího sne?“
„My sa tyče držíme teraz!“ Elvira zdvihla Knihu Mormonovu. „Tým, že čítame písma.“
Mama prikývla. „Keď čítame písma, dostaneme sa bližšie Ježišovi Kristovi. Tak ako sa ľudia priblížili k stromu života, keď sa držali tyče.“
Ako sa tak ďalej rozprávali, Elvira si predstavila, ako sa drží tyče a kráča ku krásnemu stromu. Už sa jej nechcelo tak veľmi spať.
O chvíľu bol čas na to, aby skončili. Teta Liv a mama museli ísť do práce. A Elvira, Sigrid a Dorthea sa museli prichystať do školy.
„Čaute, všetci!“ Elvira zakývala rodine na obrazovke. „Mám vás rada!“
Keď Elvira zišla dole schodmi, aby sa prichystala do školy, pocítila záplavu tepla. A nebolo to kvôli huňatej deke. Vedela, že pocit tepla je Duch Svätý, ktorý jej hovorí, že Kniha Mormonova je pravdivá. Bol to skvelý spôsob, ako začať deň!
Ilustrácia od Hectora Borlasca