„Cieľ pri čítaní“, Môj kamarát, január 2024, 36 – 37.
Cieľ pri čítaní
Anders nerád čítal nahlas.
Tento príbeh sa odohral v USA.
Anders počúval, ako jeho sestra číta počas rodinného čítania písiem. Snažil sa to, čo čítala, sledovať na svojom tablete. Ale ťažko sa mu sústredilo na slová.
Anders mal vždy ťažkosti s čítaním. Minulý rok zistil, že má dyslexiu. Dyslexia je porucha učenia, ktoré sťažuje čítanie. Jeho mozog si zamieňal slová a písmenká a keď sa snažil čítať, oči mu lietali hore dole po strane.
Jeho sestra prečítala svoj verš a jeho brat prečítal ten ďalší. Ale Anders nečítal. Nerád čítal nahlas. Trochu mu pomohlo, keď si mohol slová na tablete zväčšiť. Ale neznášal to, že čítal tak pomaly a nešikovne. Robil toľko chýb! Musel sa tak veľmi snažiť o niečo, čo sa všetkým ostatným zdalo tak ľahké.
Ked Andersova rodina dočítala, pozreli si video. Bolo o programe Deti a mládež
Starší Gong vo videu povedal: „Stanovte si osobné ciele, ktoré budú pre vás výzvou a budú vás stáť úsilie. Objavte nové talenty, záujmy a zručnosti.“*
Anders sa zamyslel nad tým, aký cieľ by si mohol stanoviť. Možno by sa mohol naučiť piecť sušienky. Alebo sa zlepšiť vo futbale!
Potom sa pozrel na Knihu Mormonovu na stole. Zlepšiť sa v čítaní sa nezdalo ako veľmi zábavný cieľ. Ale chcel vedieť čítať písma so svojou rodinou.
„Viem, čo bude mojim cieľom,“ povedal ockovi.
„Čo to bude?“, spýtal sa ocko.
Anders zodvihol Knihu Mormonovu. „Každý deň si chcem nahlas prečítať jeden verš z Knihy Mormonovej.“
„To znie ako dobrý cieľ,“ povedal ocko. „Kedy chceš začať?“
„Hneď teraz!“
Anders sa zavrel vo svojej izbe. Nechcel, aby ho niekto počul. Potom si otvoril Knihu Mormonovu. Zopár slov poplietol, ale prvý verš mu trval len minútu. To nebolo také zlé, pomyslel si.
Každý deň si Anders prečítal jeden verš. Bolo to ťažké! Vôbec sa mu nezdalo, že sa zlepšuje. Ale pokračoval v tom.
Potom jedného dňa mu jeho učiteľka povedala: „Fíha! Nemôžem uveriť tomu, ako rýchlo čítaš.“
Andres odlepil zrak od úlohy. „Naozaj?“
Ona prikývla. „Veľmi sa zlepšuješ.“
Anders sa pozrel dole na slová na papieri. Nikdy sa mu nečítalo tak ľahko ako teraz. Jeho cieľ čítať písma mu dokonca pomáhal i v škole.
Keď prišiel domov, vybehol po schodoch, aby si čítal v písmach. Keď sa pozrel na stránku, slová sa mu stále točili pred očami. Ale vedel ľahšie zistiť, čo sa tam písalo.
Anders sa tešil na rodinné štúdium písiem v ten večer.
„Hej, oci,“ povedal. „Môžem dnes tiež čítať?“
Ocko sa uškrnul. „To by bolo úžasné!“
Anders opatrne sledoval, keď jeho bratia a sestry čítali po verši. Keď bol na rade on, čítal verš pomaly, aby sa uistil, že každé slovo správne vyslovil. Keď dočítal, zdvihol zrak. Všetci sa na neho usmievali.
Aj keď Anders nečítal dokonale, bol na seba hrdý. Vedel, že keď bude usilovne pracovať, Nebeský Otec tam bude vždy, aby mu pomohol.
Ilustrácie od Kelly Smithovej