Moja skúsenosť s otvoreným srdcom

Carter Thomas

mladý muž

Ilustrácie: Adam Nickle

Som dosť zažratý do športu, najmä basketbalu. Jednoducho veľmi rád súťažím. A to je čiastočne dôvod, prečo som musel v 14 rokoch podstúpiť osemhodinovú otvorenú operáciu srdca.

Narodil som sa s poruchou jednej srdcovej chlopne. Najprv lekári povedali, že budem potrebovať operáciu pravdepodobne až keď budem starý – možno až po odchode do dôchodku. Postupom času sa však problém zhoršoval, najmä preto, ako intenzívne som športoval.

Počas jednej kontroly na jeseň lekár povedal, že budem pravdepodobne potrebovať operáciu v nasledujúcom roku alebo dvoch. V škole som medzitým behával cezpoľný beh. Ale namiesto toho, aby sa moje bežecké časy zlepšovali, zhoršovali sa. Podľa toho som vedel, že niečo naozaj nie je v poriadku.

V marci sme opäť navštívili lekára. Počas návštevy som mal pocit, že by som mal ísť na operáciu ešte skôr, ako sme plánovali. Vo vnútri som začal pociťovať hrejivý duchovný pocit. Toto osobné zjavenie mi prinieslo určitú útechu. Zrazu som sa započul, ako hovorím, že chcem operáciu čo najskôr. Moji rodičia boli spočiatku trochu vystrašení, ale povedal som im: „Som pokojný. Ako skoro ju môžem podstúpiť?“ Operáciu sme naplánovali na apríl.

V ťažkých časoch viem, že Ježiš Kristus je tu vždy pre mňa. Vždy sa môžem modliť k Nebeskému Otcovi a pomáha mi to.

Veril som, že všetko dobre dopadne, ale deň operácie mi aj tak naháňal strach. Všetko to na mňa doľahlo, keď som vošiel do tej miestnosti. Pamätám si, ako som sa triasol. Môj anestéziológ mi v tej chvíli naozaj pomohol. Som vďačný za všetkých ľudí, ktorí mi počas celej tejto skúsenosti pomohli. Mal som aj nebeskú pomoc. Napríklad, celý môj zbor za mňa držal pôst a ja som naozaj pocítil moc pôstu a modlitby.

mladý muž na nemocničnom lôžku

Fotografia s láskavým dovolením Thomasovej rodiny

Môjmu srdcu sa teraz darí skvele. Keby som nepodstúpil operáciu, mohol som do dvoch rokov zomrieť. Teraz sa očakáva, že sa dožijem normálneho veku.

Celá táto skúsenosť zmenila môj pohľad na život. Všetkých ľudí, ktorí prechádzajú skúškami, vidím inak. Mám k nim väčšiu empatiu. Občas niekoho vidím a cítim, že bojuje s niečím ťažkým, a tak k nemu prídem a pomôžem mu.

Byť učeníkom Ježiša Krista pre mňa skutočne znamená byť príkladom pre ostatných a jednať s každým tak, ako by to urobil On. Sme v tom všetci spolu. Boh je náš Otec a my sme Jeho synovia a dcéry. Každý má cieľ a hodnotu. Je tu veľa negativity, takže sa snažím pomáhať ľuďom usmievať sa a byť pozitívnymi.

Svedčím o tom, že môžem každý deň prijímať osobné vedenie od Pána. Dokáže ma posilniť ako človeka a pomôcť mi byť húževnatým. „Všetko môžem v Kristovi“ (Filipským 4:13).