Hlasy mládeže
Moja porucha príjmu potravy verzus moja pravá identita
Dlho som bojovala s poruchou príjmu potravy zvanou mentálna anorexia, kedy jete čoraz menej a trápite sa, že priberiete. Ovplyvňuje vás to psychicky – začnete sa cítiť vinní za to, že jete a nerozumiete potrebám svojho tela. Nepomáhalo mi, že som neustále videla nereálne štandardy online alebo v škole a porovnávala som sa so svojou rodinou a druhými okolo mňa.
Moja porucha príjmu potravy bola určite niečo, čo som skrývala. Ale moja mama si všimla zmeny v mojich stravovacích návykoch. Sadla si ku mne a dala mi toľko času, koľko som potrebovala, aby som jej povedala, čo sa deje. Bolo tam veľa sĺz, ale myslím si, že Duch jej pomohol, aby vedela, že potrebujem pomoc. Spoločne sme vytvorili plán a začali ho pomaly nasledovať.
V tom čase som sa tiež rozhodla získať svoje patriarchálne požehnanie. Chcela som vedieť, aký by mohol byť môj život mimo temnoty, ktorú som zažívala. Začala som sa pýtať Boha: „Kto som?“, „Miluješ ma?“ a „Prečo som tu?“ Prvé, čo patriarcha povedal, bola odpoveď na tieto otázky. Moje požehnanie mi pomáha učiť sa o mojej skutočnej identite a o tom, čo má Boh pre mňa pripravené. Vždy, keď ho čítam, cítim Spasiteľovu lásku ku mne a pripomeniem si, čím sa môžem stať s Ním.
Aj s podporou môjho patriarchálneho požehnania, mojej rodiny, môjho Nebeského Otca a Spasiteľa mi trvalo dlho, kým som spracovala pocity, ktoré som mala ohľadom svojho tela. Niekedy je ešte stále ťažké prijať sa taká, aká som a ako vyzerám. Ale vďaka mojim temným časom si začínam vážiť rast a svetlo, ktoré pochádzajú z uvedomovania si mojej skutočnej identity. Som dcéra Nebeského Otca. Som učeníčkou Ježiša Krista. Pozerajú sa na mňa s láskou a povzbudením, a to je dôležitejšie ako názor kohokoľvek iného.
Annalise B., 17 rokov, Georgia, USA
Rada pracuje na stáži v nemocnici a tvorí umenie a hudbu na počesť Boha a Jeho stvorenia.