Aby sa on tiež mohol stať silným
Modlím sa za to, aby sme povstali v našom povolaní pozdvihovať druhých, aby sme ich pripravovali na ich vznešenú službu.
Cítim sa požehnaný tým, že môžem byť na tomto zhromaždení s tými, ktorí sú nositeľmi kňazstva Božieho. Oddanosť, viera a nesebecká služba tejto skupiny mužov a chlapcov sú novodobým zázrakom. Dnes večer hovorím k držiteľom kňazstva, starším či mladším, zjednoteným v úprimnej službe Pánovi Ježišovi Kristovi.
Pán udeľuje Svoju moc všetkým vo všetkých kňazských úradoch, ktorí spôsobilo slúžia v kňazských povinnostiach.
Wilford Woodruff ako prezident Cirkvi opísal svoje skúsenosti v úradoch kňazstva:
„Vypočul som si svoje prvé kázanie, ktoré som kedy v tejto Cirkvi počul. Na druhý deň som bol pokrstený. … Bol som vysvätený za učiteľa. Okamžite potom začala moja misia. … Po celú dobu misie som bol učiteľom. Na konferencii som bol vysvätený za kňaza. … Potom, čo som bol vysvätený za kňaza, som bol poslaný … na misiu do južnej časti krajiny. To bolo na jeseň 1834. Mal som so sebou spoločníka a vydali sme sa na cestu bez mešca či tašky. Prešiel som sám dosť veľa kilometrov a kázal som evanjelium a pokrstil som dosť ľudí, ktorých som nemohol konfirmovať do Cirkvi, pretože som bol iba kňaz. … Než som bol vysvätený za staršieho, bol som nejakú dobu na cestách a kázal evanjelium. …
[Teraz] som členom Dvanástich apoštolov asi tak päťdesiatštyri rokov. Cestujem s týmto aj s inými kvórami už šesťdesiat rokov; a chcem tomuto zhromaždeniu povedať, že moc Božia ma práve tak podporovala, keď som mal úrad učiteľa a obzvlášť, keď som na vinici úradoval ako kňaz, ako keď som bol apoštolom. Pokiaľ konáme svoju povinnosť, nie je v tom žiaden rozdiel.“
Táto úžasná duchovná možnosť toho, že v tom nie je žiadny rozdiel je zmieňovaná v Pánovom popise Áronovho kňazstva ako prídavku kňazstva Melchisedekovho. Slovo prídavok znamená, že tieto dve kňazstvá sú prepojené. Toto prepojenie je dôležité z toho dôvodu, aby sa kňazstvo stalo silou a požehnaním, ktorým môže byť na tomto svete aj naveky, lebo je bez počiatku dní či konca rokov.
Toto prepojenie je prosté. Áronovo kňazstvo pripravuje mladých mužov pre dokonca ešte posvätnejšiu zodpovednosť.
Mocou a právomocou vyššieho alebo Melchisedekovho kňazstva je držať kľúče všetkých duchovných požehnaní cirkvi.
Mať výsadu prijímania tajomstiev kráľovstva nebeského, mať pre seba nebesia otvorené, stretávať sa so všeobecným zhromaždením a s cirkvou Prvorodeného a tešiť sa zo spoločenstva a prítomnosti Boha Otca a Ježiša, prostredníka novej zmluvy.
Tieto kľúče sú v danej v dobe v plnej miere používané len jedným mužom – prezidentom a predsedajúcim vysokým kňazom Pánovej Cirkvi. Potom, skrze delegovanie od prezidenta, môže byť každý muž, ktorý je držiteľom Melchisedekovho kňazstva, obdarovaný právomocou a výsadou hovoriť a konať v mene Všemohúceho. Táto moc je nekonečná. Týka sa života a smrti, rodiny a Cirkvi, veľkolepej povahy samotného Boha a Jeho večného diela.
Pán pripravuje nositeľa Áronovho kňazstva na to, aby sa stal starším, ktorý s vierou, mocou a vďačnosťou slúži v onom vznešenom Melchisedekovom kňazstve.
Pokiaľ ide o starších, úplne zásadné pri vykonávaní vašej úlohy v plnej kňazskej službe bude hlboká vďačnosť. Budete spomínať na doby, kedy ste boli diakonom, učiteľom alebo kňazom a kedy vám tí, ktorí boli držiteľmi vyššieho kňazstva, podali pomocnú ruku, aby vás pozdvihli a povzbudili na vašej kňazskej ceste.
Každý nositeľ Melchisedekovho kňazstva má také spomienky, ale oný pocit vďačnosti možno v priebehu rokov zoslabol. Dúfam, že tento pocit znova prebudím a s ním aj odhodlanosť venovať každému, komu len môžete, rovnakú pomoc, ktorú ste kedy obdržali.
Pamätám sa na biskupa, ktorý sa ku mne správal, akoby som už bol tým, kým som sa mal v kňazskej moci možnosť stať. Zavolal mi raz v nedeľu, keď som bol kňazom. Povedal, že ma potrebuje ako spoločníka, aby navštívil niekoľko členov nášho zboru. Podal to tak, akoby som bol jeho jedinou nádejou na úspech. Nepotreboval ma. Mal v biskupstve vynikajúcich radcov.
Navštívili sme jednu hladujúcu vdovu bez peňazí. Chcel, aby som mu pomohol dotknúť sa jej srdca, vyzvať ju, aby si vytvorila a používala rozpočet a sľúbiť jej, že sa môže dostať do postavenia, kedy bude môcť pomáhať sama sebe ale tiež aj ostatným.
Potom sme išli priniesť útechu dvom dievčatám, ktoré žili v zložitej situácii. Keď sme odchádzali, povedal mi biskup potichu: „Tie deti nikdy nezabudnú na to, že sme prišli.“
V ďalšom dome som bol svedkom toho, ako vyzval menej aktívneho muža k návratu k Pánovi tým, že ho presvedčil, že ho členovia zboru potrebujú.
Oný biskup bol nositeľom Melchisedekovho kňazstva, ktorý mi pomáhal pozdvihnúť zrak a inšpiroval ma príkladom. Učil ma, ako mať moc a odvahu ísť kamkoľvek v službe Pánovi. Už dávno odišiel za svojou odmenou, ale stále si ho pamätám, pretože sa zohol, aby ma pozdvihol, keď som bol neskúseným držiteľom Áronovho kňazstva. Neskôr som sa dozvedel, že ma videl stáť na budúcej ceste kňazstva s väčšími zodpovednosťami, ktoré vtedy presahovali moju víziu.
Môj otec pre mňa robil to isté. Bol to skúsený a múdry držiteľ Melchisedekovho kňazstva. Raz ho jeden apoštol požiadal, aby napísal krátke zamyslenie o vedeckých dôkazoch týkajúcich sa veku zeme. Spísal ho veľmi dôsledne s vedomím, že niektorí z tých, ktorí ho budú čítať, sú silne presvedčení, že zem je omnoho mladšia, než vedecké dôkazy naznačujú.
Dodnes si pamätám ako mi otec podal to, čo napísal so slovami: „Hal, máš dostatok duchovnej múdrosti, aby si poznal, či mám toto poslať apoštolom a prorokom.“ Veľmi si nespomínam, o čom sa v danom článku písalo, ale navždy si so sebou ponesiem pocit vďačnosti za skvelého nositeľa Melchisedekovho kňazstva, ktorý vo mne videl duchovnú múdrosť, ktorú som ja nevidel.
Raz večer, o niekoľko rokov neskôr, potom, čo som bol vysvätený za apoštola, mi zavolal prorok Boží a požiadal ma, aby som si prečítal niečo, čo bolo napísané o náuke Cirkvi. Strávil celý večer čítaním kapitol jednej knihy. S úsmevom povedal: „Nedokážem to všetko zvládnuť. Nemal by si odpočívať, keď ja pracujem.“ A potom použil skoro rovnaké slová ako môj otec pred mnohými rokmi: „Hal, ty si ten, kto by si to mal prečítať. Určite spoznáš, či je správne to publikovať.“
Rovnaký vzor, kedy držiteľ Melchisedekovho kňazstva pomáha druhým pozdvihnúť zrak a dodáva im sebadôveru, sa opakoval raz večer na rečníckej slávnosti sponzorovanej Cirkvou. Keď som mal 17 rokov bol som požiadaný hovoriť k veľkému publiku. Netušil som, čo sa odo mňa očakáva. Nemal som zadanú tému, a tak som pripravil príhovor, ktorý bol ďaleko za hranicami toho, čo som vedel o evanjeliu. Pri príhovore som si uvedomil, že som urobil chybu. Doteraz si pamätám, že po svojom príhovore som mal zdrvujúci pocit, že som zlyhal.
Ďalším a posledným rečníkom bol starší Matthew Cowley z Kvóra dvanástich apoštolov. Bol to veľký rečník – milovaný po celej Cirkvi. Doteraz si pamätám, ako som k nemu hľadel zo svojho sedadla vedľa tribúny.
Spustil mocným hlasom. Povedal, že vďaka môjmu príhovoru cíti, že je na skvelej konferencii. A keď to hovoril, usmieval sa. Moje pocity zlyhania sa rozplynuli a získal som sebadôveru, že sa možno jedného dňa stanem tým, kým si asi myslel, že už som.
Spomienka na oný večer ma dodnes vedie k tomu, aby som pozorne počúval, keď hovorí držiteľ Áronovho kňazstva. Vďaka tomu, čo pre mňa starší Cowley urobil, vždy očakávam, že budem počuť slovo Božie. Len málokedy som sklamaný a skôr často žasnem a nemôžem si pomôcť a usmievam sa – podobne ako sa usmieval Starší Cowley.
Je toho veľa, čo môže našich mladších bratov posilňovať, aby povstali v kňazstve, ale nič nebude mať väčšiu moc než to, keď im budeme pomáhať rozvíjať vieru a dôveru v to, že môžu vo svojej kňazskej službe čerpať z moci Božej.
Táto viera a dôvera s nimi nezostane vďaka jednému zážitku, kedy boli pozdvihnutí napríklad aj tým najnadanejším držiteľom Melchisedekovho kňazstva. Schopnosť čerpať z tejto moci sa musí vypestovať na základe mnohých vyjadrení dôvery zo strany tých, ktorí sú v kňazstve skúsenejší.
Držitelia Áronovho kňazstva budú tiež každý deň a možno aj každú hodinu potrebovať povzbudenie a nápravu od samotného Pána skrze Ducha Svätého. A to im bude dostupné, pokiaľ sa rozhodnú zostať toho hodní. Bude to závisieť na ich rozhodnutiach.
A práve preto musíme príkladom a svedectvom učiť to, že oné slová veľkého vedúceho v Melchisedekovom kňazstve, kráľa Benjamína, sú pravdivé. Sú to slová lásky prednesené v mene Pána, ktorého toto kňazstvo je. Kráľ Benjamín učí to, čo sa od nás žiada, aby sme zostali natoľko čistými, aby sme mohli od Pána obdržať povzbudenie a nápravu:
„A nakoniec, nemôžem vám vyrozprávať všetky veci, ktorými sa môžete dopustiť hriechu; lebo sú rozmanité spôsoby a prostriedky, dokonca tak mnohé, že ich ani nemôžem vypočítať.
Ale toľkoto vám môžem povedať, že ak nebudete bdieť nad sebou samými a nad myšlienkami svojimi, a nad slovami svojimi, a nad skutkami svojimi, a ak nebudete dodržiavať prikázania Božie, a ak nezotrváte vo viere v to, čo ste počuli o príchode Pána nášho, až do konca života svojho, musíte zahynúť. A teraz, ó človeče, pamätaj a nezahyň.“
My všetci sme si vedomí ohnivých šípov protivníka spravodlivosti, ktoré útočia ako strašný víchor proti mladým držiteľom kňazstva, ktorých máme tak radi. Nám osobne pripadajú ako mladí bojovníci, ktorí si hovorili Helamanovi synovia. Aj oni dokážu prežiť, podobne ako mladí bojovníci, pokiaľ sa udržia v bezpečí, ako ich o to kráľ Benjamín naliehavo žiadal.
Helamanovi synovia nepochybovali. Odvážne bojovali a vyšli z bitky ako víťazi, pretože verili slovám svojich matiek. Chápeme moc viery milujúcej matky. Matky poskytujú svojim synom v dnešnej dobe veľkú podporu. My, držitelia kňazstva, môžeme a musíme k tejto podpore prispieť s odhodlaním chytiť sa výzvy, že keď sme obrátení, máme sa zohnúť a posilňovať svojich bratov.
Modlím sa za to, aby každý držiteľ Melchisedekovho kňazstva prijal túto príležitosť ponúkanú Pánom:
A ak je medzi vami nejaký človek silný v Duchu, nech vezme so sebou toho, kto je slabý, aby mohol byť vzdelaný vo všetkej miernosti, aby sa on tiež mohol stať silným.
Takže, vezmite so sebou tých, ktorí sú vysvätení k menšiemu kňazstvu, a pošlite ich pred sebou, aby dohodli schôdzky a pripravili cestu, a navštívili schôdzky, ktoré vy sami nie ste schopní navštíviť.
Hľa, toto je spôsob, ktorým mi apoštoli moji v dávnych dňoch budovali cirkev moju.
Vy, vedúci kňazstva a otcovia držiteľov Áronovho kňazstva, môžete konať zázraky. Môžete pomôcť Pánovi zaplniť rady verných starších mladými mužmi, ktorí prijímajú povolanie kázať evanjelium a činia tak so sebadôverou. Budete svedkami toho, že mnohí, ktorých ste pozdvihli a podporili, zostanú verní, oženia sa spôsobilo v chráme a na oplátku budú pozdvihovať a pripravovať ďalších.
K tomu nebudú potrebné nové činnosti a akcie, lepšie výukové materiály ani lepšie sociálne siete. Nebude k tomu potrebné iné povolanie než to, ktoré už máte teraz. Prísaha a zmluva kňazstva vám udeľuje moc, právomoc a smer. Modlím sa za to, aby ste, keď prídete domov, dôkladne študovali prísahu a zmluvu kňazstva, ktorá sa nachádza v 84. oddiele Náuky a zmlúv.
My všetci dúfame, že viac mladých mužov bude mať zážitky ako Wilford Woodruff, ktorý ako držiteľ Áronovho kňazstva učil evanjelium Ježiša Krista s mocou, ktorá obracala druhých.
Modlím sa za to, aby sme povstali v našom povolaní pozdvihovať druhých, aby sme ich pripravovali na ich vznešenú službu. Ďakujem z celého srdca oným úžasným ľuďom, ktorí ma pozdvihli a ktorí mi ukázali, ako mať rád a pozdvihovať druhých.
Svedčím, že prezident Thomas S. Monson drží v tejto dobe všetky kľúče kňazstva na zemi. Vydávam svedectvo o tom, že svojím životom venovaným službe pre nás všetkých je príkladom toho, ako pozdvihovať druhých ako držiteľov Melchisedekovho kňazstva. Som osobne vďačný za to, ako pozdvihuje mňa a ako mi ukazuje, ako pozdvihovať druhých.
Boh Otec žije. Ježiš je Kristus. Toto je Jeho Cirkev a kráľovstvo. Toto je Jeho kňazstvo. Viem to sám za seba mocou Ducha Svätého. V mene Pána Ježiša Krista, amen.